{"guid": "05c84d49-9bc8-4090-bb0b-7d2d3aa19524:5e4a1a97-6b99-4e49-9b80-06b16ffb0aae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113216740.1", "spisova_znacka": "23Co/483/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/483/2014 z 29. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2015, sp. zn. 23Co/483/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113216740.1", "identifikacne_cislo": "2113216740", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2015-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e4a1a97-6b99-4e49-9b80-06b16ffb0aae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113216740.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113216740.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113216740.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/483/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216740
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113216740.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy
49, Bratislava, IČO 44 703 015, zastúený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanej: A. T., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, K., zastúpená
opatrovníčkou: T. B., tajomníčka Okresného súdu Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom nám. Legionárov 5, Prešov,
zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 4.058,48
eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.
k. 16C/608/2013-71 zo dňa 13. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  s a     r u š í     a   vec sa  mu       v r a c i a     na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi  4.058,48
eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy  3.561,03 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a s 18,40%
úrokom ročne zo sumy  3.561,03 eur od 05.07.2011 do zaplatenia, trovy konania 243,00 eura a trovy
právneho zastúpenia žalobcu 900,44 eura,  všetko do troch dní od právoplatnosti  rozsudku. Súd zároveň
zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa  15.10.2013 č.k. 16Ro/119/2013-38.

Súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia dlžnej sumy
od žalovanej titulom nesplateného úveru. Pôvodne medzi Q. Q. a.s. (ďalej len banka) a žalovanou bola
uzavretá zmluva o úvere 12.1.2007, na základe ktorej poskytla banka žalovanej úver 1.659,70 eura, ktorý
sa žalovaná zaviazala  splácať po 45,41 eura mesačne. Prvá splátka bola splatná 20.08.2007, konečná
splatnosť úveru  20.12.2011. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, 04.07.2011 bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje postúpenie úveru, ak
je dlžník v omeškaní, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami
OZ, ktoré boli dodržané.

Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že v danom prípade žalovaná úver nevrátila, preto súd
považoval žalobu za dôvodnú  a nárok žalobcu za preukázaný. Žalobca od zmluvy odstúpil a
žiadal v dôsledku neplatenia úveru vrátenie celej čiastky. Žalovaná  žiadnym spôsobom nevyvrátila
a nespochybnila tvrdenia žalobcu. V zmluve neboli obsiahnuté neprijateľné a neplatné zmluvné
podmienky. K námietke premlčania vznesenej z opatrnosti vedľajším účastníkom súd uviedol, že návrh
bol podaný 20.06.2013, mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňom 04.07.2011, teda návrh bol
podaný v zákonnej lehote a nárok nie je premlčaný. K námietke vedľajšieho účastníka o zosplatnení dlhu
a postúpení pohľadávky žalobcom a nie jeho predchodcom súd odkazuje na  vyjadrenie NBS,  s ktorým
sa súd stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon nerozlišuje medzi správou úveru pred splatnosťou a
po splatnosti, resp. vyhlásenia za splatný. Správa poskytnutého úveru nie je samostatnou bankovou
činnosťou podľa § 2 zák.  o bankách a nepodlieha bankovému povoleniu zákona o bankách. Zákon
o bankách upravuje a pripúšťa možnosť banky postúpiť pohľadávku z úveru podľa § 92 ods. 8, ak je



