Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/189/2013 z 7. 1. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. januára 2014, sp. zn. 3Co/189/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8512206914.1
Krajský súd Prešov | 3Co/189/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8512206914.1 | 2014-01-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0, vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12731b8e-6641-49d2-ba1e-a4afd875422f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8512206914.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/189/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206914
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512206914.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobu: EOS KSI Slovensko s.
r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, H., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká
16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66 o zaplatenie 3 959,18 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 11. 04. 2013, č. k 1C 7/2013-98 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok

Žalovanej n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca je p o v i n n ý   zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 178,66 Eur na účet
JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám
jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 357,10 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 06. 05. 2005
zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 100 000 Sk
(3 319,39 Eur) s dohodnutou úrokovou sadzbou 12,10 % ročne pri ročnej percentuálnej miere nákladov
6,86 %, s dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru splatného v deň podpisu zmluvy 2 000 Sk
(66,39 Eur), poplatku za správu úveru po 50 Sk mesačne (1,66 Eur), výšky splátok 2 329 Sk (77,31
Eur) mesačne splatných k 20-temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky od 20. 06. 2005 s
konečnou splatnosťou úveru 20. 04. 2010. Žalovaná na základe dohodnutých 59 splátok mala uhradiť
celkom 4 561,21 Eur, pričom žalovaná podľa predloženej platobnej histórie žalobcom do 20. 12. 2007
vrátane uhradila 2 403,40 Eur. Jej úhrady právny predchodca žalobcu započítal aj na v zmluve výslovne
neuvedené poplatky za upomienky, ako aj na úroky z omeškania, ktorých splatnosť v zmluve dohodnutá
nebola, pritom ich počítal sadzbou 26,40 % ročne. Podľa tvrdenia žalobcu právny predchodca žalobcu z
dôvodu neplatenia splátok zo strany žalovanej od zmluvy o úvere odstúpil; deň doručenia odstúpenia od
zmluvy žalovanej s prípadnou výzvou na zaplatenie celej pohľadávky žalobca v konaní nepreukázal. Z



prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24. 03. 2011 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že žalovaná ku dňu 24. 03. 2011 vrátane
bola v omeškaní 1 190 dní. Uvedené znamená vo vzťahu  k tvrdeniam žalobcu, že právny predchodca
žalobcu od zmluvy odstúpil už v roku 2007, nakoľko žalovaná od 21. 12. 2007 do 24. 03. 2011 vrátane
bola v omeškaní 1 190 dní - pri 366 dňoch v roku 2008. Žalobcom v konaní uplatnená pohľadávka v
celkovej výške 3 959,18 Eur pozostávala podľa tvrdenia žalobcu z neuhradenej istiny úveru 3 058,75 Eur,
z riadneho úroku vo výške 377,67 Eur (podľa predloženej platobnej histórie úroky z úveru sú účtované
už po dni konečnej splatnosti úveru) a z vyčíslených úrokov z omeškania 522,76 Eur (počítaných podľa
podania žalobcu doručeného súdu 17. 01. 2013 sadzbou 26,40 % ročne).

Žalobca v konaní predložil žalovanou podpísanú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 02. 04. 2012, podľa ktorej žalovaná uznáva „čo do právneho dôvodu a výšky“ záväzok
voči žalobcovi, ktorý vznikol „na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom“. Dlžná istina podľa
uvedenej dohody predstavuje 3 058,75 Eur, príslušenstvo pohľadávky v nej nie je nijako špecifikované
a vyčíslené. Podľa poslednej vety bodu 3.1 uvedenej dohody žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa uzatvorenej dohody sa mala žalovaná zaviazať svoj záväzok
splatiť  v splátkach v 18.deň v mesiaci počnúc 18. 04. 2012, konkrétna výška splátky však v dohode
uvedená nie je.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovanou a právnym
predchodcom žalobcu je vzťah spotrebiteľský. Súd akceptoval vstup vedľajšieho účastníka do tohto
konania  na strane žalovanej, pričom vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania a navrhol,
aby súd neprihliadol na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú medzi
žalobcom a žalovanou, pretože žalovaná ako dlžník nevedela o premlčaní dlhu a takéto účinky uznania
dlhu pri premlčaní dlhu by mali nastať iba vtedy, ak by o tom dlžník jednoznačne vedel.

Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v
znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ust. § § 2 písm. a), b), c), e), § 3 ods. 1, 2, §
4 ods. 1 - 5, § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, § 53 ods. 1, 4 , § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 111, § 558, § 100 ods. 1, § 101 a § 110 ods. 1,
3 Občianskeho zákonníka uzavrel, že s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy a na skutočnosť,
že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, mal za preukázané,
že uplatnený nárok je premlčaný. Súd prvého stupňa sa stotožnil s námietkami vznesenými vedľajším
účastníkom vo vzťahu k predloženej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 02. 04. 2012. Vychádzal z toho, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ak žalobca po tom, čo získal
pohľadávku z úveru, uplatňuje v konaní pohľadávku, ktorá je premlčaná. Podľa ust. § 101 Občianskeho
zákonníka je premlčacia doba 3-ročná, pričom podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má toto uznanie tento právny následok len, ak ten, kto tento dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní. Súd poskytol ochranu spotrebiteľovi v dôsledku nekalej obchodnej praktiky, lebo žalobca dal
podpísať žalovanej splátkový kalendár a uznanie dlhu dňa 02. 04. 2012, keď podľa názoru súdu žalovaná
nevedela o uznaní premlčaného záväzku ako to vyžaduje ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponovaná do bodu 3.1 dohody označenej ako splatenie
záväzku. Pri podpise dlžníčka nemusela vedieť, že uznáva premlčanú pohľadávku. Ak vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania, súd túto námietku považoval za dôvodnú a návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a neúspešný žalobca bol
zaviazaný k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z trov  právneho  zastúpenia.
Vedľajšieho účastníka zastupoval advokát, ktorý si uplatnil náhradu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil vychádzajúc z hodnoty sporu 3 959,18 Eur. Vedľajšiemu
účastníkovi v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vznikol nárok na náhradu trov konania 357,10 Eur.
Uvedená suma pozostáva z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie zo dňa 25. 02. 2013) á 141,07 Eur,
z režijného paušálu 7,63 Eur a 7,81 Eur, 20 % DPH 59,52 Eur, nakoľko právny zástupca vedľajšieho
účastníka je platiteľom uvedenej dane, spolu odmena advokáta predstavuje  357,10 Eur.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Poukázal na znenie ust. § 110 ods. 1 a na ust. § 558 Občianskeho zákonníka.
Nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého podpísanie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Predmetná dohoda spĺňa všetky  náležitosti potrebné
pre uznanie dlhu zo strany dlžníka, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania
a premlčacia doba sa predlžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Žalobca zastáva názor, že
žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a
vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Žalovaný nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom
donútený. Uzatvorením predmetnej dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia žalovaného
ako spotrebiteľa, naopak, žalobca poskytol žalovanému možnosť plniť už existujúci splatný záväzok s
plnením, ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, v splátkach. V predmetnej dohode nie je určená
výška splátok, nakoľko žalovaný žiadal splnenie dlhu v neprimerane nízkych splátkach v porovnaní s
výškou istiny, čím by sa doba splácania neúmerne predlžila, avšak žalobca sa nebráni plneniu dlhu
aspoň čiastočne. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno
chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa je
zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo
prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v
žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy,
do ktorých vstupuje. Zastáva názor, že súd vybočil z medzi a účelu ochrany spotrebiteľa, keď úplne
negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v Občianskom zákonníku, a to uznanie práva v zmysle ust.
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj uznanie záväzku v zmysle ust. § 558  Občianskeho
zákonníka vychádzajúc pritom iba z domnienok, ktoré riadne neodôvodnil. Posúdenie platnosti dohody
a jej súladu s normami na ochranu spotrebiteľa sa musí opierať o logickú a dôvodnú úvahu, nepostačuje
konštatovanie, že si spotrebiteľ podpísaním zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože tu ide o
zákonný následok uznania dlhu. Podpísaním dohody nemohlo dôjsť k zhoršeniu zmluvného postavenia
žalovaného, naopak tým, že si žalobca hneď neuplatnil svoj nárok voči žalovanému v súdnom konaní,
poskytol mu možnosť vyhnúť sa navýšeniu pohľadávky o prípadné trovy konania a trovy právneho
zastúpenia a možnosť zaplatiť pohľadávku postupne v splátkach. V súvislosti s úvahami o prípadnom
narušení rovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach žalobcu a žalovaného je potrebné zaoberať
sa aj určitosťou a zrozumiteľnosťou textu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Žalobca nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, zastáva názor, že
vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa
údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne
majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať aj určenú
podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 5Co 26/2012 a v rozhodnutí 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné
splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142 O. s. p, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania.
Žalobca zdôraznil, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže
tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom
vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze
II. ÚS 78/03. Rozhodnutím súdu o priznaní trov konania vedľajšieho účastníka prichádza k podpore
nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ spočívajúci
v ochrane spotrebiteľa ustúpil v snahe o profitovanie trov právneho zastúpenia, keďže združenie
na ochranu spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, v ktorých je jedným z účastníkov konania
spotrebiteľa, ale len do tých konaní, kde má záruku úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých
opakovaných podaní, čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, alternatívne žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril aj vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.



Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci samej aj správne
rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožnil s jeho zisteniami vo veci samej a na tieto právne závery poukazuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil (§ 153 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením  napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.
s. p.). K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva:

Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistení skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho záveru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolateľ obhajuje dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len
dohodu) ako úkon, v dôsledku ktorého záväzok trval aj v čase uznania a premlčacia doba sa predlžila na
10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Poukazuje na skutočnosť, že dohoda má písomnú formu, výšku
pohľadávky, ako aj prísľub dlžníka, ktorý zároveň potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým
spojených. Nemožno považovať postup za nekalú obchodnú praktiku, pretože podľa názoru odvolateľa
žalovaný sa s obsahom dohody oboznámil, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril
svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.

Odvolací súd nevidel dôvod na odklon s právoplatnými rozsudkami v iných prípadoch, v ktorých sa
skonštatovala nekalosť použitej obchodnej praktiky zo strany žalobcu pri predkladaní formuláru na
predĺženie premlčacej lehoty značne znevýhodňujúcej spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu
v Prešove 20Co/86/2012 zo dňa 29.11.2000, 11Co/37/2012 zo dňa 7.6.2012).

Odvolací súd  zhodne s názorom prvostupňového súdu  poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej
veci pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného
dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.  Z tohto hľadiska je preto aj správny
záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná
praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 11Co 37/2012 zo dňa 7.6.2012).

Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového
prevedenia uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
jednému alebo k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods.1, pričom v obidvoch prípadoch



zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré
by inak neurobil. Článok 2 písm.d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť
širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná
komunikácia, vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo
dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky zo 14.1.2010 Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb.
s. I-217, bod 36, a  z 9.11.2010, Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17).

S prihliadnutím práve na okolností uzavretej dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je
potrebné skonštatovať, že žalobca umiestnil text o vedomosti premlčaného dlhu do dohody napriek
tomu, že dlh v čase uzatvárania dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu bol premlčaný. Uvedená
okolnosť len dosvedčuje fakt, že žalobca chcel dosiahnuť uznanie dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka
a v dôsledku toho uplatniť právo  na súde, aj keď žalovaná nemala vedomosť o premlčaní dlhu a
uzavretie dohody mohla chápať ako dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Súd teda nemôže
poskytnúť ochranu uplatnenému právu, ktorý je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože
výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Konštatovanie
nekalosti obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušných súd môže založiť svoje
posúdenie aj  nekalosti zmluvných podmienok podľa článku 4 ods.1 Smernice Rady č. 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Práve na základe konštatovania nekalosti tejto obchodnej
praktiky  je v súlade s článkom 4 ods.1 Smernice č. 93/13 potrebné posúdiť aj nekalosť zmluvnej
podmienky týkajúcej sa predĺženia premlčacej doby dlhu žalovanej. Správne teda prvostupňový súd
považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnená pohľadávka bola splatná
v roku 2007 a žaloba bola podaná na súde dňa 30. 10. 2012, teda po márnom uplynutí trojročnej
premlčacej dobe (§ § 100, § 101 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd vo vzťahu k neúčelnosti zastúpenia vedľajšieho účastníka a aplikácii ust. § 150 O.s.p.
uvádza, že účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil
(§146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania  Tento postup môže  súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené
skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v  súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý
sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ ( porov.  rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne
vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne
zastúpenie  by sa javilo nadbytočné  a zbytočné navyšujúce trovy konania.

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane,  ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.



Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by  musel čeliť  žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac
zastúpeného advokátom.

Ochrana spotrebiteľa súvisí  s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne
o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či  nekalých obchodných praktík
(smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí
aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s
rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky
obrany, sťažuje sa dôkazná situácia,  a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj
význam.

Zákonodarca v § 137 O. s. p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil  v rámci indikatívneho výpočtu trov konania  aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú  neopodstatnené.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaná si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane žalovanej, a preto mu
patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Jeho trovy pozostávajú
z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhlášky“) za jeden úkon právnej
služby vo výške 141,07 Eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), 7,81 Eur režijný paušál (podľa § 16 ods. 3
vyhlášky), 29,78 Eur (DPH 20 %). Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej trovy odvolacieho konania v celkovej výške 178,66 Eur na účet jeho právneho zástupcu tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.