{"guid": "05bfe503-2593-4a01-b31f-903b2cb56e95:28d24192-fdeb-40b5-8d7c-54c7fe93d801", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3813207160.2", "spisova_znacka": "19CoP/117/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/117/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2013, sp. zn. 19CoP/117/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3813207160.2", "identifikacne_cislo": "3813207160", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28d24192-fdeb-40b5-8d7c-54c7fe93d801", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3813207160.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813207160.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813207160.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/117/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207160
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813207160.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. K., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J., dieťa rodičov R. K., bytom J.,
V. X/XXX a K. K., bytom R., P. XXX, o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 31. júla 2013, č.k. 9P/40/2013-26, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza                     zo dňa
15.10.2012, č.k. 5P/109/2012-24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2012 tak, že navrhovateľke
znížil vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 70 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk otca. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
z ktorých mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane matky
v strate príjmu vo výške                          cca 200 Eur v dôsledku rozviazania pracovného pomeru a došlo k
zmene pomerov aj na strane otca dieťaťa, ktorému narodením dcéry dňa XX.XX.XXXX pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, manželka otca dieťaťa je na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom
190 Eur mesačne. Dospel k názoru, že výška výživného, určená sumou 70 Eur, je primeraná súčasným
potrebám mal. dieťaťa a prípadné zníženie pod uvedenú sumu by mohlo, prihliadnuc na zmenu pomerov
aj na strane otca dieťaťa, ktorému je zverené do starostlivosti, ohroziť jeho priaznivý telesný a duševný
vývoj.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá dôvodila, že
nie je v jej schopnostiach a možnostiach platiť v súčasnej dobe výživné 70 Eur mesačne. Žiadala, aby
odvolací súd rozhodol tak, že jej vyživovaciu povinnosť primerane zníži. Dôvodila, že jej jediným príjmom
je len invalidný dôchodok vo výške 339,50 Eur                  a po zaplatení výživného v stanovenej
výške po zaplatení poplatkov za užívanie bytu 170 Eur, liekov 5,92 Eur, pôžičky 28,96 Eur a ostatných
výdavkov jej nezostáva ani životné minimum. Mala za to, že nemôže žiadať, aby jej pravidelne finančne
prispievali a pomáhali dcéry z prvého manželstva, ktoré majú svoju domácnosť a s tým spojené náklady
na živobytie a ich finančná situácia nie je taká, aby ju sústavne podporovali.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého
rozsudku. Spochybňoval, že jediným zdrojom príjmu matky je invalidný dôchodok. Mal za to, že matka
si privyrába.



Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku. Poukazoval na to, že maloletý po rozvode manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti
otca, ktorý uzavrel nové manželstvo, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej dcére X..
Konštatoval, že potreby maloletého podstatne vzrástli, maloletý je žiakom Špeciálnej základnej školy v
J., kde denne cestuje, vzrástli jeho bežné každodenné potreby na oblečenie, obuv, stravu, drogériu a
iné. Rád športuje, hráva futbal, rád sa bicykluje. Návrh matky na zníženie výživného nie je opodstatnený
a zníženie výživného je proti záujmom maloletého Y..

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v
odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na
ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.             Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu
prvého stupňa odvolací súd dodáva.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza
z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o
výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje
dokazovanie na preukázanie toho, či na strane osoby oprávnenej alebo osoby povinnej došlo k takej
zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie výživného.

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci
dôsledne, náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a
správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany matky k maloletému Y. je potrebné znížiť tak, aby
táto zodpovedala nielen možnostiam a schopnostiam osoby povinnej, v danom prípade matky, ale aby
táto zodpovedala aj odôvodneným potrebám maloletého Y.. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že
posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.10.2012,
č.k. 5P/109/2012-24, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť matky k maloletému na sumu 75 Eur
mesačne. Matka maloletého poberala invalidný dôchodok              vo výške 329,50 Eur mesačne.
V súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške            339,50 Eur. Okrem toho dosahovala
v čase poslednej úpravy výživného príjem z dohody o vykonaní práce preukázaný vo výške 40 Eur
mesačne, pričom z výpovede matky                     zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2012
vyplýva, že okrem takto preukázaného príjmu dostávala od zamestnávateľa ďalších 160 Eur („do ruky“).
Vychádzajúc tak z potvrdenia príjmu zamestnávateľa, na strane matky došlo preukázateľne k strate
príjmu vo výške 40 Eur mesačne. Pokiaľ otec maloletého namietal, že aj v súčasnej dobe si matka
privyrába, matka potvrdila, že je pravdou, že prešíva zipsy v rodine, keď sa niečo pokazí, tak to opraví.
K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane otca maloletého, a to pribudnutím



vyživovacej povinnosti k mal. dcére X., nar. XX.XX.XXXX. Otec je naďalej poberateľom úrazovej renty,
ktorú poberal v čase poslednej úpravy výživného vo výške               570 Eur a v súčasnej dobe vo
výške 573,90 Eur. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že                za mesiac október až december
2012 jeho priemerná čistá mzda predstavovala 267,30 Eur a za obdobie od januára 2013 do apríla 2013
372,31 Eur mesačne. Maloletý Y. je naďalej žiakom Špeciálnej základnej školy v J., kde denne cestuje a
jeho bežné každodenné potreby v súvislosti s jeho vekom rastú. Zvyšujú sa jeho náklady na oblečenie,
stravu, školské potreby, výdavky spojené s jeho športovými aktivitami, záľubami a podobne. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že výživné neslúži len na zabezpečenie základných
hmotných potrieb, teda stravy a oblečenia, ale aj na zabezpečenie vzdelania, primeraného schopnostiam
dieťaťa a voľnočasových aktivít. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. dieťaťu je ich prvoradou
povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami, matka by si mala byť vedomá toho, že výdavky
na výchovu a starostlivosť o maloletého sa s ohľadom na jeho vek neustále zvyšujú a tieto nemôže v
prevažnej miere znášať iba otec, ktorý okrem zabezpečovania každodennej starostlivosti o mal. dieťa sa
podieľa aj na jeho výžive finančnými prostriedkami. Vyživovacia povinnosť rodičov voči nezaopatreným
deťom je prvoradá a jej splnenie má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a predtým, než
rodičia budú uspokojovať svoje odôvodnené potreby a náklady na ich zabezpečenie. Zistené pomery
účastníkov sú tak dostatočným podkladom   pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť
výživné na maloletého sumou            70 Eur mesačne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/40/2013", "guid": "c164c6b8-c27a-4aa4-ae18-08f31e149f7b:b4f20fbb-39b2-40da-bd67-96b0f10ab7c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}