dlžník v omeškaní, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Dispozícia s pohľadávkou banky nie je bankovým
obchodom v zmysle zákona o bankách, ale je obchodom banky, vzniknutým v súvislosti so skorším
bankovým obchodom - úverovým obchodom. Ide o spôsob dispozície s majetkovým právom veriteľa,
ktorý nie je spojený iba s bankovými obchodmi, ale je všeobecný. Postúpenie pohľadávky sa riadi
ustanoveniami OZ i pri absolútnych, teda i úverových obchodoch. Súd mal za to, že došlo k riadnemu
postúpeniu pohľadávky v súlade so zákonom, toto postúpenie nebolo vylúčené a v rámci príslušenstva a
práv s pohľadávkou spojených patrí aj mimoriadne zosplatnenie úveru, ktoré z tohto dôvodu mohol urobiť
i žalobca. Námietky vedľajšieho účastníka súd považoval za nedôvodné. Súd priznal žalobcovi právo
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v súlade s § 517 OZ. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy
právneho zastúpenia,  za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach
18.03.2014 a 13.05.2014 á 151,05 eura, DPH 20 %, paušál 2x7,81 eura, 2x 8,04 eura, strata času na
pojednávanie 3x53,60, DPH, cestovné Bratislava - Trnava a späť za dve pojednávania 4x2,18 eur,  v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej
prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že súd vyhovel návrhu žalobcu napriek tomu, že
vedľajší účastník v konaní poukázal na skutočnosť, že banka nemôže postúpiť na „nebanku“ pohľadávku
z neukončeného úverového vzťahu. Preto podľa názoru vedľajšieho účastníka muselo dôjsť k ukončeniu
úverového vzťahu medzi Q. Q. a.s. a žalovanou ešte pred postúpením pohľadávky na spoločnosť Havel,
Holásek & Partners (21.10.2010). V opačnom prípade by totiž nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky, čo by malo za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Odvolateľ
poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zámer
zákonodarcu citovaným ustanovením umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v
dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k       § 92 uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Predmetom postúpenia banky na „nebanku“  môže byť len splátka úveru,
ktorá je nepretržite viac ako 90 dní po lehote  splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že
banka písomne výzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite
90 dní. Žalobca však v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca,  vyzval žalovanú na úhradu
jej dlhu potom, čo bola 90 kalendárnych dní v meškaní so splácaním, v zmysle prvej vety § 92 ods. 8
zákona o bankách a nepreukázal ani to, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru. Ku dňu
postúpenia pohľadávky dlh vo výške 4.058,48 eura nemohol existovať. Takáto pohľadávka predstavuje
kapitalizovanú  sumu celého úveru, ktorý mal trvať do decembra 2011. Banka celý úver kapitalizovala
bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom úverový vzťah ukončila a následne celú sumu postúpila na
právneho predchodcu žalobcu. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky
na žalobcu. Odvolateľ vytýkal súdu,  že  nedostatočne posúdil vznesenú námietku premlčania vedľajším
účastníkom. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V súvislosti s aplikáciou OZ na spotrebiteľské právne vzťahy
odvolateľ poukázal na § 52 ods. 2 OZ veta posledná, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Odvolateľ bol toho názoru, že na posúdenie otázky premlčania je potrebné
aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka v vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že
minimálne všetky splátky úveru splatné pred 20.06.2010 sú premlčané a preto súd nerozhodol správne,
ak námietku premlčania vznesenú vedľajším  účastníkom považoval za nedôvodnú v celom rozsahu.
Vedľajší účastník sa vyjadril tiež k jeho oprávneniu podať odvolanie voči rozsudku, s poukazom  na
uznesenie NS SR  zo dňa 27.08.2012 sp. zn. 2Obdo 27/2012. Z uvedených dôvodov vedľajší účastník
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 01.07.2014
prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní namietal, že žalovaná odvolanie nepodala a vedľajší
účastník bez súhlasu žalovanej odvolanie podať nemohol, preto odvolanie vedľajšieho účastníka je
právne neúčinné, nakoľko je podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená (uznesenie
NS SR 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013). Žalobca nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách tak, ako ho vyložil vedľajší účastník z viacerých dôvodov. Žalobca poukázal na znenie
§ 488 Občianskeho zákonníka s komentárom, pričom k postúpeniu pohľadávky v danom prípade došlo
v súlade s týmto ustanovením. Vo vyjadrení bližšie zdôvodňuje výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách



a trvá na tom, že banka bola oprávnená postúpiť aj pohľadávku, ktorá nebola splatná. Vzhľadom ku
skutočnosti, že úverová zmluva bola uzavretá 12.01.2007, je na daný právny vzťah potrebné aplikovať
výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia NS
SR, NS ČR, z ktorých vyplýva súdna prax posudzovania premlčania podľa Obchodného zákonníka.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolanie podané vedľajším účastníkom
odmietol, alebo aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Opatrovníčka žalovanej podaním doručeným súdu 06.11.2015 (č.l. 101) vyjadrila súhlas s podaním
odvolania vedľajšieho účastníka a pripojila sa k argumentácii vedľajšieho účastníka vyjadrenom v
odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 224 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V súlade s ustálenou súdnou praxou súd vyzval opatrovníčku žalovanej, aby sa vyjadrila, či súhlasí s
podaním odvolania vedľajším účastníkom. Opatrovníčka žalovanej vyjadrila súhlas s podaním odvolania
vedľajším účastníkom a pripojila sa k jeho argumentom v podanom odvolaní, rovnako namietla aktívnu
legitimáciu žalobcu v konaní a pri posudzovaní premlčania navrhla aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu boli splnené predpoklady k tomu, aby odvolací súd posúdil odvolanie
vedľajšieho účastníka, ako oprávneného na podanie odvolania aj vecne.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú vedľajším
účastníkom a žalovanou a odôvodnenie  rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý žalobe v celom rozsahu
vyhovel, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre to, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie uplatneného nároku žalobcom.

Súd rozsudok v podstate odôvodnil tým, že žalobca preukázal ním tvrdené skutočnosti, preto žalobe
vyhovel a argumentáciu vedľajšieho účastníka o nemožnosti banky postúpiť aj nesplatnú pohľadávku
tretej osobe, ktorá nie je bankou považoval za nesprávnu, priklonil sa k argumentácii žalobcu a dospel k
záveru, že banka bola oprávnená postúpiť  svoju pohľadávku najprv advokátskej kancelárii, ktorá neskôr
pohľadávku postúpila žalobcovi.

Vedľajší účastník opakovane v odvolaní poukazoval na dôvody nesprávnosti právneho posúdenia
nároku žalobcu, namietal jeho aktívnu legitimáciu v konaní pre absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky voči žalovanej. Argumentoval tiež nesprávnym právnym posúdením premlčania jednotlivých
splátok úveru.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne medzi Q. Q. a.s.  a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere
12.01.2007, na základe ktorej poskytla banka žalovanej úver 1.659,70 eura a žalovaná sa ho zaviazala
splácať po 45,41 eura mesačne, spolu 53 splátkami. Prvá splátka bola splatná 20.08.2007, konečná
splatnosť úveru bola 20.12.2011. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas. Banka postúpila pohľadávku
voči žalovanej spoločnosti Havel, Holásek & Partners,  s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok dňa
21.10.2010 a uvedená spoločnosť následne postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010. Z uvedeného je zrejmé, že banka postúpila zmluvou o
postúpení pohľadávok nesplatnú pohľadávku voči žalovanej. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že by takéto postúpenie pohľadávky bolo v súlade nie len s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ale aj zákona o bankách.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak  napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez



súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Banka je  v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas  oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách,  alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom,
že by úver s úrokom, tak ako bol žalovaný, neuhradená časť istiny 4.058,48 eura s príslušenstvom
bol ku dňu postúpenia splatný (21.10.2010). Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky
úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Žalobca navyše v danom prípade k návrhu
nepripojil listinný dôkaz (ako zvyčajne), prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok vydávaný bankou, kde
je presne uvedené okrem identifikácie dlžníka a úverovej zmluvy aj údaj o splatnosti pohľadávky, istine
do splatnosti, istine po splatnosti, počet dní omeškania a ďalšie údaje. Žalobca tiež nepripojil platobnú
históriu splácania úveru s vysvetlením, kedy a v akých čiastkach žalovaná úver splácala či už banke
alebo žalobcovi, a akým spôsobom banka (alebo žalobca)  zaplatené splátky započítavala na istinu,
úroky, poplatky, prípadne iné nároky.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka
postúpila zmluvou 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii
Havel a Holásek, s.r.o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže
ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti)
banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému
subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 OZ (pre rozpor so zákonom). Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7)
mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po
stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie  by banku malo
motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom
nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na
účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval.
Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo
zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou
táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej
osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a
zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym
predpisom upravenou činnosťou.

V súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je potom neplatnou aj zmluva
z 01.12.2010, ktorou advokátska kancelária postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto
v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže
vo vlastnej réžii spravovať.  Banky disponujú osobitným povolením  poskytovať úvery (§ 3 zákona o
bankách). S poskytovaním úverov úzko súvisí aj správa  splatných a nesplatných úverov, pričom túto
činnosť nemožno oddeliť od poskytovania úverov.  Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom



úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zrejme nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

Nesprávny bol aj záver súdu o tom, že celý dlh žalovanej nebol premlčaný. Ak nenastala mimoriadna
splatnosť úveru, premlčujú sa jednotlivé splátky (§103 OZ). Nie je správny právny názor žalobcu, že na
spornú otázku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Záväzkový vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za spotrebiteľský podľa zákona č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (účinný od 01.07.2007) a je potrebné pri jeho posudzovaní aplikovať
tiež zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy
(12.1.2007). Zákon o ochrane spotrebiteľa  úpravu premlčania v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust.
§ 387 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava
premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej
úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade
ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na
to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného
zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť
zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka
prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v
prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej
aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy
obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú
úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom
zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Vzhľadom ku skutočnosti, že uplatnený nárok je
plnením zo spotrebiteľskej zmluvy,  premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného
vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 OZ a jednotlivé splátky v zmysle § 103 OZ.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od
občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej
úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,
preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Je preto potrebné
uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania
je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi
súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009) ale  aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Hoci záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky nebola napadnutá odvolaním,
súd ex offo skúma zmluvné dojednania z hľadiska ich neprijateľnosti, keďže išlo o zmluvu spotrebiteľskú.
Uvedený záver súdu prvého stupňa bol však predčasný. Súd nezisťoval, ako to už bolo vyššie uvedené,
či žalovaná časť úveru splatila a v akej výške a akým spôsobom banka, resp. žalobca započítaval



jednotlivé splátky na istinu, úrok, úrok z omeškania a ďalšie nároky. Súd rovnako nezisťoval, akým
spôsobom žalobca dospel k žalovanej sume, aké všetky nároky a v akej výške si uplatnil. Odvolaciemu
súdu je zrejmé z jeho rozhodovacej činnosti, že banky si často uplatňujú nároky odporujúce právnym
predpisom upravujúcim spotrebiteľské zmluvy (kapitalizovanú istinu, úroky, rôzne poplatky a iné
sankcie). V prípade, ak tieto žalobca špecifikuje, súd tieto opätovne, jednotlivo posúdi jednak z hľadiska
platnosti právnych úkonov (§ 34 a nasl.) a jednak z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok (§
52 a nasl.) OZ.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, ak žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti,
v ktorej žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude po doplnení
potrebného dokazovania v súlade s O.s.p. opätovne vo veci rozhodnúť, pričom súd zohľadní právny
názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.).

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol zrušený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o náhrade trov pôvodného konania i tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "785027d3-04fe-401d-a496-1db2da423f8b:ed53f7b6-cd25-4e13-89dc-452cc14c1945", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Ro/119/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Ro/119/2013 z 16. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2013-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/785027d3-04fe-401d-a496-1db2da423f8b:ed53f7b6-cd25-4e13-89dc-452cc14c1945"}], "citovane_v": [{"guid": "85ed3619-ef3e-4b69-914c-949f97b72c22:ab972ab4-f439-4881-8f25-9f07636f99e7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7113221161.2", "spisova_znacka": "5Co/295/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/295/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7113221161.2"}, {"guid": "dc9f5a3d-f0c3-4292-b97d-76957a73dbec:94d4df47-4178-4e28-b8bb-656285ad1d80", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7512210963.1", "spisova_znacka": "5Co/69/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/69/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7512210963.1"}, {"guid": "0e18d7be-d599-4ffd-943b-2bb8551395b9:13fc1ec5-14fa-4460-9f65-e5c83e5d2756", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113226097.1", "spisova_znacka": "9Co/191/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/191/2016 z 29. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113226097.1"}, {"guid": "e9a0f953-97e9-4834-bc7c-c9c9f5647206:c6bf91e3-1230-437b-8936-90791cea8a21", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5112237894.2", "spisova_znacka": "8Co/281/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/281/2016 z 30. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5112237894.2"}, {"guid": "5ebb9339-0b6f-4e44-9671-70728fd67a8c:dc9afea8-ce4d-4ed8-ad5b-7fddefa4f43c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3113217999.2", "spisova_znacka": "4Co/103/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/103/2016 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3113217999.2"}]}