Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/384/2017 z 25. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Co/384/2017, ECLI:SK:KSNR:2019:4214222987.2 Krajský súd Nitra | 7Co/384/2017 | ECLI:SK:KSNR:2019:4214222987.2 | 2019-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/783846c1-deae-4228-bfcf-0895f0cfd49b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4214222987.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/384/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214222987.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDR. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: C.. V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO:
00 151 866, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 10C/371/2014-82 zo dňa 14.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal náhrady škody vo výške 200.715,23 eura s príslušenstvom, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdu ako aj nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde v Komárne
sp. zn. 6C/82/2008 ( rozhodnutím vo veci samej ako aj rozhodnutím o nesprávnom vyrubení súdneho
poplatku). Žalobca videl nesprávny úradný postup v tom, že súd v konaní sp.zn.6C/82/2008 jeho
podania zo dňa 19.08.2008 a 18.09.2008 nesprávne vyhodnotil ako námietku zaujatosti voči konajúcej
sudkyni a nezákonne mu vyrubil súdny poplatok za námietku, hoci on námietku zaujatosti nepodal ale
oznámil skutočnosti v zmysle ust. § 15 OSP, pre ktoré by mala byť zo zákona vec prejednávajúca
sudkyňa vylúčená. Napriek uvedenému nesprávnemu postupu vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorá
zo zákona mala byť z prejednania a rozhodovania veci samej vylúčená, preto následné rozhodnutia vo
veci samej a to rozsudok prvoinštančného súdu zo dňa 24.03.2009 č.k.6C/82/2008-77 ako aj rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 05.11.2009 č.k.9Co/146/2009-106 považuje za nezákonné. Škoda, ktorú si
žalobca uplaňoval pozostávala z majetkovej ujmy vo výške 715,23 eura a z nemajetkovej ujmy vo výške
200.000 eur.
1.2 Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
pod sp.zn.6C/82/2008 sa žalobca vo veci samej domáhal voči Slovenskej republike zastúpenej Úradom
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v správnom konaní č. X-127/07 Správy katastra Komárno. Súd rozsudkom č.k. 6C/82/2008-77
zo dňa 24.03.2009 žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca a
Krajský súdu v Nitre rozhodujúc o tomto odvolaní rozsudkom č.k. 9Co/146/2009-106 zo dňa 05.11.2009
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
1.3 V priebehu konania vo veci samej ( ešte pred vydaním vyššie uvedených rozhodnutí) dňa
19.08.2008 žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedol, že existuje dôvodné
podozrenie, že bola porušená povinnosť mlčanlivosti, resp. že konajúca sudkyňa môže mať záujem na
výsledku tohto konania vzhľadom na stav vecí a skutočnosti, ktoré jej musia byť známe z vlastnej činnosti



a poukázal na ust. § 15 OSP. Konajúca sudkyňa vzhľadom na obsah tohto podania žalobcu, ktorého
obsah posúdila ako žalobcom vznesenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, žalobcu vyzvala,
aby súdu oznámil, či sa námietka zaujatosti vzťahuje na všetkých sudcov Okresného súdu Komárno.
Žalobca reagujúc na výzvu v podaní doručenom súdu dňa 18.09.2008 uviedol, že z výzvy súdu zistil,
že sudkyňa nepostupovala v súlade s ust. § 15 OSP, keď skutočnosti ním oznámené v podaní zo dňa
18.08.2008 nepredložila predsedovi súdu, ale jeho podanie prekvalifikovala na námietku zaujatosti
voči konajúcej sudkyni , hoci on svojim podaním zo dňa 18.09.2008 nevzniesol námietku zaujatosti ale
oznamoval skutočnosti, podľa ktorých by mala byť v zmysle ust. § 15 OSP konajúca sudkyňa zo zákona
vylúčená z konania a rozhodovania veci.
1.4 Súd prvej inštancie dňa 23.09.2008 uznesením č.k. 6C/82/2008-31 vyzval žalobcu, aby svoje
podania doručené súdu dňa 19.08.2008 a 18.09.2008 doplnil písomným oznámením či tieto jeho podania
sú alebo nie sú námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Zároveň žalobcovi oznámil, že na postup
podľa § 15 OSP nie sú dané zákonom stanovené podmienky, preto vec nepredkladá predsedovi súdu.
Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 13.10.2008 v ktorom sa nevyjadril, či
jeho podania sú alebo nie sú námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni a preto súd prvej inštancie
vec predložil svojmu nadriadenému Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o námietke zaujatosti, o
ktorej Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením č.k. 5NcC/27/2008-36 zo dňa 30.10.2008 tak, že konajúca
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
1.5 Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/82/2008-117 zo dňa 23.06.2011 vyzval žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti vo výške 66,38 eur podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd
uznesením č.k. 25Co/174/2011-123 zo dňa 24.08.2011 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil.
1.6 Súd v dôvodoch uviedol, že žalobca požaduje náhradu škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné
rozhodnutie vo veci samej, za ktoré považuje rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 6C/82/2008-77 zo
dňa 24.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k 9C/146/2009-106 zo dňa 05.11.2009.
Žalobca v žalobe ani v ústnych prednesoch na pojednávaní bližšie neuviedol, v čom vidí nezákonnosť
uvedených rozhodnutí vo veci samej. Základným predpokladom úspešnosti nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo pre
nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. V konaní vedenom na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008 bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom č.k. 6C/82/2008-77 zo dňa
24.03.2009 tak, že žaloba bola zamietnutá. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 9Co/146/2009-106 zo dňa 05.11.2009 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/82/2008
vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný mimoriadny opravný prostriedok. Opak netvrdil
ani žalobca. Žalobcom tvrdené nezákonné rozhodnutie teda nebolo žiadnym orgánom zmenené ani
zrušené, preto súd konštatoval, že nejde nezákonné rozhodnutia.
1.7 Súd v dôvodoch svojho rozhodnutia sa zaoberal aj žalobcom namietaným nesprávny postupom
súdu. Poukázal na to, že žalobca požaduje v konaní náhradu škody a nemajetkovej ujmy aj za
to, že zákonná sudkyňa v konaní sp.zn. 6C/82/2008 nesprávne posúdila obsah jeho podania zo
dňa 19.08.2008 ako námietku zaujatosti. Preskúmaním spisového materiálu 6C/82/2008 súd zistil, že
konajúca sudkyňa podľa jeho obsahu vyhodnotila podanie žalobcu ako námietku zaujatosti podanú
účastníkom konania podľa § 15a ods. 1 OSP. Keďže žalobca namietal takýto postup súdu a žiadal o
predloženie oznámenia o skutočnostiach zakladajúcich vylúčenie sudkyne predsedovi súdu, konajúca
sudkyňa za účelom odstránenia pochybností ohľadom obsahu žalobcovho podania, uznesením vyzvala
žalobcu, aby svoje podanie doplnil výslovným uvedením toho, či jeho podanie je alebo nie je námietkou
zaujatosti. Žalobca svoje podanie o tejto skutočnosti nedoplnil, preto konajúca sudkyňa predložila vec
Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti. Súd prvej inštancie konštatoval,
že tento postup zákonnej sudkyne bol plne v súlade so zákonom. Podľa § 15 OSP v znení účinnom
do 14.10.2008, keď sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený z konania a rozhodovania
vo veci, je povinný to oznámiť predsedovi súdu, ktorý rozhodne o tom, či vec odníme a prikáže inému
sudcovi na vybavenie alebo ak je toho názoru, že sudca nie je vylúčený, predloží vec odvolaciemu súdu
na rozhodnutie. Namietať zaujatosť zákonného sudcu mohol podľa § 15a OSP aj účastník konania. V
prípade námietky zaujatosti podanej účastníkom konania bol súd povinný predložiť vec nadriadenému
súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Z uvedeného je zrejmé, že sudkyňu bolo možné podľa OSP
vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a OSP)
alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 OSP). Konajúca sudkyňa v danej veci
skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená z konania a rozhodnutia vo veci, neoznámila predsedovi



súdu, keďže sa subjektívne necítila byť vo veci zaujatá (čo vyplýva z jej vyjadrenia k námietke zaujatosti
žalobcu). Podania žalobcu, v ktorých poukazoval na skutočnosti, pre ktoré mala byť zákonná sudkyňa
vylúčená z prejednávania veci, konajúca sudkyňa správne podľa ich obsahu posudzovala ako námietku
zaujatosti. Ani samotný žalobca toto posúdenie ich obsahu nevylúčil, hoci mu na to konajúca sudkyňa
poskytla možnosť, keď ho výslovne vyzvala, aby sa vyjadril, či jeho podania sú alebo nie sú námietkou
zaujatosti. Keďže z obsahu podaní vyplývalo, že išlo o námietku zaujatosti, konajúca sudkyňa správne,
v súlade s § 16 ods. 1 OSP predložila vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.
