{"guid": "05c8d746-a91c-4e9c-8d85-6f0da1f4bcd2:17e36a5a-8cf2-4e14-a3fa-1c0f3c8936fb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016201102.1", "spisova_znacka": "3Sa/32/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/32/2016 z 21. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 21. februára 2017, sp. zn. 3Sa/32/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201102.1", "identifikacne_cislo": "7016201102", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-103"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17e36a5a-8cf2-4e14-a3fa-1c0f3c8936fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201102
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201102.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: RNDr. M. E.,
bytom Č. XX, XXX XX M., zastúpený advokátkou: JUDr. Blanka Nagyová, Advokátska kancelária so
sídlom Štúrova 44, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47063-2/2016-BA, zo dňa 26.
júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 47063-2/2016-BA z 26.07.2016, ktorým podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 313/2016-KEM-DGP zo 16.05.2016 vo veci priznania nároku
na dávku garančného poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 313/2016-KEM-
DGP zo 16.05.2016 vo veci nároku na dávku garančného poistenia rozhodla tak, že žalobca podľa §
102 a § 103 zákona č. 461/2003l Z. z. v znení neskorších predpisov má nárok na dávku garančného
poistenia vo výške 2.307,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na
dávku garančného poistenia za obdobie pred začiatkom platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa.
Jeho pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi ACASE, a. s. v konkurze trval od 01.09.2000, resp.
do 30.11.2011. Platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla dňa 28.05.2012. V posledných 18.
mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t. j. od 28.11.2010 do 27.05.2012
preukázal v rozsahu 3 mesiacov neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od
01.09.2011 do 30.09.2011, od 01.10.2011 do 31.10.2011, od 01.11.2011 do 30.11.2011, ktoré je
možné uspokojiť dávkou garančného poistenia v celkovej výške 2.307,00 Eur. Maximálna výška dávky
garančného poistenia ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je vo výške 2.307,00
Eur. Na základe doručených príkazov na začatie exekúcie boli vykonané exekučné zrážky z dávky
garančného poistenia v celkovej výške 2.009,82 Eur, z ktorého dôvodu má nárok na vyplatenie rozdielu
medzi priznaným nárokom a vykonanými zrážkami v celkovej sume 297,18 Eur.

3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca a žalovaná
rozhodnutím č. 47063-2/2016-BA z 26. júla 2016 odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, t. j. Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 313/2016-KEM-DGP
zo 16.05.2016 v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia odcitovala ustanovenia § 18 ods. 1, 3,



§ 12 ods. 1, 2, § 102 ods. 1, § 103 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších zmien (ďalej len „zákon“) a uviedla, že zo spisového materiálu bolo zistené, že dňa
29.06.2012 bola Sociálnej poisťovni, pobočke Košice  doručená žiadosť žalobcu o dávku garančného
poistenia a to konkrétne si uplatnil neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa
ACASE, a. s. v konkurze za 3 mesiace z posledných 18. mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu
predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti, t. j. za mesiace september, október a november 2011
v celkovej sume 4.390,08 Eur. Zo žiadosti o dávku garančného poistenia a z údajov v informačnom
systéme žalovanej zhodne vyplýva trvanie pracovného pomeru žalobcu u jeho zamestnávateľa v
období od 01.09.2000 do 30.11.2001. Ďalej bolo zistené, že 28.05.2012 bol Okresnému súdu Košice
I doručený návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Následne súd uznesením č. k. 31
K 25/2012-114 z 20.08.2012 vyhlásil v danej veci konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú k. s.. Konkurzné konanie nebolo doposiaľ ukončené. V
zmysle § 12 ods. 2 zákona sa deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu považuje
sa deň vzniku platobnej neschopnosti a teda zamestnávateľ žalobcu ACASE, a. s. sa stal dňom
28.05.2012 platobne neschopným. Neskoršie rozhodnutie žalovanej č. 29386-2/2013-BA z 03.06.2013
v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 121/2013-KEM-DGP z 27.03.2013
boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1
Sžso 56/2014 z 11.12.2015, z ktorého vyplýva, že na daný prípad nebolo možné aplikovať článok 12
Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/94/ES z 22.10.2008 o ochrane zamestnancov pri
platobnej neschopnosti, nakoľko uvedená smernica bola zapracovaná do nášho právneho poriadku
s účinnosťou od 01.01.2014. S prihliadnutím na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky prvostupňový správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie č.
313/2016-KEM-DGPzo 16.05.2016, ktorým priznala žalobcovi nárok na dávku z garančného poistenia
vo výške 2.307,00 Eur.

4. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, že
tento vykonal zrážky z dávky garančného fondu v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom postup podľa § 225 uvedeného zákona nebol možný, nakoľko
dohoda o zrážkach z dávok sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom, na príspevok na výživu a
na úhradu preplatku na dávke, pričom v prípade žalobcu sa jedná o pohľadávky na poistnom na sociálne
a zdravotné poistenie, vrátane penále a že z rozhodnutia nie je zrejmé čoho sa príkazy na začatie
exekúcie od súdneho exekútora  JUDr. Rudolfa Dulinu, sp. zn. EX 1393/14, EX 2506/15, EX 2796/15
a EX 834/16 zo 14.04.2016 týkajú, aká je výška istiny a prečo sú súčasťou podkladov rozhodnutia o
priznanie nároku na dávku garančného fondu uviedol, že podľa jej názoru nie je potrebné v rozhodnutí
o priznaní dávky, z ktorej sa majú vykonať zrážky uvádzať informácie týkajúce sa exekučného konania.
Preskúmala správnosť vykonaných zrážok a dospela k záveru, že zrážky z dávky garančného poistenia
žalobcu boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Z dávky garančného poistenia žalobcu vo
výške 2.307,00 Eur boli zrazené sumy: 1.029,30 Eur na základe príkazu na začatie exekúcie EX 1393/14
pre oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka, suma 280,65 Eur na základe príkazu na začatie exekúcie
EX 1393/14 pre súdneho exekútora JUDr. Dulinu, suma 263,90 Eur na základe príkazu na začatie
exekúcie EX 1506/15 pre oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka, suma 101,84 Eur na základe
príkazu na začatie exekúcie EX 2506/15 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, suma 44,73 Eur
na základe príkazu na začatie exekúcie EX 2796/15 pre oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a. s., pobočka Košice, suma 75,87 Eur na základe príkazu na začatie exekúcie EX 2796/15 pre súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, suma 134,19 Eur na základe príkazu na začatie exekúcie EX 834/16
pre oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Košice a suma 79,34 Eur na základe
príkazu na začatie exekúcie EX 834/16 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu. Po vykonaní
zrážok bola žalobcovi vyplatená dávka garančného poistenia vo výške 297,18 Eur.

5. Výška dávky garančného poistenia je upravená v § 103 zákona a zároveň v tomto ustanovení
je uvedené, že maximálna výška dávky garančného poistenia ku dňu vzniku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa je vo výške 2.307,00 Eur. V zmysle § 103 ods. 3 zákona je dávka garančného
poistenia najviac  v sume k trojnásobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku
dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od
01. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v
kalendárnom roku 2 roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Platobná neschopnosť zamestnávateľa žalobcu vznikla 28.05.2012 pri výpočte maximálnej výšky dávky
garančného poistenia, sa použije všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2010



a ktorý predstavuje sumu 9.228,00 Eur. Trojnásobok 1/12 tohto všeobecného vymeriavacieho základu
je suma 2.307,00 Eur, čo je maximálna výška dávky garančného poistenia.

6. K námietke žalobcu kde poukazuje, že keby sa uskutočnil ním navrhovaný zápočet a to v podaniach z
21.06.2012 a 25.10.2012 jeho dlhov k dávke garančného poistenia už skôr, tak by nemusel platiť penále,
ani trovy exekúcie k čomu uviedla, že žalobca žiadosťou o preúčtovanie dávky garančného poistenia z
21.06.2012 a 25.10.2012 žiadal o preúčtovanie dávky garančného poistenia na účet sociálnej poisťovne
na zníženie dlhu v spoločnosti, kde figuruje ako štatutárny orgán, resp. aby suma 782,00 Eur bola použitá
na úhradu poisteného na nemocenské a dôchodkové poistenie jeho ako samostatne zárobkovo činnej
osoby v období od 01.07.2012 do 31.12.2012 a zvyšnú sumu žiadal vyplatiť.

