{"guid": "05c1ccf8-4cb1-4355-902c-dd8c646d85a5:d9103864-5bad-4d45-824f-3130afa57bb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6015200699.1", "spisova_znacka": "26Sd/162/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/162/2015 z 8. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. júna 2016, sp. zn. 26Sd/162/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200699.1", "identifikacne_cislo": "6015200699", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2016-06-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "nazov": "§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9103864-5bad-4d45-824f-3130afa57bb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200699.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200699.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200699.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/162/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200699
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200699.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C.
R., nar. XX. D. XXXX, bytom H. XXXX/XX, T. T. - S., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krištofom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 28, proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2.marca 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie
starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2.marca 2015  zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a)
O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 127,60 €  k rukám jeho právneho
zástupcu na jeho účet vedený v Q. T. a.s. pobočka T. T.   č. účtu  O.  J do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 142 ods. 4 písm. b) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 2.februára 2012.
Vychádzala zo skutkových zistení, že navrhovateľovi bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
priznaný podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhový príspevok,
ktorý bol v súlade s ust. § 125 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Potvrdením uvedeného orgánu bolo preukázané, že
navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 1.novembra 1957 do 30.októbra 1959, a službu
vojaka z povolania v I. kategórii funkcií od 1.novembra 1959 do 31.decembra 1964, od 21.augusta do
20.decembra 1968, od 1.júla 1973 do 16.januára 1991 a od 1.novembra 1991 do 31.októbra 1993.
Službu vojaka z povolania v II. kategórii funkcií vykonával od 1.januára 1965 do 20.augusta 1968, od
21.decembra 1968 do 30.júna 1973 a od 17.januára 1971 do 31.októbra 1991. Z uvedeného vyvodila, že
získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával službu zaradenú do I. kategórii funkcií najmenej 20
rokov, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.
dňom XX.E. XXXX, kedy dovŕšil fyzický vek 55 rokov. K uvedenému dňu bola zákonom založená vecná
príslušnosť na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v prospech Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, preto
o jeho nároku na starobný dôchodok nie je príslušná vecne rozhodnúť, čo bolo dôvodom na zamietnutie
jeho žiadosti. Zároveň konštatovala, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa § 261
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože nesplnil podmienku nepretržitého trvania
zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.decembra 2003.



Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby mu boli započítané roky, ktoré neboli
zhodnotené pre účely priznania jeho výsluhového dôchodku. Poukázal na Ústavu SR a Dohovor
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Žiadal, aby krajský súd napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušil a aby jej uložil povinnosť rozhodnúť o jeho nároku na starobný dôchodok.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní, písomných vyjadreniach a ich
dôvodoch. Poukázal na to, že z ust. § 26 zákona č. 114/1998 Zb. vyplýva, že priznanie výsluhového
dôchodku nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok so zohľadnením všetkých dôb dôchodkového
poistenia poistenca. Nárok na starobný dôchodok odvodil aj z ust. § 132 zákona o sociálnom
zabezpečení. Odporkyňa vo veci postupovala nesprávne, keď nezohľadnila pri zisťovaní obdobia jeho
dôchodkového poistenia výkon jeho civilného zamestnania od 1.júna 1993 do 31.decembra 2000.
Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s poukazom na obsah
písomného vyjadrenia zo 7.júna 2015. V ňom zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia s
tým, že nie je daná jej vecná príslušnosť na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok,
ktorá bola zverená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. 9So 33/2014 z 29.apríla 2015.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v
súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, resp. ich zástupcov,  oboznámil sa s
ich písomnými podaniami,  s obsahom administratívneho aj súdneho  spisu, najmä so žiadosťou
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 12.septembra 2013 a z 2.februára 2015, s evidenčnými
listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s predchádzajúcim rozhodnutím odporkyne vo veci
prvej žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s potvrdením o služobnom pomere
navrhovateľa, ktoré bolo zhodnotené pre nárok na jeho výsluhový príspevok, s rozhodnutím o zvýšení
výsluhového dôchodku z 10.júna 2014, s rozhodnutím o priznaní príspevku za výsluhu rokov dňom
1.novembra 1993, s priebehom dôchodkového poistenia, vypracovaným odporkyňou, s ostatným
relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a podľa ods.
3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že prvú žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal navrhovateľ
u odporkyne 12.septembra 2013 a žiadal ho priznať od 12.septembra 2010. Jeho žiadosť bola
rozhodnutím odporkyne z 10.októbra 2013 zamietnutá s tým, že Sociálna poisťovňa nie je vecne
príslušná na rozhodnutie o uplatnenej žiadosti, pretože v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia. Uvedené rozhodnutie odporkyne nadobudlo právoplatnosť.

