Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/530/2015 z 15. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2018, sp. zn. 14Co/530/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1109216483.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/530/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1109216483.1 | 2018-10-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ce5fbbf-de46-489b-a92a-ffd5183c426a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1109216483.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/530/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109216483
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109216483.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: INTEGRITY SOLUTIONS
s.r.o., Kuzmányho 71, Bratislava, zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová, advokátka, Slnečná 33, Poproč, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova
12, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v
Bratislave č. k 9C/82/2010-387 zo dňa 14.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k 9C/82/2010-387 zo dňa
14.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci zamietol, a žalovanému nepriznal náhradu
trov prvoinštančného konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 06.06.2008 domáhal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 46.742,87 eur (1.408.176,- Sk) s úrokom z omeškania a na náhradu
trov konania, titulom náhrady škody podľa zák. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 22.10.2007 o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo výške 46.742,87 eur podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., doručenej
žalovanému dňa 15.11.2007 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v celkovej
výške uplatnenej v tomto konaní spočívajúcu z :
· čiastkového nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 33.193,91 eur (1.000 000,-Sk), spôsobenej
nečinnosťou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ďalej len ŠVPS SR) ako ústredného orgánu
štátnej správy vo veterinárnej oblasti zodpovedného za výrobu, distribúciu, vydávanie a evidenciu pasov
spoločenských zvierat na území Slovenskej republiky pri výkone verejnej moci tým, že žalobca mal v
zmysle zmluvy uzavretej medzi ním a ŠVPS SR na zabezpečenie prevádzky systému CEPSZ právo
účtovať si sumu 3,31 eur (100,-Sk) bez DPH, za každý predaný pas spoločenského zvieraťa, pričom
v období od r. 2004 do 31.1.2007 došlo k uvedeniu pasov série N. na trh ich predajom v počte 10.000
kusov pasov spoločenských zvierat série N - N iným spôsobom než ich predajom prostredníctvom
žalobcu ako povereného distribútora; a zaregistrovaním na kontách zriadených v Centrálnom registri
pasov spoločenských zvierat (ďalej len CEPSZ), zriadeným Hlavným veterinárnym lekárom SR na
základe splnomocnenia Ministerstva pôdohospodárstva SR, sprostredkovaným pre ŠVPS SR žalobcom
prostredníctvom webrozhrania prístupného cez www.cepsz.sk a ŠVPS SR
nevykonala žiadne účinné kroky na odstránenie tohto protiprávneho stavu,



· čiastkového nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 12.802,89 eur (385.700,-Sk) spôsobenej
nečinnosťou ŠVPS SR tým, že v období od 28.5.2004 do 10.12.2004, kedy nebol žiaden iný subjekt
ako žalobca poverený ŠVPS SR výrobou pasov spoločenských zvierat, neučinila žiadne právne kroky
smerujúce k odstráneniu protiprávneho stavu konania tretieho subjektu Komory veterinárnych lekárov
SR (ďalej len KVL SR), ktorý v uvedenom období bez uzavretia so ŠVPS SR požadovanej zmluvy o
výrobe pasov spoločenských zvierat na trh, bez pridelenia sériových čísiel pasov spoločenských zvierat
a bez schválenia súladu vzoru pasu spoločenského zvieraťa podľa Rozhodnutia Komisie 2003/803/ES
z 26.22.2003, celkom 3.360 kusov pasov v celkovej hodnote 12.802,89 eur (385.700,-Sk),
· čiastkového nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 746,06 eur (22.476,-Sk) titulom nároku na
náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia s poukazom na § 18 zákona č. 514/2003 Z.z..