7. Námietku žalobcu o priznanie úrokov z omeškania za oneskorené a účelové predlžované priznanie
tejto dávky žalovaná považuje za neopodstatnenú, pretože boli dodržané všetky zákonné lehoty v konaní
o nároku na dávku garančného poistenia a zákon neumožňuje vyplácať úroky z omeškania pri výplate
dávok sociálneho poistenia.

8. K námietke nesprávneho postupu prvostupňového správneho orgánu, že na jeho žiadosť nebol
vymazaný zo zoznamu dlžníkov a nebola mu priznaná dávka v nezamestnanosti kvôli tomu, že nebol
vymazaný uviedla, že žalobca nemohol byť vymazaný zo zoznamu dlžníkov sociálnej poisťovne,
nakoľko neuhradil nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie. Nepriznanie nároku na dávku v
nezamestnanosti nesúvisí s nevykonaním zápočtu ako sa domnieva žalobca. Podmienky nároku na
dávku v nezamestnanosti sú stanovené v § 104 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého na vznik nároku
na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní.
Žalobcovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov
o zamestnanie od 08.06.2013 v zmysle § 104 ods. 1 zákona, lebo v posledných troch rokoch pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnania, t. j. v období od 08.06.2010 do 07.06.2013 nebol
poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, v posudzovanom období dosiahol dobu poistenia v počte
541 dní a v tomto období nebol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti.

9. Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej č. 47063-2/2016-BA z 26.07.2016
v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 313/2016-KEM-DGP z 16.05.2016 a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

10. V žalobe poukázal na to, že 29.06.2012 podal žiadosť o dávku z garančného poistenia. K 28.05.2012
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa a teda jemu týmto dňom vznikol nárok na dávku z
garančného poistenia. Ku dňu 12.07.2016 rozhodla žalovaná o priznaní dávky garančného poistenia
vo výške 2.307,00 Eur, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po realizovaných
zrážkach mu bola priznaná dávka garančného poistenia len vo výške 297,18 Eur, ktorá mu bola
vyplatená 23.05.2016. Dávka z garančného poistenia bola žalobcovi priznaná až rozhodnutím z
26.07.2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo 16.05.2016 a to po takmer 5.
rokoch od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a má za to, že zrážky zo strany žalovanej boli
ním realizované nezákonne, a preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
ako aj pre nedostatok dôvodov.

11. Uplatnil si aj nárok na priznanie úrokov z omeškania za oneskorené a účelové predlžované priznanie
dávky z garančného fondu, avšak tieto úroky nežiadal vyplatiť na základe zákona o sociálnom poistení
tak, ako to tvrdí žalovaná, lebo zákon o sociálnom poistení nechráni občana proti omeškaniu. V
súlade so Smernicou EP a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011, podľa ktorej v prípade pevnej sadzby musí
dlžník zaplatiť úrok z omeškania, ktorý sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
zvýšenej o 9 %. V prípade variabilnej sadzby musí dlžník zaplatiť úrok z omeškania, ktorý sa rovná
základnej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8 %. Pokiaľ žalobcovi vznikol nárok na dávku dňom platobnej
neschopnosti jeho zamestnávateľa, t. j. 28.05.2012 vo výške 2.307,00 Eur, pričom žalovaný zaplatil
žalobcovi až dňa 23.05.2016 len časť priznanej dávky garančného poistenia vo výške 297,18 Eur má
za to, že sa žalovaná skutočne dostala do omeškania spolu za 1.424 dní s úhradou dávky garančného
poistenia, na ktorú mu vznikol nárok v plnej výške 2.307,00 Eur už dňa 29.05.2012, najneskôr však v 60-
dňovej lehote od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v ktorej mal a mohol žalovaný o tejto
dávke náležite rozhodnúť, t. j. 27.07.2012, čo sa však nestalo. Za toto obdobie omeškania si vyčíslil na
úrokoch z omeškania sumu 810,04 Eur.



