Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/40/2013 z 8. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. októbra 2013, sp. zn. 3Sp/40/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013201175.2 Krajský súd Košice | 3Sp/40/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013201175.2 | 2013-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d615fe64-e79b-4f22-ba1a-3587daae5476 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013201175.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/40/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201175
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201175.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Košice - okolie, Katastrálny odbor, Podhorská 28, Moldava nad Bodvou, za účasti: X. A. T. J. T. G. T.,
bytom K. Z. B. Č.. XX, zastúpený: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.
O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 20. júna 2013 č. k.: V
539/13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 20. júna 2013, č. k.: V 539/13.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny
zákon“), návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podanom dňa 23.05.2013, ktorého
prílohou je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. a X.
A., v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, zamietla.

Uviedla, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistila, že nemožno akceptovať ako
platné uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva za zmluvnú stranu záložcu, pretože dohodu o
splnomocnení treba považovať za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu
tejto dohody došlo v spojení so zmluvou o úvere - spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka v ten istý deň a ak by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy - spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo
by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení má charakter formulára a nie je
možné ju považovať za individuálne dohodnutú, lebo dlžník nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody,
označenie záložného veriteľa aj splnomocnenca záložcu je v nej už predtlačené a je zrejmé, že nie
je ponechané na vôľu záložcu, či bude pri uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva v prospech
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava konať osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenca, ktorého si sám
zvolil. V bode 2. dohody o splnomocnení je uvedené, že splnomocniteľ udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi záložných práv a



povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako
poskytovateľkou úveru. V bode 9. dohody je určený predseda združenia ProHelp ako zástupca záložcu
pre doručovanie rozhodnutí ... s obmedzením podávania akýchkoľvek opravných prostriedkov atď.,
len s následnou povinnosťou oboznamovať o doručených písomnostiach splnomocniteľa. Zo všetkých
okolnosti vyplýva záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka -
spotrebiteľa. Z obsahu dohody nevyplýva, že by splnomocnenec mal splnomocniteľovi poskytnúť právnu
pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi,
čo nie je účelom tohto právneho úkonu, a preto v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka takýto právny
úkon nie je dostatočne určitý pre jeho rozporný obsah.

Z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva č. 125/2013-SUB vyplýva, že navrhované záložné právo
má byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - vrátenie istiny 500,00 Eur, poplatku
484,00 Eur, ako aj úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, z omeškaných platieb istiny a jej ďalšieho
príslušenstva. Zriadením záložného práva nie je rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy (výška úveru a jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorými sú nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve záložcu v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia dlžníka. Tým sa
výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku
sa týmto konaním ohrozujú aj dobré mravy. Pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré správa katastra bola povinná skúmať v súlade s ustanovením
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, záložná zmluva nespĺňa podmienku na vklad, preto podľa § 31 ods.
3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca svoje
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam zrušil a vydal
nové rozhodnutie, ktorým v celom rozsahu návrhu na povolenie vkladu záložného práva k tam uvedeným
nehnuteľnostiam vyhovie. V prípade, že takto nebude postupovať, žiada, aby súd rozhodnutie odporcu
zrušil a vrátil vec na správne konanie a súčasne ho zaviazal nahradiť mu trovy konania.

Uviedol, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti pre odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Dohoda o
splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa jej
názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje správny orgán.

Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré
mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo jeho spoluvlastníctve. Je zrejmé,
že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Preto
námietka čo do právneho posúdenia je nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci.



Dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako to bolo dohodnuté
zmluvnými stranami a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh
zriadením záložného práva.

K rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že z rozhodnutia je nevedno,
či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, alebo v úroku z
omeškania. Obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak určil neplatnosť zmluvy
o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere ani spoľahlivo
zistiť skutkový stav.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z
dôvodov, ktoré uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s tým, že námietky navrhovateľky
v opravnom prostriedku sú neopodstatnené.

Účastník na súdnom pojednávaní uviedol, že je spokojný s rozhodnutím odporcu, preto ho navrhol
potvrdiť.