3. Podrobné dôvody a opis nečinnosti orgánu štátnej správy, ako aj zdôvodnenie vzniku nároku
na náhradu škody a jej vyčíslenie sú obsiahnuté v žiadosti poškodeného zo dňa 22.10.2007, ktorá
spolu s prílohami tvorí neoddeliteľnú súčasť žaloby. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v liste zo dňa
14.1.2008 žalovaný potvrdil, že žalobca bol príslušný na zriadenie počítačovej databázy pre CEPSZ
a zabezpečenie jej prevádzky, a rovnako potvrdil, že sériové čísla pasov spoločenských zviera boli
pridelené len žalobcovi, pričom žiaden iný zmluvný vzťah medzi ŠVPS SR a iným subjektom týkajúci sa
výroby a dodávania pasov spoločenských zvierat nebol uzavretý. Žalovaný tiež potvrdil, že v spornom
období existovali na relevantnom trhu v obehu aj pasy spoločenských zvierat vyrábané a distribuované
KVL SR, ktoré neboli zavedené do systému CEPSZ prevádzkovaného žalobcom, a za ktoré z tohto
dôvodu ušiel žalobcovi poplatok 3,31 eur (100,-Sk) pri predaji za každý pas povereným veterinárnym
lekárom. Konkrétne v dôsledku toho, že ....,, ŠVPS SR vykonala opatrenia na vyriešenie uvedenej
situácie, ale napriek jej úsiliu a za vtedy existujúcich legislatívnych možností sa uvedený problém s
vnesením pasov spoločenských zvierat KVL SR do CEPSZ nepodarilo vyriešiť“, ďalej, že ....,, KVL SR
však aj napriek tomu odmietla zaviesť svoje pasy do tohto registra a zaplatiť registračný poplatok za
ňou vyrobené pasy spoločenských zvierat“, a ďalej, že „......V tom čase sa nenašlo riešenie v rámci
existujúceho systému, ako legálne vniesť tieto pasy do registra...atď“. Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ
ide o tvrdenie žalovaného, že „....ŠVPS SR nemala za danej situácie možnosť tieto pasy do registra
CEPSZ vniesť, resp. donútiť KVL SR, aby ňou vyrobené pasy do registra dostala, treba vychádzať z čl.
46 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky; ako aj na ustanovenie § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), v zmysle
ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá
vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Ďalej poukázal na § 3 zákona č. 71/1967
Zb. (Správneho poriadku), v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ustanovenia § 3 ods.
3 zákona Správneho poriadku ako aj § 37 zákona č. 545/2007 Z.z., ústredné orgány štátnej správy
dbajú na dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti a rovnako na ustanovenia príslušných
právnych predpisov vnútroštátneho práva a komunitárneho práva upravujúceho pôsobnosť ŠVPS SR.
K tvrdeniam žalovaného, ktorými ospravedlňuje nečinnosť ŠVPS SR neexistenciou explicitnej právnej
úpravy obsahujúcej skutkovú podstatu priestupku alebo iného správneho deliktu, na základe ktorej by
protiprávne konanie mohla postihnúť, žalobca poukázal na znenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle
ktorého nesprávnym úradným postupom nie je výlučne len absencia vydania rozhodnutia. Vyplýva to aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 45 Cdo 60/2003, že nesprávnym úradným postupom môže
byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Podľa rozhodnutí
Ústavného súdu SR nedostatok zákonom upraveného postupu orgánu verejnej moci, marginálnosti a
medzerovitosti právnej úpravy na jednej strane (rámcová ústavná úprava a absencia zákonnej úpravy) je
naopak, vytvorenie priestoru voľnosti orgánu verejnej moci pri úprave jej postupu v rámci rešpektovania
ústavných limitov.

4. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal a uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným
spôsobom v čom, a kedy sa mal žalovaný dopustiť nesprávneho úradného postupu. Zo žaloby nie
je zrejmé ako žalobca vypočítal sumu 12.779,65 eur (385.000,-Sk). Keďže zo strany ŠVPS nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nemá nárok ani na náhradu uplatnených trov konania.
Žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladalo ŠVPS SR povinnosť konať určitým spôsobom
vo vzťahu k výrobe, distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat. ŠVPS SR sa nedopustila



nesprávneho úradného postupu, ktorým by vznikla škoda, resp. ušlý zisk žalobcovi. Zmluva, od ktorej
si žalobca odvodzuje svoje právo, nezakladá nárok na vytvorenie zisku, ale len na pokrytie nákladov za
špecifikované činnosti, ktoré súviseli s evidenciou pasov spoločenských zvierat. Akékoľvek vyberanie
finančných prostriedkov navyše, je nad rámec zmluvy. Žalobu preto navrhol zamietnuť.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1; 3 ods. 1, 2; 9 ods. 1,
2; 14; 15 ods. 1; 16 ods. 1; 18; 19; a 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), ďalej na ustanovenia § 4 ods.
3; 6 ods. 2, písm. a); a 18 ods. 1 zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Konštatoval, že
pod pojem nesprávny úradný postup zákon č. 514/2003 Z.z. subsumuje porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti pod ním treba
rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie
rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, to
všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch),
alebo nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Pretože zákon č.
514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody, ani neupravuje rozsah jej náhrady, je potrebné v tejto
otázke vychádzať z § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa hradí skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda v priamej príčinnej
súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Ak by aj súd prijal právnu argumentáciu žalobcu, že ŠVPS ako ústredný orgán štátnej správy vo
veterinárnej oblasti zodpovedný za výrobu, distribúciu, vydávanie a evidenciu pasov spoločenských
zvierat na území Slovenskej republiky, v dôsledku svojej nečinnosti pri výkone verejnej moci (ktorá
skutočnosť v konaní preukázaná nebola) spôsobila škodu v podobe ušlého zisku žalobcovi, tak by
mal súd za preukázané splnenie len jednej z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady
škody. Druhou kumulatívnou podmienkou je vznik škody. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že splnenie tejto podmienky v konaní preukázané nebolo. Predovšetkým, žalobca
si nárok na náhradu škody uplatňuje za obdobie od roku 2004 do 31.1.2007. Zmluva o spolupráci
pri distribúcii pasov spoločenských zvierat medzi ŠVPS a žalobcom bola uzavretá dňa 20.8.2004 a
poverenie Hlavného veterinárneho lekára SR, výsledkom ktorého bolo zabezpečenie systému registra
a evidencie spoločenských zvierat a zabezpečenie jeho prevádzky, bolo vydané dňa 1.12.2004. Žalobca
bol preto za distribúciu, vydávanie a vedenie evidencie pasov spoločenských zvierat zodpovedný až
dňom 20.8.2004, pred týmto dňom mu nemohla byť spôsobená žiadna škoda. Žalobca si uplatňuje nárok
na náhradu ušlého zisku následkom nečinnosti ŠVPS pri výkone verejnej moci, spočívajúceho v tom,
že žalobca mal na základe zmluvy uzavretej medzi ním a ŠVPS právo účtovať si sumu 100,-Sk za každý
predaný pas spoločenského zvieraťa. V dôsledku nečinnosti ŠVPS v období od roku 2004 do 31.1.2007
malo dôjsť k uvedeniu pasov série SK XXXXXXXXX - SK XXXXXXXXX na trh ich predajom v počte
10.000 kusov iným spôsobom než ich predajom prostredníctvom žalobcu, ako povereného distribútora.
Žalobcovi tak mala vzniknúť škoda vo výške 1.000.000,-Sk. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že mu
škoda v uplatnenej výške skutočne vznikla, ale neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nepreukázal, že v
období od mája 2004 do 31.1.2007 bolo na trh skutočne uvedených 10.000 kusov pasov spoločenských
zvierat série od SK XXXXXXXXX- XXXXXXXXX ich predajom iným spôsobom, než prostredníctvom
žalobcu. Nepreukazuje to ani notárska zápisnica s jej prílohami, ani zápisnice zo zasadania Dozornej
komisie KVL SR, a ani Rozhodnutie ŠVPS SR zo dňa 10.12.2014 č. 9332/04-220 o pridelení pasov
žiadateľovi KVL SR sériových čísiel SK XXXXXXXXX až SK XXXXXXXXX. Bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že predmetné pasy boli Komorou veterinárnych lekárov SR na trh reálne uvedené, a to
presne kedy a pod akým sériovým číslom boli jednotlivé pasy distribuované bez toho, aby boli zavedené
do centrálnej evidencie pasov. Ustálenie vzniku škody je právne významné aj z hľadiska posúdenia
žalovaným vznesenej námietky premlčania. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je
potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nielen predpokladanej.
