{"guid": "05908d16-f11e-4346-a2ac-34da72923f43:c72b8f59-e383-48e1-a916-cf86cee6e547", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6109213305.1", "spisova_znacka": "43CoE/442/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/442/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2013, sp. zn. 43CoE/442/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6109213305.1", "identifikacne_cislo": "6109213305", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c72b8f59-e383-48e1-a916-cf86cee6e547", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109213305.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6109213305.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6109213305.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/442/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109213305
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6109213305.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému F.. W. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, N., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX
1483/09 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.035,65 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1009/2009-31 zo dňa 11. októbra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1009/2009-31 zo dňa 11. októbra 2011 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu s tým, že súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, so sídlom
v Košiciach, sp. zn. TP 3891/08 zo dňa 19.02.2009, ktorý rozhodcovský súd vydal na základe zmluvy
o pôžičke Quatro č. XXXXXXXXXX  zo dňa 11.11.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným. Súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky,
ktoré v bode VIII. písm. p) záverečných ustanovení upravili rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom
Slovenskej hospodárskej komory, jediným rozhodcom, v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom
tohto súdu.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke Quatro uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený
uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných
strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z
uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Jedná sa
o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov,
ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené
bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Quatro a.s., predmet
činnosti ktorej bolo aj poskytovanie úverov nebankovými subjektmi z vlastných zdrojov, teda koná v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd mal za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke



postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka  nie je žiadnou prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52
a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa so živnostenským oprávnením povinného konštatoval, že
vzhľadom na predmet činnosti povinného a obsah uzatvorenej zmluvy sa jedná o spotrebiteľský vzťah.
Pri povinnom  nič nenasvedčuje tomu, že by pri uzatváraní  zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/109/03 zo dňa 26.11.2003, podľa ktorého vykonávaním, resp. prevádzkovaním
podnikateľskej činnosti osobou treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Len
samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za
podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na podklade takéhoto oprávnenia.
Pre záver o postavení povinného nie je preto živnostenské oprávnenie dôvodom pre to, aby mal
poskytnutý úver charakter spotrebiteľského úveru a že by mal byť dlžník v postavení spotrebiteľa..

Poukázal tiež na rozhodnutie súdneho dvora EÚ, ktorý dospel k záveru, že Smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný
(rozhodnutie Súdneho dvora C-76/10).

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak
by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú
podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam
pôžičky, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a ide o podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom.

Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení §
45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK zastavil.

Po výzve súdu súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 07.02.2011 uviedol, že si v prípade
zastavenia exekúcie trovy exekučného konania neuplatňuje, pretomu súd náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní tvrdil, že
súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,
z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty
na plnenie aj vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.



Oprávnený poukázal na § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd,
ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne
príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia s
hmotným právom, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci
o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.
Takýto výklad je neprípustný z dôvodu, že platný právny poriadok neupravuje takýto postup exekučného
súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý
rozhoduje vo veci samej, a teda nemá právomoc vykonať vo veci dokazovanie, rozsudok zrušiť alebo
zmeniť jeho výrok.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd pri zastavení exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK nie je
príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného
ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore
s právnym poriadkom.

Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-40/80, kde sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť
stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli
napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov
alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Zásada procesnej
autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru
spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu
spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá
ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor EÚ postavil svoj záver na zásade
rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi musí byť porovnateľná s ochranou
garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie
uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého
by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Z uvedeného rovnako vyplýva aj to, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Oprávnený namietal, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva
a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm.
b) obchodného zákonníka spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je
účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, práva a povinnosti , ktoré
nie sú v tomto zákone tak Obchodný zákonník a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky
zákonník.

Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré
z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskom súdnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 08.07.2009 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd
vydal dňa 21.07.2009 poverenie č. 5601 047565 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust.
§ 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995   Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, so sídlom v Košiciach, sp.
zn. TP 3891/08 zo dňa 19.02.2009 na vymoženie sumy 1.035,65 Eur spolu s 0,05 % úrokom z
omeškania denne zo sumy 1.035,65 Eur od 10.06.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
103,57 Eur, trovy konania vo výške 305,70 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o pôžičke Quatro, ktorú
právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 11.11.2004. Účelom zmluvy o pôžičke bolo
poskytnutie úveru vo výške 720,54 Eur.

V bode VIII. písm. p) záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pôžičky, ktoré
tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke Quatro si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili
rozhodcovskú doložku. podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou
budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, jediným rozhodcom, v súlade so
štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré
je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné
splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany
berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne
nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 11.11.2004 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.



Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Odvolací súd po preskúmaní zmluvy o pôžičke súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva
o pôžičke Quatro uzavretá dňa 11.11.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný
je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode
VIII. písm. p) záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pôžičky, ktoré sú súčasťou
Zmluvy o pôžičke Quatro je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd
zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby
pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len pôžičku prijať alebo ju odmietnuť vrátane všeobecných obchodných
podmienok, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá
určuje, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú riešené v
rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory s.r.o., a to jediným
rozhodcom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ,
ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd



odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe
nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, keďže exekučný titul bol
vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1009/2009", "guid": "9e6a88ff-daef-4006-96dd-b4f17e262df1:7bb050f9-463f-4906-b207-2dd0d57a4bfe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "9e6a88ff-daef-4006-96dd-b4f17e262df1:7bb050f9-463f-4906-b207-2dd0d57a4bfe", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1009/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/1009/2009 z 25. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e6a88ff-daef-4006-96dd-b4f17e262df1:7bb050f9-463f-4906-b207-2dd0d57a4bfe"}], "citovane_v": []}