Uviedol že je pravdou, že navrhovateľka mu poskytla úver, ktorý začal splácať, ale neskôr ho prestal
splácať a si je vedomý toho, že úver, ktorý mu bol navrhovateľkou poskytnutý musí vrátiť a je aj ochotný
tento úver splatiť s primeraným úrokom, ale v splátkach, ktoré budú primerané jeho súčasnému príjmu a
ďalším splátkam, ktoré má. Pri uzatváraní zmluvy o úvere jednal iba s jedným pánom, ktorý poskytoval
úver, nikto iný prítomný nebol, nevie kto je ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, neuzavrel s
nimi žiadnu dohodu o splnomocnení, i keď je pravdou, že na dohode o splnomocnení, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu je jeho podpis. Pamätá si, že ten kto s ním uzatváral zmluvu o úvere a poskytol
mu aj v hotovosti úver mu dal niekoľko dokladov s tým, že má ísť overiť podpisy, čo aj urobil. Nie je si
vedomý toho, aby s niekým uzatváral dohodu o splnomocnení.

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadrilo.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
výsluchom účastníka konania, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníkom X. A. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012. Zmluvné strany sa dohodli na
zabezpečení pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 500,00 Eur,
poplatku v sume 484,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne, z omeškaných platieb istiny,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do
zaplatenia. Spolu so zmluvou o úvere dlžník podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzavretie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. t. j. ktorou bol dlžníkovi poskytnutý
úver navrhovateľkou - POHOTOVOSŤ s.r.o.. Dlžník dohodu o splnomocnení podpísal v Košiciach dňa
23.05.2012 a zástupca splnomocnenca - X. F. v Bratislave 24.05.2012.

Dňa 26.04.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 125/2013-SUB medzi záložným
veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a záložcom (X. A.) zastúpený na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX kat. úz. K. Z. B., parc.
č. 5510/1- zastavané plochy a nádvoria (dom), parc. č. 5510/2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.



5511 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 5512 - záhrady. Záložné právo bolo zriadené za účelom
zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom
rozsahu a včas.

Zákon o Katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľnosti je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NS SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon



svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) k uzavretiu zmluvy účastníkom nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou
a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako navrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o jeho zamietnutí.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa
zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonníka nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení
(§ 23). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie
je ustanovená, obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene
splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod..



Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej
kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú
podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon
formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť
so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).

Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania
preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z
hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods.
2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom
prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo
povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
dlžníkom X. A. ako splnomocniteľkou podpísaná dňa 23.05.2012 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
ktoré dohodu o splnomocnení podpísalo v Bratislave svojim zástupcom dňa 24.05.2012, nie je platne
uzavretá. Totiž dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť,
teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou
zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá mu poskytla úver. Vzhľadom na vopred
stanoveného splnomocnenca (v predtlačnom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento
bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľa a
zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka uzatvoriť v budúcnosti záložnú
zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný
dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v



konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv.
Sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je
potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatváral v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jemu
vlastnícky patriacich nehnuteľnosti, ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj podpísaní
dohody o splnomocnení 23.05.2012 zrejme vedel presne identifikovať ktoré mu vlastnícky patria, ako
aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. L. X. A. na súdnom pojednávaní uviedol, že on vôbec nevie kto je
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, nikto z tohto združenia nikdy sa s ním nekontaktoval a
je len zrejmé, že ani nikto z tohto združenia nebol prítomný, teda ani nemohol s dlžníkom jednať, keď
podpisoval dohodu o splnomocnení 23.05.2012, lebo zástupca splnomocnenca dohodu o splnomocnení
podpísal v Bratislave 24.05.2012. Na základe uvedených skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť
právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú
vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o
splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37
ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka X. A.. Teda
neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu záložného práva z predloženej zmluve o
zriadení záložného práva č. 125/2013-SUB zo dňa 26.04.2013.

K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd
nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadavala
s otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve č. 125/2013-
SUB z 26.04.2013 nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj na fakt,
že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva z úverovej zmluvy, pričom hodnota
nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia ako nesplatený úver s
príslušenstvom. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako i obsah dohody o splnomocnení sa javí, že táto
bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa ako dlžníka.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník si ich náhradu
neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Od 01. októbra 2013 podľa § 8 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. boli zrušené správy katastra.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného
pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a správy katastra ustanovené osobitným predpisom prechádzajú na okresný úrad.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania
a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad
koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.

Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2013 Z. z. sídla a územné obvody okresných úradov košického kraja
pre Okresný úrad pre Košice - okolie je sídlo Mesto Košice.



Z uvedených dôvodov preto súd už správne označil odporcu Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny
odbor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.