Ak tvorí nárok na náhradu škody neoddeliteľný celok, začína premlčacia doba plynúť až vtedy, keď sa
poškodený dozvie o celej škode. Za samostatné nároky na náhradu škody je naopak treba považovať
nároky z dvoch a viacerých oddeliteľných škodných udalostí, a to aj keď ide o opakovanie toho istého
porušenia právnej povinnosti medzi tými istými subjektmi (napr. dvomi oddeliteľnými neoprávnenými
zásahmi škodcu proti majetku toho istého poškodeného). Z hľadiska premlčania preto nie je možné
považovať nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej
právnej povinnosti, za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol až po skončenom



porušovaní právnej povinnosti alebo po dovŕšení celkovej škody. Ide o samostatné nároky, ku ktorých
uplatneniu začína plynúť premlčacia doba akonáhle sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel.
Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kedy konkrétne boli pasy vyššie uvedenej série uvedené na
trh bez toho, aby boli zavedené do registra vedeného žalobcom, súd nemal možnosť ustáliť ani kedy
došlo k jednotlivým škodám, zakladajúcim žalobcom uplatnený nárok. Keďže pasy vyššie uvedenej
série žalobca nedistribuoval, tak za to, že neboli evidované v registri vedenom žalobcom neprináležala
mu ani suma 100,-Sk pri predaji za každý pas. Za účelom preukázania žalobcom tvrdenej škody bolo
potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré však žalobca vykonať nenavrhol a nebolo povinnosťou
súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov a vyhľadávať dôkazy za nich. Nebola tak splnená ani
posledná z troch kumulatívnych podmienok a to priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody v uplatnenej výške 1.000.000,-Sk. Súd mal za preukázané, že ŠVPS SR v
rámci svojich kompetencií a možností konala. Ak by aj tvrdených 10.000 kusov pasov spoločenských
zvierat bolo na trh uvedených a nezaevidovaných do centrálneho registra vedeného žalobcom, ušlý
zisk žalobcu by nebolo možné dávať na ťarchu ŠVPS SR. Zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti nadobudol účinnosť dňom 1.2.2007, a nie je dôvodná argumentácia žalobcu, že žalovaný
porušoval ustanovenia tohto zákona. Z dôkazov vyplýva, že sériové čísla pasov ostatným výrobcom boli
prideľované len na základe poverenia žalovaného, a to dňa 10.12.2004 a neskôr. Podľa názoru súdu
žalovaný v rámci svojich možností konal. ŠVPS SR vydala dňa 29.9.2004 pre regionálne a krajské
veterinárne a potravinové správy usmernenie k certifikácii pri obchode so psami, mačkami a fretkami
medzi členskými štátmi, kde boli ustanovené požiadavky na certifikáciu spoločenských zvierat. ŠVPS SR
dňa 18.10.2004 oznámila listom všetkým veterinárnym lekárom členských štátov EÚ a Európskej komisii
spôsob, akým je možné overiť si platnosť pasu vydaného v Slovenskej republike, z ktorého jasne vyplýva,
že v tom čase to bolo možné overiť výlučne v rámci webrozhrania: www.cepsz.sk; teda v registri vedenom
v tom čase žalobcom. Mohlo teda ísť len o pasy zaregistrované v CEPSZ. Do dňa 18.11.2004, kedy bolo
vydané poverenie žalovaným, nebol v zákone č. 488/2002 Z.z. ustanovený právny rámec, resp. postup
pre poverovanie na výrobu a distribúciu pasov spoločenských zvierat, a nebola ustanovená ani skutková
podstata správneho deliktu, na základe ktorého by bolo možné takéto konanie postihnúť. Poverenie
žalovaného stanovilo, že výroba a distribúcia pasov spoločenských zvierat je bez obmedzenia,
pričom ŠVPS SR na základe toho mala prideliť čísla pasov spoločenských zvierat. ŠVPS SR tak
aj učinila, a na základe poverenia pridelila KVL SR sériové čísla pasov spoločenských zvierat dňa
10.12.2004. Požiadavky na výrobu a distribúciu pasov spoločenských zvierat neboli pred 18.11.2004
ustanovené ani iným právnym predpisom, preto ŠVPS SR nemohla vyvodiť z tohto konania dôsledky.