12. K ujme a poškodeniu žalobcu došlo aj postupom žalovanej, ktorá súčasne v rámci napadnutého
rozhodnutia vykonala zrážky z priznaného garančného poistenia na rôzne nešpecifikované exekúcie.
Žalobca nepopiera, že svojimi podaniami z 21.06.2012, ale najmä z 25.10.2012 žiadal o preúčtovanie
svojej dávky garančného poistenia na účet žalovanej a to za účelom zníženia jeho dlhu voči žalovanej a
to titulom povinného platenia poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie ako osoby v postavení
samostatne zárobkov činnej osoby. Má za to, že žalovaná mala a mohla preúčtovať z tejto dávky na
úhradu jeho poistného a to podľa jeho dispozícií  za mesiace jún 2012 až december 2012. Jeho žiadosť
na preúčtovanie bola zamietnutá z dôvodu, že nemá priznanú dávku z garančného fondu. Preto mu
vznikli zbytočné exekúcie, ktoré ho zaťažili neprimeranými trovami exekúcie. Z oneskorene priznanej
dávky garančného poistenia vyplatil exekúcie v prospech exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu a to jednak
za jeho dlhy vo všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako aj za dlhy priamo u žalovanej. Dôrazne poukazuje
na to, že označená exekúcie EX 1393/14, ktorá sa skladá z istiny 1.029,30 Eur a trov exekúcie 280,65
Eur by fakticky ani nenastala, keby sa uskutočnil zápočet (preúčtovanie tak, ako to žiadal). Tak isto aj
ďalšie sumy, ktoré boli zrazené z priznanej dávky garančného poistenia neboli museli vzniknúť, ak by
sa uskutočnil zápočet - preúčtovanie, ktoré navrhoval.

13. Žalovaná v rozhodnutí tvrdí, že nie je potrebné v rozhodnutí o priznanie dávky, z ktorej sa majú
vykonať zrážky uvádzať informácie týkajúce sa exekučného konania, pričom zákon o SP pozná len
zrážky podľa § 255, tak potom on argumentuje, že žalovaná nebola oprávnená vôbec žiadne zrážky
v jeho neprospech realizovať a to v zmysle § 47 Exekútorského poriadku, na ktorý odkázal aj v
odvolaní. Dávka z garančného poistenia je osobitným nárokom na čiastočné uspokojenie životných, či
existenčných potrieb z pracovnoprávneho vzťahu pre platobnú neschopnosť zamestnávateľa. Aj keď
zamestnávateľ potvrdil, že výška ním uplatňovaných pracovnoprávnych nárokov predstavuje skutočne
sumu vo výške 4.390,08 Eur, fakticky mu však bola priznaná v intenciách § 103 ods. 3 zákona o SP len
suma 2.307,00 Eur. Vo vzťahu k realizovaným zrážkam z priznaného garančného poistenia na rôzne
exekučné nároky má za to, že rozhodnutie žalovanej trpí nedostatkom zistenia skutkového stavu a
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj
pre nedostatok dôvodov.

14. Žalovaná v zmysle včasnej jeho požiadavky na preúčtovanie dávky garančného poistenia na úhradu
poisteného ako samostatne zárobkovo činnej osoby za mesiace júl 2012 až december 2012 nespĺňal
podmienku 730 dní poistenia, nakoľko ku splnenému počtu dní 541 by mu preúčtovaním mohlo pribudnúť
ďalších 184 dní, čo je spolu 725 dní, takže postupom žalovanej došlo u neho naviac k poškodeniu
jeho mena tým, že nebol vymazaný na základe jeho žiadosti z 30.08.2013 zo zoznamu dlžníkov, čo sa
ukázalo ako nepravdivé. Vo vzťahu k uvedeným jeho tvrdeniam napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom
zistenia skutkového stavu, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázala na
všetky skutočnosti, ktoré uviedla v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, kde sa vysporiadala so
všetkými námietkami žalobcu, ktoré sú v podstate totožné aj so žalobnými námietkami.