Rovnako aj nadriadený Krajský súd v Nitre považoval podania žalobcu podľa ich obsahu za námietku
zaujatosti, preto o nej rozhodol uznesením č.k. 5NcC/27/2008-36 zo dňa 30.10.2008. Súd prvej inštancie
teda na základe uvedeného prijal záver , že postup prvoinštančného súdu bol správny, keď obsah
podaní žalobcu posúdil ako námietku zaujatosti účastníka konania, kedy žalobcom žiadaný postup, a
to predloženie veci predsedovi súdu, nebol podľa zákona možný a jediným správnym postupom bolo
predloženie veci na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu. K nesprávnemu úradnému
postupu súdu teda nedošlo a ani rozhodnutia vydané v konaní vedenom na Okresnom súdu Komárno
pod sp. zn. 6C/82/2008, a to jednak rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti
a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku
potvrdené nie sú nezákonné.
1.8 Súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok na vznik
nároku na náhradu škody a nepreukázal celkovú nezákonnosť postupu či rozhodnutí súdu, preto z
uvedených dôvodov žalobu zamietol. Rozsudok právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods.
2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.1, § 16 ods. 1, 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( v
znení účinnom do 31.12.2012) , § 15, 15a ods. 1, § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku( OSP),
§ 4 ods. 1 písm.k), § 5 ods. 1 písm.g), § 8 ods.1,4, § 10 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a výpis z registra trestov v znení účinnom do 31.12.2008 a pol.17a sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. zákonov. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ustanovenie
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa neho
je nesporné, že konanie sp. zn. 6C/82/2008 bolo poznačené nesprávnymi postupom súdu prvej
inštancie, ktorý posúdil jeho podania ako námietku zaujatosti a následné rozhodnutia prvoinštančného i
odvolacieho súdu boli nezákonné. Namietal, že pokiaľ súd bez podnetu a návrhu žalobcu ako účastníka
konania konal o námietke zaujatosti, odňal mu tým možnosť disponovať s návrhom a porušil jeho
procesné práva tom zmysle, že len účastník konania má právo rozhodnúť sa, či námietku zaujatosti
( keď sú splnené zákonné podmienky) podá alebo nepodá. V prípade ak by aj námietku zaujatosti
podal a po uznesení súdu na úhradu súdneho poplatku, ešte stále má možnosť návrh zobrať späť alebo
požiadať súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku . Ani preukázateľná existencia zákonných
dôvodov zaujatosti sudcu, bez podania námietky účastníka konania, nie je dôvodom ani na predloženie
veci nadriadenému súdu, ani na rozhodovanie o námietke a ani skutočnosťou, s ktorou zákon viaže
vznik poplatkovej povinností účastníka konania. Žalobca má zato, že nesprávnym úradným postupom
ako aj nezákonným rozhodovaním súdov v súdnom konaní 6C/82/2008 ale aj v tomto súdnom konaní
10C/371/2014 boli porušené jeho základné práva a slobody, najmä právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde( čl. 46 ods.1 Ústavy SR),
právo, aby záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom
(článok 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), a ústavné právo
zaručené v či. 13 ods. 1 SR, že povinnosti možno ukladať zákonom, na základe zákona a v jeho
medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd, čo sa v tomto prípade nestalo. Trval na tom, že
nikdy námietku zaujatosti nepodal, preto nemôže byť ani poplatníkom súdneho poplatku( § 2 ods. 1
písm. a) zákona o súdnych poplatkoch), nemožno mu uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh,
ktorý nepodal, pričom ak nadriadený súd napriek tomu rozhodoval o námietke, majetkové následky
takéhoto rozhodnutia v podobe platenia súdneho poplatku za návrh, ktorý nepodal nemôže niesť. Ďalej
v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý jeho žalobu o náhradu škody
spôsobenú uvedeným nesprávnym postupom súdu v súvislosti s námietkou zaujatosti a následnými
nezákonnými rozhodnutiami zamietol, je pokračovaním nesprávneho úradného postupu a nezákonného
rozhodovania. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nedostatočne
odôvodnený, pretože rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vec nesprávne právne
posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 OSP , lebo v ňom



absentuje výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k zamietnutiu žaloby, čím nie je možné
preskúmať správnosť postupu súdu a získať odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia
uplatnené účastníkmi konania a takéto rozhodnutie je potom nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (01.07.2016), a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní
veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

6. . Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou dňa 19.12.2014 uplatnil podľa zákona č. 514/2003
Z. z. náhradu škody vo výške 200.715,23 eura s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami v občianskom súdnom konaní sp.