Sústredila sa na vytvorenie účinného kontrolného mechanizmu, aby pasy spoločenských zvierat spĺňali
nastavené parametre, a to hlavne ich zaregistrovanie do CEPSZ. Preto dňa 7.10.2004 požiadala Úrad
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ o súčinnosť pri kontrole pasov spoločenských zvierat
na hraničných prechodoch SR s ostatnými členskými štátmi EÚ. Žiadosť obsahovala aj metodiku a
kontrolu. ŠVPS SR požiadala Colné riaditeľstvo o súčinnosť pri kontrole pasov spoločenských zvierat
na vonkajších hraniciach SR s tretími krajinami. V tomto prípade možnosť overenia pasu spoločenského
zvieraťa na webrozhraní www.cepsz.sk bola súčasťou metodického usmernenia.
Zároveň v metodickom usmernení bolo uvedené, že v Slovenskej republike sú dvaja výrobcovia pasov
spoločenských zvierat, ktorým boli pridelené sériové čísla pasov spoločenských zvierat vrátane sérií
SK 000000001 - 009999999 a SK XXXXXXXXX - SK XXXXXXXXX.. Bolo jasne uvedené, že v
čase predloženia žiadosti o súčinnosť len pasy série XXXXXXXX - SK XXXXXXXXX spĺňali aj
požiadavku na registráciu pasov v CEPSZ. Tým bolo zabezpečené, že pasy spoločenských zvierat,
ktoré neboli registrované v CEPSZ nemohli byť použité na premiestňovanie spoločenských zvierat.
ŠVPS SR vykonala potrebné opatrenia na zabezpečenie používania pasov spoločenských zvierat pri
premiestňovaní v rámci Európskeho spoločenstva. ŠVPS SR vydala dňa 22.3.2005 metodický pokyn
na vykonanie kontroly premiestňovania spoločenských zvierat vnútri Spoločenstva a z tretích krajín
do Spoločenstva. Súčasťou pokynu bol aj podrobný postup opatrení v prípade zistenia nesúladu s
požiadavkami na premiestňovanie spoločenských zvierat v obchodnom, resp. neobchodnom styku, z
ktorého je zrejmé, že napriek tomu, že existujú dvaja výrobcovia pasov (žalobca i KVL SR), požiadavku
na vedenie v Centrálnom registri spoločenských zvierat spĺňajú len pasy, ktoré boli registrované v
CEPSZ. Podľa názoru súdu nemožno pripísať na vrub ŠVPS SR skutočnosť, že Komora veterinárnych
lekárov SR odmietala zaviesť svoje pasy do registra vedeného žalobcom, a zaplatiť registračný poplatok
za ňou vyrobené pasy spoločenských zvierat. ŠVPS SR v rámci svojej kompetencie nemala možnosť
tieto pasy do registra CEPSZ vniesť, resp. donútiť KVL SR, aby ňou vyrobené pasy do registra
vniesla; ale na druhej strane a v súlade s nastaveným systémom evidencie pasov spoločenských
zvierat vydala usmernenia a vykonávala kontroly, ktorými zabezpečila, že len pasy, ktoré zodpovedali



vzoru uvedenému v Rozhodnutí Komisie č. 803/2003 a boli registrované v CEPSZ, boli spôsobilé
sprevádzať spoločenské zvieratá pri premiestňovaní medzi členskými štátmi EÚ. Vzhľadom k tomu,
že KVL SR a žalobca sa nedohodli na vnesení týchto pasov do CEPSZ, ŠVPS SR nemala možnosť
zasiahnuť iným spôsobom ako nastavením účinného kontrolného mechanizmu. Takáto nečinnosť zo
strany žalovaného tak nemohla založiť nesprávny úradný postup, pretože na žalobcom tvrdený zásah
voči Komore veterinárnych lekárov SR zo strany ŠVPS SR chýbal zákonný rámec s ohľadom na jeho
právomoci vymedzené zákonom. Kompetenciu ŠVPS SR v tomto ohľade nemožno zakladať ani
rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a