Aktuálne preskúmavané konanie odporkyne a jej rozhodnutie bolo začaté na základe žiadosti
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 2.februára 2012, žiadosťou z 2.februára 2015.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia priznaný od 1.novembra 1993 výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb.
o niektorých služobných pomeroch vojakov, ktorí sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. o
sociálnom zabezpečení vojakov považuje za výsluhový dôchodok a to naďalej podľa § 125 ods.
13 zákona č. 328/2002 Z. o sociálnom zabezpečení policajtov. Pre nárok na výsluhový príspevok
mu bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia v I. a II. kategórii funkcií, vrátane základnej
vojenskej služby od 1.novembra 1957 do 31.októbra 1993 tak, ako to bolo vyššie konkretizované.
Pre účely priznania a určenia výšky výsluhovej dávky bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby v
rozsahu 35 ukončených rokov. Po ukončení služobného pomeru navrhovateľ pracoval od 1.novembra
1993 až do 31.decembra 2000 ako civilný zamestnanec. Od 1.januára 2001 trvá jeho neevidovaná
nezamestnanosť, je poberateľom výsluhovej dávky. Pre účely priznania výsluhovej dávky mu nebola
do obdobia dôchodkového poistenia zhodnotená doba prípravy na budúce povolanie ani výkon jeho
civilného zamestnania.
Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004 a o ktorých
nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004 (tj. podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení).



Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má
nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak
vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania
rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Z vyššie uvedených skutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok podľa 5.časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 129-145) dňom 25.júna 1995, kedy dovŕšil fyzický
vek 55 rokov, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 cit. zákona nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik
nároku na dávku a výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Hoci bol navrhovateľ
po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po 25.júni 1995 naďalej zamestnaný, jeho zamestnanie
netrvalo nepretržite k 31.decembru 2003, preto mu nemohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok podľa
§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o ktorom by bola vecne príslušná rozhodnúť
Sociálna poisťovňa.

V nadväznosti na vyššie uvedené odporkyňa správne konštatovala, že nárok na starobný dôchodok
navrhovateľovi vznikol za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tj. podľa právnej
úpravy platnej v čase vzniku jeho nároku na starobný dôchodok, preto o uplatnenej dôchodkovej dávke,
o starobnom dôchodku navrhovateľa môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v ust. § 142 ods. 4
písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodnúť len Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku na starobný dôchodok
je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia
vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotno-
právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie
nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky. Pokiaľ odporkyňa napriek uvedenému o
žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku vecne rozhodla tak, že jeho žiadosť zamietla,
vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie
podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
V ďalšom konaní bude odporkyňa postupovať tak, že žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, tj. Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia, ktorý jediný je podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 10081988 Zb. o sociálnom
zabezpečení oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania starobného
dôchodku a pre určenie jeho výšky.  K otázke vecnej nepríslušnosti odporkyne na konanie a rozhodnutie
o uplatnenom nároku sa opakovane vyjadril aj Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí 9So 41/2008 z
29.septembra 2008, 10So 120/2014 z 30.septembra 2015...

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ust.   § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust.
§ 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní pred súdom úspešný, priznal náhradu trov
konania voči odporkyni, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania spočívajú v trovách právneho
zastúpenia. Boli vyčíslené za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, štúdium spisu,
účasť na pojednávaní pred krajským súdom) pri uplatnenej hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške
63,80 € ako 1/13 výpočtového základu. Boli navrhovateľovi súdom priznané vo výške 127,60 € a to za
2 úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní pred krajským súdom,
vychádzajúc z uplatnenej hodnoty 1 úkonu právnej služby, spolu vo výške 127,60. V prevyšujúcom
rozsahu neboli navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia priznané, pretože uplatnený úkon - štúdium
spisu nie je samostatným úkonom právnej pomoci v zmysle  vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ale je súčasťou prevzatia a prípravy zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie   sa
podáva  písomne,  v    dvoch   vyhotoveniach  prostredníctvom  krajského   súdu  na   Najvyšší  súd  SR.
V  odvolaní  je   potrebné    popri    všeobecných    náležitostiach   / §   42  ods.  3  O. s. p. /  uviesť,  proti



ktorému  rozhodnutiu  smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo   postup
súdu  považuje   za  nesprávny   a  čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}