{"guid": "0592d462-9141-4ab3-bd59-bc25d47b4bb3:30230a64-fd16-4391-b91f-3524df763aa3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8712217599.1", "spisova_znacka": "20Co/212/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/212/2013 z 27. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. októbra 2014, sp. zn. 20Co/212/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8712217599.1", "identifikacne_cislo": "8712217599", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2014-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie", "Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30230a64-fd16-4391-b91f-3524df763aa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8712217599.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8712217599.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8712217599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/212/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712217599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712217599.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra
Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., E. XX,
zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefom Furčákom, IČO: 10 805 851, Vranov nad Topľou,
Puškinova 856/4, proti odporcovi Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545,
Bratislava, Štefánikova 17, v konaní o plnenie poistnej zmluvy s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C 444/2012-83 zo dňa 13.9.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j  e   sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil povinnosť odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi sumu 216,72 Eur a trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 131,65 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V rozhodnutí súd prvého stupňa citoval ust. §§ 427 ods. 1, 2, 428, 442, 488, 489, 563 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. §§ 4 ods. 1, 2, 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odôvodnil ho cit.: „V konaní bolo nesporné, že v rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo EČV: BA-001GC
povinne zmluvne poistené u odporcu, ktorý v zmysle § 15, ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4,
ods. 2 citovaného zákona zodpovedal za škodu spôsobenú uvedeným motorovým vozidlom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou,
kde škodca zodpovedá za predmetnú škodu, t.j. objektívne bez ohľadu na zavinenie.

Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačnú dôvod, v danom prípade v zmysle, ktorého by sa škodca
mohol zbaviť zodpovednosti za predmetnú škodu, a to v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, a to ak by škodca preukázal, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.



V uvedenej veci bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke motorového vozidla.

Súd dospel k záveru, že sa jedná o takúto škodu, nakoľko samotné odskočenie skaliek spod kolies
predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, ktoré v
zmysle príslušných právnych predpisov majú mať dezén s určitou hrúbkou, pričom predmetná rotácia je
sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo
k jeho pohybu).

Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb kolies, aj keď kameň nie je
súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by
kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka
motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí
škodu. Škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody a prevádzkovateľ
zodpovedá za škodu na čelnom skle, pokiaľ má uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poisťovateľ je povinný takúto škodu za neho nahradiť.

Pokiaľ odporca tvrdil, že samotné skalky prípadne kamienky nachádzajúce sa na vozovke, sú okolnosťou
vonkajšou, nemajúcou povahu v prevádzke, súd poukazuje na to, že takouto vonkajšou okolnosťou by
bola napríklad živelná pohroma, t.j. blesk prípadne vyvrátenie stromu vetrom, resp. vbehnutie divého
zvieraťa na vozovku, pričom uvedené právne udalosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové
vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na rozhodnom mieste vozovky.

Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí bez technického riešenie pohybu motorového vozidla, t.j. rotácie
kolies motorového vozidla by však nedošlo k odskočeniu predmetných skaliek a z toho dôvodu sa jedná
o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže škodca sa uvedenej objektívnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť (§ 428, prvá veta Občianskeho zákonníka)
súd sa ďalšími námietkami ohľadne možnej aplikácie § 428, druhá veta Občianskeho zákonníka
nezaoberal, nakoľko predmetné ustanovenie s poukazom na vyššie uvedené nemožno v uvedenej
právnej veci aplikovať.

Na základe uvedeného, keďže v konaní nebola sporná výška škody, súd návrhu na začatie konania v
celom rozsahu pokiaľ ide o uplatňovanú istinu, vyhovel.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca namietajúc, že príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná. Preukázanie
nároku sa odvíja od výpovede navrhovateľa, čestného prehlásenia poisteného odporcu a svedeckej
výpovede spolujazdca navrhovateľa. Vodič M. L., t.j. osoba označená ako škodca nemohol byť vedomý,
že spôsobil škodu na čelnom skle za ním idúceho vozidla. Uvedené nepreukazujú ani súhlasné tvrdenie
poisteného a poškodeného v oznámeniach o poistnej udalosti. Poistený prakticky spísal záznam o
škodovej udalosti na základe toho, čo mu tvrdil navrhovateľ. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko
súd neskúmal mieru účasti navrhovateľa na spôsobenej škode. Navrhovateľ bol povinný dodržiavať
prevenčnú povinnosť. Vzhľadom na miestne okolnosti a cestu posypanú štrkom mohol predpokladať,
že dôjde k poškodeniu vozidla navrhovateľa. Poukázal na exkulpáciu na strane odporcu. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie alternatívne ho zmenil a žalobu zamietol.



K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami udáva.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak
v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci
21Cdo 65/2000).

Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p.) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov
môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských
a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do
základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával
rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za
tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho,
podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu,
ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

Z obsahu spisu bolo preukázané výpoveďami navrhovateľa a svedka R. X., ktorý sedel ako spolujazdec
v motorovom vozidle, ktoré viedol navrhovateľ, že došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla
Škoda Octavia. Na skle sa ihneď objavila pavučina, keď buchol kamienok. Navrhovateľ zablikal a zatrúbil
šoférovi, cesta bola suchá. Vodiči nešli rýchlo, asi tak 60 km za hodinu. Vietor nefúkal. Svedok uviedol,
že nevidel, žeby cesta bola obsypaná kameňmi. Svedok uviedol, že videl, že vodič motorového vozidla
zn. Volkswagen Passat (poistený) a navrhovateľ si vypisovali nejaké údaje. Uvedené skutočnosti plne
korešpondujú s údajmi uvedenými v Zázname o dopravnej nehode (čl. 8). Skutkové zistenie súdu prvého
stupňa preto majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pokiaľ odvolateľ nesúhlasí s tou skutočnosťou, že vymrštenie kameňa na sklo iného motorového vozidla
je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, odvolací súd v tomto smere poukazuje
na Stanovisko Útvaru nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodných udalostí
v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených  kameňom vymršteným spod kolies iného motorového
vozidla zo dňa 16.7.2013:

„Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska zaznamenala nejednotnú prax pri likvidácii škodových
udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného
motorového vozidla (ďalej len „škoda na čelnom skle“), vydáva podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho
bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom



a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva toto stanovisko: Na
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v
rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou
motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených
prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez
ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.

Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o
absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť
svojej zodpovednosti za vznik takejto škody.

V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa
spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky
motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou
motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň
zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového
vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.

Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v

prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ
zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho
nahradiť.“

Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného
nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť
ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave
spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej
premávky. V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť
nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov,
ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom
síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného
dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku
čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj
10/1983, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1984).

Navrhovateľ podanou žalobou uplatnil priamy nárok proti odporcovi (poisťovateľovi) z titulu náhrady
škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle poškodením čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas
jazdy vozidiel odmrštením kameňa spod kolies motorového vozidla v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri
udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich
užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky.



Ani skutočnosti, ktoré odporca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného
záveru a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Za tohto stavu sa  odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným stotožňuje so skutkovou a právnou
argumentáciou súdu prvého stupňa.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Dôvodom bola tá skutočnosť, že navrhovateľ ako úspešný účastník si náhradu trov konania
uplatnil, avšak si ju v zákonom stanovenej lehote troch dní nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/444/2012", "guid": "44e7d706-442c-4232-bc9f-776b1a4807e8:e8b75cfb-2686-422a-93ed-f7caa4f553cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}