týmto konštituovať neexistujúcu povinnosť ŠVPS SR. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy
12.802,89 eur (385.700,-Sk), žalobca takisto nepreukázal, že mu škoda v uvedenej výške vôbec vznikla
( aké pasy, akej série, aký počet bol a konkrétne kedy uvedený na trh). Skutočnosť, že od mája 2004
do decembra 2004 KVL SR uviedla na trh 3.360 kusov pasov bol povinný preukázať žalobca, čo však
neučinil. Odôvodnenie výšky tvrdenej škody tým, že táto bola žalobcom ustálená na základe výsledkov
hospodárenia od mája 2004 do decembra 2004, je bez ďalšieho nedostatočná. Navyše zmluva o
spolupráci medzi žalobcom a ŠPVS bola uzavretá až dňa 20.8.2004. Žalobca nemá nárok ani na náhradu
trov konania, uplatnených podľa § 31 zák. č. 514/2003 Z.z. v sume 22.476,-Sk titulom neuhradených
faktúr za poskytovanie právnych služieb, pretože predbežné prejednanie nároku na náhradu škody u
príslušného ústredného orgánu má neformálnu povahu a nepredpokladá sa, že by pri ňom poškodený
musel byť právne zastúpený. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

6. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním doručeným súdu dňa 11.08.2015. Vyjadril nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, a zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe. Poukázal na to, že už samotný
žalovaný v odpovedi zo dňa 14.01.2008 na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody uviedol, že problém s vnesením pasov spoločenských zvierat vyrábaných Komorou
veterinárnych lekárov SR (KVL SR) do Centrálnej evidencie pasov spoločných zvierat (CEPSZ) sa
nepodarilo vyriešiť. Tým žalovaný uznal, že pasy sa nepodarilo vniesť do CEPSZ, a táto skutočnosť
nebola vo veci sporná. Následne nemožno preukazovať na neexistenciu niečoho, teda na negatívny
dôkaz. V konaní žalobca preukázal listinami predloženými vo vyjadrení z 02.04.2012, výrobu pasov v
počte 10.000 ks KVL SR. Tieto pasy boli v rozhodnom období uvádzané na trhu rôznymi subjektmi,
o čom žalobca predložil ako dôkaz záznamy o zložení sporných pasov do úschovy súdu jednotlivými
distribútormi, a ich odovzdaní KVL SR. To znamená, že tieto pasy boli v obehu na trhu a nedošlo
pritom k ich registrovaniu v CEPSZ. Žalobca preukázal aj to, že priamo veterinárni lekári boli nabádaní
k neregistrovaniu pasov, ktoré vyrobila KVL SR po ich vystavení spoločenskému zvieraťu. Následne
žalobca podal podnet ŠVPS SR na odobratie poverenia tým veterinárnym lekárom, ktorý vystavili
spoločenským zvieratám určených na vývoz pasy neregistrované do CEPSZ, pričom ŠVPS SR na
toto podanie žalobcu nereagovala. V napadnutom rozsudku súd uviedol, že žalobca by mal nárok
na náhradu škody preukázať tým kto, kedy, a akým spôsobom uviedol na trh pasy vyrábané KVL
SR vrátane ich konkrétnych sériových čísel. V zmysle poverenia ŠVPS SR však bolo povinnosťou
žalobcu prevádzkovať elektronicky systém pasov spoločenských zvierat prístupný pre užívateľov
so zriadeným kontom pre vpisovanie dát a pre širokú verejnosť pre overenie platnosti pasu cez
webrozhranie: www.cepsz.sk, a zabezpečiť aby spĺňal technické požiadavky s prístupom 24 hodín
on-line odkiaľkoľvek. Nebolo povinnosťou žalobcu sledovať, alebo zabezpečiť kde sa pasy vyrobené
jednotlivými poverenými výrobcami nachádzajú, a ani u ktorého koncového užívateľa skončia. Súd sa