16. Krajský súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj
prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s podanou žalobou, písomným vyjadrením žalovanej,
pripojeným administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že dňa 29.06.2012 bola Sociálnej poisťovni,
pobočka Košice doručená žiadosť žalobcu o dávku z garančného  poistenia, v ktorej si uplatnil
neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa ACASE, a. s. v konkurze za
3 mesiace z posledných 18. mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku
platobnej neschopnosti, t. j. za mesiac september, október a november 2011 v celkovej sume 4.390,08
Eur. Zo žiadosti žalobcu, ako aj z údajov v informačnom systéme sociálnej poisťovne zhodne vyplýva
trvanie pracovného pomeru žalobcu u jeho zamestnávateľa v období od 01.09.2000 do 30.11.2011.
Dňa 28.05.2012 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
spoločnosti ACASE, a. s.. Následne Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31 K 25/2012-114 z
20.08.2012 vyhlásil v danej veci konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Slovenskú



správcovskú a a reštrukturalizačnú k. s.. Konkurzné konanie ku dňu rozhodnutia správnych orgánov
nebolo ukončené.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v
pracovnoprávnom vzťahu a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

19. Podľa § 18 ods. 3 zákona nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia
zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených týmto
zákonom.

20. Podľa § 12 ods. 1 zákona zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

21. Podľa § 12 ods. 2 zákona deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia
návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

22. Podľa § 102 ods. 1 zákona zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 zákona má nárok na dávku
garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky
tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

23. Podľa § 103 ods. 1 zákona dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v
sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie,
poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti,
ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti
a funkčných pôžitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý
zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

24. Podľa § 103 ods. 2 zákona dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch
mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu
platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

25. Podľa § 103 ods. 3 zákona dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 01. januára do 30. júna
kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva
roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná
neschopnosť vznikla v období od 01. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný
vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť.



26. Rozsah uspokojenia nárokov zamestnancov z garančného poistenia upravuje zákon o sociálnom
poistení v § 103 ods. 2, podľa ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu
3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu
platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

27. Pokiaľ zákon o sociálnom poistení stanovuje, že dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v
rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potom pod uvedeným obdobím posledných mesiacov treba
rozumieť obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa, alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu k
pôvodu platobnej neschopnosti.

28. V danom prípade platobná neschopnosť zamestnávateľa žalobcu vznikla 28.05.2012. Pri výpočte
maximálnej výšky dávky garančného poistenia sa použije všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v
kalendárnom roku 2010 a ktorý predstavuje sumu 9.228,00 Eur. Trojnásobok 1/12 tohto všeobecného
vymeriavacieho základu je 2.307,00 Eur, čo je maximálna výška dávky garančného poistenia. Krajský
súd na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že sociálna poisťovňa na základe žiadosti
žalobcu z 29.06.2012 o dávku garančného poistenia pri jej priznaní a výpočte postupovala v súlade
s citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a má za to, že sociálna poisťovňa žalobcovi
priznala maximálnu výšku dávky garančného poistenia, i keď tento si ju uplatňoval v sume 4.390,08 Eur.
Výška garančného poistenia je upravená na maximálnu výmeru v citovanom ustanovení § 103 ods. 3
zákona o sociálnom poistení.

29. K námietke žalobcu, že rozhodnutím žalovanej došlo u neho k ujme a poškodeniu jej postupom,
pretože vykonala zrážky z priznanej dávky garančného poistenia na rôzne nešpecifikované exekúcie,
krajský súd uvádza, že žalobcovi muselo byť známe, aké exekučné konania sa voči nemu vedú, o
aké pohľadávky ide a v akej výške, pretože exekútor v súlade s Exekučným poriadkom je povinný
upovedomiť povinného - dlžníka (v danom prípade žalobcu) o začatí exekúcie, o spôsobe jej vykonania,
o predbežných trovách exekúcie, ako aj o ďalšom postupe v exekučnom konaní, preto ani podľa názoru
krajského súdu nebolo dôvodné, aby žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa dôsledne a podrobne venoval zdôvodneniu kedy a na základe čoho boli začaté exekúcie
súdnym exekútorom.

