Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/118/2016 z 18. 7. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. júla 2016, sp. zn. 21Cob/118/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2315201447.2 Krajský súd Trnava | 21Cob/118/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2315201447.2 | 2016-07-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 329 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ec3989d-2f87-4b80-bab8-8309a077d724 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2315201447.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201447
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315201447.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: TOP REAL Šaľa, s.r.o., IČO: 45982406, so sídlom
Jánošíkova č. 2, 927 01 Šaľa, právne zastúpený: Mgr. Diana Šiagyová, advokátka so sídlom Jánošíkova
č. 2, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00170747, so sídlom Horná č.
926/1, 927 01 Šaľa, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO:
47234679, so sídlom 1. mája 173/11, 91101 Trenčín, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 05.10.2015, č.k. 26 Cb/5/2015-121,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Okresný súd Galanta (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením návrh žalobcu o nariadenie
predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) zamietol.

2.
Žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobcovi v návrhu
a podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.09.2015 špecifikované hnuteľné veci a to písomné
materiály, ktoré súvisia so správou bytového domu s.č. XXXX na ulici R.. L. U. v P. v originálnom
vyhotovení podľa ustanovenia § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
v znení neskorších predpisov. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
previesť na účet navrhovateľa zostatok majetku vlastníkov z účtu bytového domu s.č. XXXX vo výške
104 482,56 EUR.

3.
Žalobca sa následne domáhal, aby súd predbežným opatrením (neodkladným opatrením) uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami vo výške 104 482,56 EUR
na fonde prevádzky, údržby a opráv bytového domu s.č. XXXX na ulici R.. Ľ. U. v P., a to do času
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

4.
Žalobca svoj návrh vo veci samej, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia (teraz
neodkladného opatrenia) odôvodnil tým, že jednostranným prejavom vôle vypovedali vlastníci bytov
v bytovom dome s.č. XXXX dňa 05.04.2013 správu odporcovi ako správcovi bytového domu po
predchádzajúcom rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov bytom dňa 04.04.2013. Uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty dňa 31.07.2013 došlo k ukončeniu právneho vzťahu o správe bytového domu
na strane žalovaného. Žalovaný nie je ochotný túto skutočnosť akceptovať a odmieta si plniť svoje
povinnosti, ktoré mu ukladá zákon pri skončení správy. Následne rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov v bytovom dome došlo k rozhodnutiu o voľbe nového správcu a následne k uzavretiu Zmluvy o



výkone správy zo dňa 16.09.2013, ktorá nadobudla účinnosť dňa 07.11.2014. Žalovaný napriek viacerým
písomným výzvam a upozorneniam neustále disponuje v rozpore so záujmami vlastníkov bytov v
bytovom dome s peňažnými prostriedkami na doposiaľ neprevedenom fonde prevádzky, údržby a opráv
v bytovom dome, vykonáva bez mandátu a rozhodnutia vlastníkov činnosti, o ktoré vlastníci nemajú
záujem, a tým neoprávnene a v rozpore so zákonom disponuje s ich peňažnými prostriedkami. Podľa
tvrdenia žalobcu reálne hrozí, že žalovaný bude naďalej vykonávať činnosť a neoprávnene disponovať
s peňažnými prostriedkami na účte fondu prevádzky, údržby a opráv, z ktorého dôvodu z obavy zo
vzniku škody a zmenšenia naakumulovaného majetku bol žalobca v záujme ochrany svojich mandantov,
vlastníkov bytov v bytovom dome, nútený pristúpiť k podaniu návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) na súd.

5.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) žalobca odôvodnil tým, že
nariadenie predbežného opatrenia podľa jeho názoru chráni majetok vlastníkov bytov v bytovom dome,
predchádza jeho neoprávnenému čerpaniu a zmenšovaniu bez ich mandátu a teda chráni ich práva
chránené Ústavou SR, a teda má za to, že vzhľadom na prezentovaný postoj žalovaného a časovú
vzdialenosť nariadeného pojednávania a tiež meritórneho rozhodnutia vo veci je nutná dočasná úprava
pomerov, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o uložení povinnosti previesť zostatok peňažných
prostriedkov na účet nového správcu.