snažil preniesť zodpovednosť za ignorovanie systému registrácie a evidencie spoločenských zvierat,
a povinností uložených nariadením (ES) č. 998/2003 EP a Rady z 26.05.2003. V rozsudku uviedol,
že pokiaľ sa KVL SR a žalobca nedohodli, nemala ŠPVS SR možnosť zasiahnuť inak než účinným
kontrolných mechanizmom. Žalobcovi však nie je zrejmé z čoho súd dovodil, že sa mal žalobca s
KVL SR na niečom dohodnúť, pretože nikdy s ním nebol k otázke plnenia si povinností vyplývajúcich
z prevádzkovania systému registrácie a evidencie spoločenských zvierat v žiadnom vzťahu. Hoci
žalovaný vydal metodický pokyn z 22.03.2005 a žiadosť o súčinnosť z 21.02.2005, napriek tomu
nijakým spôsobom nereagoval aktívne na vzniknutý stav, a na výzvy žalobcu nereagoval žiadnym
spôsobom. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by sa čo len jedna zo 40 regionálnych veterinárnych
správ skutočne správala podľa jeho metodického pokynu. Tieto regionálne potravinové správy mali v
prípade zistenia nesúladu s požiadavkami na hraničnom prechode na vstupe zo SR urobiť záznam
o zisteniach, neprepustiť zvieratá mimo územia SR, a zaslať oznámenie o zistených nedostatkov
príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, ako to vyplývalo z metodického usmernenia.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie,



a žalovaného zaviaže aj na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Alternatívne navrhol,
aby napadnutý rozsudok súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie odvolanie žalobcu doručil žalovanému dňa 20.08.2015. Žalovaný sa k odvolaniu
písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.09.2015. Napadnutý rozsudok považuje vecne aj
právne správny, a navrhol ho potvrdiť v celom rozsahu. Poukázal na to, že v podanom odvolaní
žalobca neuviedol ani jednu skutočnosť, ktorá by svedčila o nesprávnych skutkových zisteniach súdu
alebo nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že bolo Komorou veterinárnych lekárov SR vydaných 10.000 kusov pasov spoločenských
zvierat. Nepreukázal ani to, že tieto pasy boli v obehu na trhu, a že nedošlo k ich zaregistrovaniu
v Centrálnej evidencií pasov spoločenských zvierat. Taktiež nepreukázal tvrdenie, že by veterinárni
lekári boli nabádaní k neregistrovaniu pasov vyrobených KVL SR v CEPSZ po ich vystavení. Štátna
veterinárna a potravinová správa SR svojím rozhodnutím č. 9332/04/220 z 10.12.2004, pridelila Komore
veterinárnych lekárov sériové čísla pasov v sérii N. až N ŠVPS pritom nestanovovala počet pasov, ktoré
majú byť vydané a distribuované, ale stanovovala len sériové čísla pasov. Žalovaný nepreukázal, že
pasy boli distribuované, a nepredložil ani dôkaz o ich počte. To, že KVL SR boli pridelené sériové čísla
pasov ešte nedokazuje, že tieto pasy boli aj skutočne vyrobené a distribuované, a to napriek tomu,
že na preukázanie tejto skutočnosti bol žalobca súdom niekoľko krát vyzvaný. Žalovaný považuje za
irelevantné a účelové aj tvrdenie žalobcu, že veterinárni lekári boli nabádaní k neregistrovaniu pasov
vyrobených v KVL SR do CEPSZ. Tým, že ŠVPS vydala usmernenie pod č. 5/2005/939-223 a č.
1317/05/223 si splnila svoju kompetenciu podľa § 6 ods. 1 písm. s) v tom čase účinného zákona č.