30. K námietke žalobcu, že sociálna poisťovňa mala uskutočniť na základe jeho písomných podaní z
21.06.2012 a 25.10.2012 preúčtovanie - zápočet jeho dlhov k dávke garančného poistenia, z ktorého
dôvodu by nemusel platiť penále, ani trovy exekúcie, z ktorého dôvodu žiadal o priznanie úrokov z
omeškania za oneskorene a účelovo predlžované priznanie dávky z garančného poistenia s odkazom na
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám
v obchodných transakciách, krajský súd uvádza, že už zo samotného názvu smernice vyplýva, že táto
smernica sa nevzťahuje na oblasť sociálneho poistenia, ale jej cieľom je zabezpečiť riadne fungovanie
vnútorného trhu a tým podporiť konkurencie schopnosť podnikov. Žalobca podaním z 21.06.2012 žiadal
o preúčtovanie dávky garančného poistenia na účet ECB na zníženie dlhu spoločnosti, kde figuruje ako
štatutárny orgán a listom z 25.10.2012 žiadal, aby suma 782,00 Eur bola použitá na úhradu poistného
na nemocenské a dôchodkové poistenie jeho ako samostatne zárobkovo činnej osoby za obdobie od
01.07.2012 do 31.12.2012, pričom zvyšná suma aby mu bola vyplatená. Úroky z omeškania žiadal
priznať za oneskorené účelové predlžované priznanie dávky a za nedodržanie zákonných lehôt zo strany
sociálnej poisťovne. Krajský súd k uvedenej námietke uvádza, že sociálna poisťovňa tak, ako to vyplýva
z obsahu pripojených administratívnych spisov v danej veci postupovala v súlade s ustanovením § 210
ods. 2 zákona o sociálnom poistení, prerušila konanie z dôvodu mimoriadnych zložitých prípadov v
súlade s § 193 ods. 3 zákona, pričom podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie
prerušené, lehoty neplynú. Zároveň treba zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení neumožňuje vyplácať
úroky z omeškania pri výplate dávok sociálneho poistenia a smernica, na ktorú poukazuje žalobca v
žalobe sa nevzťahuje na oblasť sociálneho poistenia.

31. K námietke žalobcu kde namieta nesprávny postup sociálnej poisťovne, ktorá ho nevymazala
zo zoznamu dlžníkov na základe jeho žiadosti z 30.08.2013, z ktorého dôvodu mu nebola priznaná



dávka v nezamestnanosti krajský súd uvádza, že žalobca nemohol byť vymazaný zo zoznamu dlžníkov
sociálnej poisťovne, nakoľko neuhradil nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, ktorá skutočnosť
nepochybne vyplýva z exekučných konaní začatých v roku 2014 a 2015. Na viac nepriznanie nároku
na dávku v nezamestnanosti nesúvisí s nevykonaním zápočtu, resp. preúčtovaním, pretože podmienky
nároku na dávku v nezamestnanosti sú upravené v § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle
ktorého na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti
najmenej 730 dní. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 08.06.2013 a v
zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže v posledných troch rokoch pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 08.06.2010 do 07.06.2013 nebol poistený v
nezamestnanosti najmenej 730 dní. Z toho dôvodu aj sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 20614/2013-
KEM-DvN z 22.08.2013 nepriznala žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť už 03.10.2013.

32. K námietke žalobcu o vykonanej nezákonnosti zrážok z priznanej dávky garančného poistenia
krajský súd uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vykonala zrážky z dávky garančného
poistenia žalobcu v zmysle § 225 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a teda v súlade so zákonom
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Pohľadávky na poistnom na sociálne
poistenie podliehajú exekúcii v zmysle § 71 Exekučného poriadku, sú prednostnými pohľadávkami. V
zmysle § 89 Exekučného poriadku ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu
zrážkami z dávok sociálneho poistenia. Z toho teda vyplýva, že Exekučný poriadok umožňuje vykonať
zrážky aj z dávky garančného poistenia. Z dávky garančného poistenia žalobcu boli vykonané na
základe príkazu na začatie exekúcie EX 1393/14, EX 1393/14, EX 2506/15, EX 2506/15, EX 2796/15,
EX 2796/15, EX 834/16, EX 834/14 v celkovej výške 2.009,82 Eur, z ktorého dôvodu žalobcovi bola
žalovanou vyplatená dávka garančného poistenia iba v sume 297,18 Eur, čo je rozdiel medzi priznanou
dávkou garančného poistenia 2.307,00 Eur po odpočítaní vykonaných zrážok vo výške 2.009,82 Eur.

33. Na základe uvedených skutočnosti po preskúmaní rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi
nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo vo veci nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota  na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}