6.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktorými
by osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi formou nariadenia
predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Žalobca neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku,
ktorému sa má formou predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) poskytnúť ochrana a najmä
neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Súd prvej inštancie nemal preukázanú dôvodnosť nároku uplatňovanú žalobcom, potom nemohol
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyhovieť a tomuto
nároku poskytnúť predbežnú ochranu. Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu nepreukázal nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov a ani
nepreukázal, že by výkon súdneho rozhodnutia mal byť ohrozený, súd prvej inštancie návrh žalobcu o
nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) zamietol.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) vychádzal aj zo skutočnosti, že nariadením predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) tak, ako ho žiadal žalobca, spočívajúcom v zákaze nakladať s peňažnými
prostriedkami vo výške 104 482,56 EUR na fonde prevádzky, údržby a opráv bytového domu s.č. XXXX
na ulici R.. Ľ. U. v P. a to do času právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, by do tejto doby nebol
zabezpečený výkon správy uvedeného bytového domu a vykonávaná nutná údržba bytového domu,
pričom by tak mohlo dôjsť k porušeniu práv vlastníkov bytov na ochranu ich záujmov a k vzniku škody
na ich majetku.

7.
Súd prvej inštancie o trovách konania predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) s poukazom
na ustanovenie § 145 Os.p. nerozhodoval, nakoľko o nich bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia vo veci
samej.

8.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) vyhovie a nariadi predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) v zmysle návrhu žalobcu.
Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol, že je predčasné a porušujúce zásadu rovnosti účastníkov v
konaní, prisudzovať žalovanému viac práv ako žalobcovi v spore o výkone správy a založiť predpoklad
oprávnenosti výkonu správy žalovanému aj po doručení výpovedí, keď žalovaný sa svojich práv
aktívne žiadnym spôsobom nedomáha. Žalovaný si od roku 2013 ani neuplatnil nárok na určenie
neplatnosti doručených výpovedí alebo samotného rozhodnutia vlastníkov o vypovedaní správy, alebo
svoje nároky, ktoré mu vyplývajú aj ako vlastníkovi takmer polovice bytov v bytovom dome. Je pre
žalovaného jednoduché nezákonným spôsobom zadržiavať peňažné prostriedky, s ktorými disponuje



bez súhlasu vlastníkov, a ktoré konanie hraničí podľa názoru žalobcu so skutkovou podstatou trestného
činu sprenevery a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Žalovaný neustále tvrdí, že je
oprávneným správcom a že on vykonáva správu, nakoľko uhrádza zálohové platby za služby spojené
s užívaním bytov v bytovom dome. Žalobca však na svoju obranu uvádza, že napriek jeho snahe tieto
platby uhrádzať tak nevie učiniť, nakoľko nevie bez predchádzajúceho ukončenia zmluvného vzťahu
na dodávku energií (vody, teplo, elektrika) uzavrieť nové zmluvy a nerušene pokračovať vo výkone
správy. Prinajmenšom spravodlivým a rovným by sa pritom javilo rozhodnutie, na základe ktorého by sa
žalovanému zakázalo disponovať so zostatkom fondu, ku ktorému nemá prístup ani žalobca.
Žalovaný žiaden skutočný výkon správy nerealizuje, práve naopak v roku 2015 realizuje výkon správy
žalobca, ktorý vykonal revíziu plynových zariadení, opravu elektrických rozvodov, výmenu ventilačných
hlavíc na reguláciu tepla v bytovom dome, výmenu nefunkčných zvončekov a odstránenie havarijného
stavu po požiari a likvidáciu poistnej udalosti. Žalovaný v roku 2015 nezvolal žiadne zhromaždenie
vlastníkov bytov, teda ani jedno, na ktorom by maj dôjsť k rozhodovaniu a rozhodnutiu vlastníkov o
oprave, údržbe, zveľadení alebo akejkoľvek inej potrebe týkajúce sa bytového domu a podliehajúcej
rozhodnutiu vlastníkov, čo teda tiež preukazuje skutočnosť, že žalovaný žiaden reálny výkon správy
nerealizuje. V danom prípade podľa názoru žalobcu bola preukázaná nielen hrozba bezprostredne
hroziaceho nebezpečenstva spočívajúca v zmenšení majetku vlastníkov, ale taktiež bolo preukázané,
že takéto konanie sa skutočne deje a je v rozpore so záujmami vlastníkov, ktoré má správca chrániť,
čím dochádza k neoprávneným zásahom do nakladania s peňažnými prostriedkami, ktoré má žalovaný
k dispozícii ako zostatok majetku na fonde prevádzky, údržby a opráv.
Žalobca má za to, že posúdenie skutkového stavu súdom prvej inštancie s následnou právnou aplikáciou
normy hmotného práva je rozporný so zákonom a porušením zásady rovnosti účastníkov v konaní a
rovnosti zbraní, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