488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Cieľom týchto usmernení bolo zjednotiť celý postup na území
SR. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správne právne
závery, a výsledky dokazovania náležite vyhodnotil. Rozsudok spĺňa všetky kritéria na jasné a výstižné
vysvetlenie všetkých skutočností, ktoré súd považoval za preukázane a ktoré nie, a z ktorých dôkazov
vychádzal. Preto navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

8. Uvedené vyjadrenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 13.10.2015. K vyjadreniu
nepodala ďalšiu repliku.

9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1,2,
CSP), ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.
V kontexte odvolacích námietok žalobcu považuje odvolací súd za potrebné vo veci zdôrazniť len
nasledovné :

11. V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa už dostatočne
nevyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný nárok žalobca po skutkovej stránke
odvodzuje zo Zmluvy o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat, ktorú uzavrel so
ŠVPS SR dňa 20.08.2004. Napriek uvedenému dňu uzavretia tejto Zmluvy, si žalobca nárok na náhradu
škody vo výške 12.802,89 eur uplatňuje už za obdobie od 28.05.2004 do 10.12.2004, a nárok na náhradu
škody vo výške 33.193,91 eur za obdobie roka 2004 do 31.1.2007, hoci časť roka 2004 až do uzavretia
Zmluvy nebola ani zmluvne pokrytá. Z čl. V. Zmluvy vyplýva, že všetky náklady na distribúciu a evidenciu
pasov znáša žalobca, ktorý je oprávnený účtovať si za svoje služby sumu 100,- Sk (3,31 eur) za každý
pas pri predaji povereným veterinárnym lekárom. Keďže distribúciu a evidenciu tvrdeného počtu pasov
spoločenských zvierat, ktoré boli uvedené na trh iným spôsobom ako predajom prostredníctvom žalobcu,
žalobca nezabezpečoval, nemohli mu vzniknúť ani náklady za takúto službu, a teda ani nárok na náhradu
škody. Správne sú aj závery súdu, že samotné pridelenie sériových čísel pasov spoločenských zvierat
N. zo strany ŠVPS pre KVL SR na základe poverenia žalovaného, nepreukazuje, že tieto pasy boli
skutočne uvedené na trh a odpredané, a že v priamej príčinnej súvislosti s pridelením týchto sériových
čísel vznikla žalobcovi tvrdená škoda 33.193,91 eur. Rovnako nebolo preukázané, že KVL SR skutočne
uviedla v žalovanom období od mája do decembra 2004 na trh 3.360 ks pasov spoločenských zvierat,



a že v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou ŠVPS SR a predajom týchto pasov vznikla žalobcovi
škoda vo forme ušlého zisku vo výške 12.802,89 eur. Ani vo vzťahu k poslednej časti žalovaného nároku
do náhrady škody 746,06 eur za trovy právnej pomoci v súvislosti s predbežným prejednaním nároku
žalobcu na náhradu škody, žalobca neuviedol v odvolaní žiadne relevantné odvolacie námietky, s ktorými
by sa bolo potrebné osobitne vyporiadať v odvolacom konaní.

12. Po právnej stránke žalobca nárok na náhradu škody odvodzoval zo zákona č. 514/2003 Z.z.
zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci neprávnym úradným postupom
podľa § 3 ods. 1, písm. d) citovaného zákona. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podrobne odôvodnil
právny rámec kompetencií ŠVPS v rozhodnom období, vyplývajúcich mu zo zákona č. 488/2002 Z.z., a
správne vyhodnotil, že ŠVPS SR v tomto období vykonala všetky opatrenia, ktoré jej zo zákona vyplývali.
Nemožno tak dospieť k záveru, že tvrdená škoda žalobcu by mohla byť následkom nečinnosti ŠVPS SR
a v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil. Žalovaný ako úspešná strana sporu aj v odvolacom konaní má podľa § 255 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní však žalovanému žiadne trovy
nevznikli, a odvolací súd mu preto takýto nárok nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).