Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoE/23/2012 z 27. 2. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. februára 2012, sp. zn. 8CoE/23/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8511204836.1
Krajský súd Prešov | 8CoE/23/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8511204836.1 | 2012-02-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/556e2726-9ac0-47bf-8076-edb05b05a86f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8511204836.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511204836
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8511204836.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave na
ul. Hattalovej č. 12/C, IČO: 45 869 464 proti povinnej C. W., nar. X.X.XXXX, bytom R. S. č. XXX, XXX
XX R. S. o vymoženie sumy 1.047,37 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa zo dňa 9.1.2012 č. k. 1Er 476/2011-42 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Oprávnený n e m á  p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej a súdnemu exekútorovi
sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo. Trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce  nepiznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa
všetky spory mali rozhodovať pred rozhodcovským súdom.

Uvedené skutočnosti boli dôvodom k tomu, aby sa súdnej kontrole podrobila samotná rozhodcovská
doložka. Pri tejto kontrole sa vzali do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci sa teda skúmalo, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a v povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva a to najmä zo smernice 93/13/EHS.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle
§ 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú
obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ
obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.



Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od
1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovaná od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvého stupňa vychádzal z príslušného prameňa
práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v
OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje
smernica 93/13/EHS.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktoré mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. OZ a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie
súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a odňatia možnosti konať pred súdom
zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Ako dôvod uviedol, že súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie
právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Svojím postupom
ochránil neexistujúce právo spotrebiteľa a zasiahol do ústavných práv oprávneného na súdnu ochranu
vlastníckeho práva i práva podnikať. Postavil sa na stranu neplatiča a porušovateľa svojich povinností
a práv druhých. Prvostupňový súd konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku
voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad
ust. § 44 ods. 2 Ex. por. je nezákonný a protiústavný. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. nezakladá oprávnenie jeho meritórneho
prieskumu. Cieľom exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon právoplatne rozhodnutej veci a
tým zavŕšiť realizáciu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu. Tomuto cieľu nevyhnutne
zodpovedá i rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu smerujúcej výlučne k zisteniu, či sú
splnené formálne a materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Zastával názor, že slovenský
preklad smernice rady 93/13/EHS je zavádzajúci, pričom poukázal na nemecký, anglický a český
preklad. Súd prvého stupňa uviedol len všeobecné dôvody, pre ktoré považoval rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú podmienku preto je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
Neprijateľná podmienka  obsiahnutá v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bola doplnená
až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z.  účinným od 01.01. 2008.
Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami zákona č. 568/2007 Z.z. spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z
predmetnej zmluvy o úvere nemožno posudzovať podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Poukázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadne spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, preto
rozhodcovská doložka tak ako je formulovaná je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a
nie je možné ju považovať za neprijateľnú. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol
domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde
bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.



Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy
v ust. § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov.

Pokiaľ ide o argumentáciu spochybňujúcu možnosť použitia ust. § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka
na zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú pred 01. 01. 2008 s touto sa stotožniť nedá. Novela
Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 zakotvila
do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá
i smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ust.
§ 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01. 04. 2004 v ust. § 52 ods.
1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust. § 53 Občianskeho
zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v
zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a
ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských
zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným
všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa
predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o
spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory so zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.



Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť,
že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.