9.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 31.12.2015 uviedol, že považuje napadnuté
rozhodnutie za správne a plne v súlade so zákonom. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu
uvedenou v odvolaní a považuje ju za značne zavádzajúcu. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sú
rozporuplné, nakoľko žalobca tvrdil, že „k uzatvoreniu zmluvy o výkone správy došlo v novembri 2014“
a v odvolaní okrem iného uvádza, že činnosť žalovaného ako správcu bytového domu s. č. XXXX bola
ukončená dňa 31.07.2013 a to uplynutím 3 mesačnej výpovednej lehoty. V zmluve o výkone správy, ktorú
žalobca predložil súdu je uvedené v bode 1, čl. IV., že zmluva o výkone správy je účinná od 01.10.2013.
Následne žalobca podal na Okresný súd Galanta voči žalovanému ďalšie žaloby o zaplatenie, v ktorých
tvrdil, že žalobca ako správca vykonáva správu s účinnosťou od 01.01.2015 (ide o konania vedené na
Okresnom súde Galanta spis. zn. 15 Cb/5/2015, spis. zn. 15 Cb/18/2015, spis. zn. 5 Cb/25/2015). Sám
žalobca tak nemá jednoznačne stanovené, od akého dátumu vykonáva správu predmetného bytového
domu. Žalovaný vzhľadom na uvedené rozporuplné tvrdenia žalobcu namietal, ako môže žalobca žiadať
od žalovaného odovzdanie zostatku finančných prostriedkov na účte, resp. ako chce žalobca stanoviť
rozhodujúci dátum a sumu, ktorú by mu mal žalovaný previesť a za aké obdobie má žalovaný odovzdať
žalobcovi doklady, či ešte za rok 2013 alebo až za 2014.
Žalovaný uviedol, že súdu prvej inštancie v predmetnom konaní už predložil trestné oznámenie podané
na Okresnú prokuratúru v Galante, ktoré podal bezodkladne potom, čo mu boli doručené niektoré
výpovede. V už predložených listinách je jasne zaznamenané, že podpisy niektorých vlastníkov bytov
boli sfalšované a ich svedecké výpovede sú súčasťou spisu. Žalobca doručil žalovanému novú zmluvu
o výkone správy až listom zo dňa 02.12.2014 a teda žalovaný sa nemohol brániť už v roku 2013, ako
to namietal žalobca, a preto nie je pravdou, že žalovaný sa aktívne nebráni. Žalovaný už v tomto
konaní, ale i v konaní vedenom Okresnom súde Galanta pod spis. zn. 15 Cb/18/2015 podal vzájomný
návrh a žiadal, aby súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil platnosť podaných výpovedí, ale i predloženej
zmluvy o výkone správy. Žalovaný namietal, že nie je pravda, že bez ukončenia predchádzajúceho
zmluvného vzťahu nemôže žalobca uzatvoriť novú zmluvu na dodávku energií, keď žalobca v tomto
smere doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný si rovnako nemôže
voči vlastníkom bytov dovoliť ukončiť zmluvy o dodávke energií, nakoľko nie je isté ako rozhodnú súdy
vo všetkých konaniach týkajúcich sa výkonu správy a žalovaný si teda nemôže dovoliť zastaviť dodávku
vody a tepla do bytového domu. Žalovaný má za to, že ak sa žalobca domáha platenia týchto nákladov,
prečo potom nepožiadal súd o zriadenie napr. súdnej úschovy, alebo prečo nedal do notárskej úschovy
finančnú čiastku, ktorá by pokryla tieto mesačné platby. Žalovaný namietal, že nie sú pravdivé tvrdenia
žalobcu uvedené v odvolaní, že žalovaný za rok 2015 nerealizuje správu bytového domu s. č. XXXX
a jediný kto vykonáva reálne správu je údajne žalobca, pretože napr. v júli 2015 žalovaný zabezpečil