zn. 6C/82/2008 vedenom na Okresnom súde Komárno . Škoda mala pozostávať jednak z majetkovej
škody vo výške 715,23 eura a jednak z nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur. V predmetnom
konaní sp. zn. 6C/82/2008 sa žalobca domáhal /oči Slovenskej republike zastúpenej Úradom geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
v konaní č. X-127/07 Správy katastra Komárno, avšak žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného
súdu Komárno č. k. 6C/82/2008-77 zo dňa 24.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č. k. 9Co/146/2009-106 zo dňa 05.11.2009. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval
nesprávnym postupom súdu v konaní sp.zn. 6C/82/2008, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti voči
vec prejednávajúcej sudkyni, za ktorú námietku mu vyrubil súdny poplatok, hoci on žiadnu námietku
zaujatosti nepodal. Následne vo veci samej rozhodovala nevylúčená sudkyňa , ktorá podľa jeho názoru
mala byť vylúčená zo zákona a všetky následné rozhodnutia vydané v tejto veci sú nezákonné.
7. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje, čo rozumie pod pojmom nezákonné rozhodnutie, avšak v zmysle
súdnej praxe zodpovednosť za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť daná
len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí
právoplatnosti. Podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., zákon stanovil vo všeobecnosti
tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej
protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a tými sú protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť
rozhodnutia a vyčerpanie opravných prostriedkov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu môže teda založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť, pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť. Nemožno sa teda domáhať nároku na
náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci napríklad v prípade rozhodnutia
okresného súdu, ktoré bolo na základe odvolania zrušené odvolacím orgánom. Výnimku z tohto pravidla
upravuje § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide o prípady, keď bola škoda spôsobená
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a tiež, keď
bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc. Je nesporné, že v konaní sp. zn. 6C/82/2008 nebolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť žiadne právoplatné rozhodnutie, a preto nebolo možné prijať záver o nezákonnom
rozhodnutí v zmysle zákona o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
8. Žalobca videl nesprávny úradný postup v konaní sp.zn. 6C/82/2008 v tom, že súd prvej inštancie
posúdil jeho podania ako námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni a predložil vec na
rozhodnutie nadriadenému súdu, ktorý o tejto námietke tiež rozhodoval, hoci on ako strana sporu žiadnu
námietku zaujatosti nepodal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu
spisu sp.zn. 6C/82/2008 vyplýva, že postup súdu v súvislosti s rozhodovaním o námietke zaujatosti



bol v súlade so zákonom s poukazom na v tom čase platný procesný predpis a to Občiansky súdny
poriadok ( § 14 - 16 OSP). Tvrdeniami žalobcu, že on nepodal námietku zaujatosti ale len súdu oznámil
skutočnosti pre ktoré sama sudkyňa mala postupovať podľa § 15 OSP ( oznámiť predsedovi súdu , že
je vo veci vylúčená ) a nepredkladať vec nadriadenému súdu, sa už zaoberal v konaní sp.zn. 6C/82/2008
Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí č.k.5NcC/27/2008-36 zo dňa 30.10.2008 ktorým rozhodol o
nevylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci .
9. Keďže žalobca nepreukázal, že v konaní sp. zn. 6C/82/2008 došlo k nesprávnemu postupu súdu
ako aj k nezákonným rozhodnutiam , nemôže si z tohto dôvodu úspešne uplatňovať nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Odvolací súd zohľadniac všetky skutočnosti tohto prípadu po prejednaní
veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny
právny záver, na ktorý v podrobnostiach odkazuje.
10. K námietke žalobcu, že súd nedal odpoveď na všetky jeho otázky, odvolací súd udáva, že právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho
procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP). Ani judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy,
keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Za nedostatok vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým
absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej závisela opodstatnenosť
uplatneného nároku. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky strany,
keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (I.
ÚS 241/07). Odvolací súd konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol všetky relevantné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené. Ako vyplýva aj z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti daného rozhodnutia.
11. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené,
a tak rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by z toho dôvodu patril nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420,
§ 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).