odbornú ohliadku plynových rozvodov a spotrebičov v bytovom dome, o vykonaní ktorej vydal revízny
technik Ing. O. O. správu. Okrem toho žalovaný naďalej dodáva a uhrádza všetky energie dodávané do
predmetného bytového domu.
Žalovaný vyzýval žalobcu písomne prostredníctvom právneho zástupcu, ale i osobne na pojednávaní
dňa 06.10.2015 v predmetnom konaní, aby spoločne zvolali schôdzu vlastníkov. Okrem toho právny
zástupca žalovaného písomne žiadal a navrhoval právnej zástupkyni žalobcu, Mgr. Šiagyovej, aby zvolali
schôdzu vlastníkov, kde by sa mimosúdne dohodli a nechali priestor vlastníkom, aby vyjadrili svoj názor,
koho chcú za správcu bytového domu. Mgr. Šiagyová odmietla prevziať písomnosti doručované jej
právnym zástupcom žalovaného a nebola vôľa žalobcu podieľať sa na takejto schôdzi.
Žalovaný sa taktiež zúčastnil všetkých schôdzí zvolaných žalobcom napr. schôdze konanej dňa
20.04.2015, kde prezentoval vlastníkom bytov záujem o mimosúdne urovnanie sporu s tým, že pokiaľ
prebehne ukončenie správy v súlade so zákonom, odovzdá listiny novému správcovi. O priebehu tohto
zhromaždenia Mgr. Šiagyová prisľúbila vyhotoviť zápisnicu (aj na pojednávaní konanom dňa 04.06.2015
vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 26 Cb/5/2015), čo sa ale doposiaľ nestalo. Žalobca odmieta
akékoľvek pokusy a snahy žalovaného o mimosúdne urovnanie sporu a naďalej vyberá od vlastníkov
platby a to bez právneho dôvodu.

10.
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 324 CSP
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak
ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; b) zložila peňažnú
sumu alebo vec do úschovy na súde; c) nenakladala s určitými vecami alebo právami; d) niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala; e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v
ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; f) nevstupovala alebo iba
obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje; g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP



(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 CSP
(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o
zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde
k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Pre zachovanie kontradiktórneho charakteru sporu sa protistrane
umožňuje vyjadriť sa k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, ako aj k
samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako tomu bolo aj v danom prípade.
Nariadenie neodkladného opatrenia zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má
napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany
neodkladným opatrením, teda len vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť
také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia,
pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa
javí nevyhnutným bezodkladne pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

12.
Odvolací súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného
opatrenia), odvolaním žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu
žalobcu, s predloženými listinnými dôkazmi, sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca
neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre vyslovenie záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, o potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo že by bola obava, že exekúcia
bude ohrozená, a preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

13.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca nielenže
neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a to aj s poukazom
na neukončené súdne konania, v ktorých bude súdom riešená otázka platnosti zmluvy o výkone
správy predloženej žalobcom a platností výpovedí pôvodnej zmluvy o výkone správy, ale zároveň ani
nepreukázal potrebu neodkladne upraviť pomery, nakoľko ani z vyjadrení samotného žalobcu nie je
zrejmé (ako správne namietal žalovaný), odkedy podľa jeho názoru vykonáva správu bytového domu,
čím je spochybnená aj samotná výška finančných prostriedkov, s ktorými by nemal nakladať žalovaný
podľa návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15.
Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania rovnako ako súd prvej inštancie, pretože išlo len o
čiastkové rozhodnutie v prebiehajúcom konaní, keď o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 CSP).

16.



Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien
a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).