{"guid": "058d2636-1668-44be-a9c6-a66804ec3e93:2975706f-4149-44a5-aa0c-fc9e62465820", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6215207184.1", "spisova_znacka": "12Co/296/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/296/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2017, sp. zn. 12Co/296/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6215207184.1", "identifikacne_cislo": "6215207184", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-710.odsek-2", "nazov": "§ 710 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-710.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-710"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-710"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2975706f-4149-44a5-aa0c-fc9e62465820", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215207184.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215207184.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215207184.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/296/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215207184.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Mesto Veľký
Krtíš, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00319651, zastúpeného Nosko & Partners,
s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, pracovisko L. XX, XX XXX. U. V., proti žalovanej
V. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXX/X, XXX XX U. V., o vypratanie bytu, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/501/2015-30 zo dňa 21. 01. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš  (ďalej  aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým  rozsudkom  zo dňa 21. 01. 2016 uložil žalovanej povinnosť  vypratať
byt č. XX, nachádzajúci sa vo U. V. na ul. A. X, v bytovom dome súp. č. XXX, parc. č. CKN XXXX,
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade U. V., Katastrálny odbor pre kat. úz. U. V.,
Obec U. V., okres U. V., pozostávajúci z 1 izby, WC, kúpeľne a príslušenstva (ďalej aj ,,byt“), bez ďalšej
bytovej náhrady, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku  (prvý výrok). Žalovanej uložil povinnosť  nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 276,50 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo  výške 177,- Eur a iné
trovy vo výške 99,50 Eur, na  špecifikovaný účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý žalobca prenajal
žalovanej Zmluvou o nájme bytu č. XXXXXXXXXX  z 26. 08. 2013 na dobu určitú od 01. 09. 2013 do
31. 12. 2013. Žalovaná napriek tomu, že jej nájom bytu skončil, užíva byt naďalej bez právneho dôvodu
a dobrovoľne byt žalobcovi neodovzdala hoci ju žalobca vyzval na vypratanie bytu výzvou zo dňa  13.
01. 2015, ktorá bola žalovanej doručená doporučene dňa 19. 01. 2015. Žalovaná dlhuje žalobcovi na
nájomnom a službách za plnenia poskytované s nájmom bytu k 30. 09. 2015 sumu vo výške 937,86 Eur.
Okresný súd zistil, že  byt vo vlastníctve žalobcu bol žalovanej daný do nájmu na čas určitý, ktorý skončil
uplynutím tejto doby, teda v danom prípade nájom bytu skončil dňom 31. 12. 2013. Keďže žalovaná
byt naďalej užíva i po skončení doby nájmu, potom žalobca dôvodne podal žalobu o vypratanie bytu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovanej neprináleží bytová náhrada, pretože pri zániku nájmu
dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu (§ 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka - ďalej aj ,,OZ“) a sociálne aspekty, na ktoré žalovaná poukazovala, nie sú zákonným
dôvodom na priznanie bytovej náhrady.
O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj ,,O. s. p.“), a to  na základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech.
V spojení s konaním mu vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 Eur ako
aj trovy spojené s právnym zastúpením vo výške 177,- Eur za 2 úkony právnej služby a to 1x 64,53 Eur



v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia z 10. 12. 2015) a 1 x 66,- Eur v roku 2016 (zastupovanie
žalobcu na pojednávaní súdu dňa 21. 01. 2016), režijný paušál 1 x 8,39 Eur (v roku 2015) a 1 x 8,58
Eur (v roku 2016), 20 % DPH vo výške 29,50 Eur, spolu trovy konania vo výške 276,50 Eur. Tieto trovy
okresný súd považoval za trovy potrebné na účelne uplatňovanie práv žalobcu.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala odvolanie v zákonnej lehote. V odvolaní žiadala, aby
odvolací súd jej určil splátkový kalendár na zaplatenie dlhu na nájomnom, pretože jej žalobca neumožnil
splatiť dlh na  základe splátkového kalendára. Ďalej  poukázala aj na svoje majetkové, osobné a sociálne
pomery. Uviedla, že má štyri maloleté deti N. Y., nar. XX. XX. XXXX, M. Y. nar. XX. XX. XXXX, C. Y., nar.
XX. XX. XXXX a V. Y., nar.  XX.. XX. XXXX.  Otec maloletého N. Y. a maloletého M. Y. jej prispieva na
výživu maloletých detí sumou 50,- Eur, na každého zvlášť. Otec maloletých detí C. Y. a V. Y., s ktorým
je v rozvodovom konaní, jej neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou sumou.  Dlh voči žalobcovi
vznikol z dôvodu, že jej manžel bral finančné prostriedky. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok
v sume 297,- Eur. V súčasnej dobe má priateľa C. V., nar. XX. XX. XXXX,  ktorý od 01. 03. 2016 bude
zamestnaný v W. U. ako I. U., preto bude mať prostriedky na zaplatenie dlhu. Ďalej uviedla, že po
vyprataní  bytu nemá kam ísť aj s maloletými deťmi.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že byt patriaci do jeho vlastníctva, bol daný žalovanej do nájmu na určitý čas.
Nájom skončil dňa 31. 12. 2013. Žalovanej neprináleží bytová náhrada  v zmysle ust. § 712a ods. 9
OZ. Sociálne aspekty, na ktoré žalovaná vo svojom odvolaní poukazuje nie sú zákonným dôvodom na
priznanie bytovej náhrady. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolanie žalovanej bolo podané dňa 24. 02.  2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP  a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP  potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom  rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že  odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je  dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.  Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovanej v odvolaní.



9. Odvolací súd sa v plnom rosahu  stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalovaná užíva byt, ktorý
patrí do vlastníctva žalobcu,  bez právneho titulu. Zmluva o nájme bytu zo dňa 26. 08. 2013 bola medzi
stranami uzatvorená na dobu určitú, a to  do 31. 12. 2013. Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu,
avšak bezvýsledne. Z uvedeného dôvodu žalobca v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 OZ podal na
okresnom súde  reivindikačnú žalobu na vypratanie bytu,  ktorý žalovaná neoprávnene užíva, a tak ho
zbavuje možnosti vykonávať jej vlastnícke právo v zmysle ustanovenia § 123 OZ.

10. Z ustanovenia § 710 ods. 2 OZ vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 o prolongácii nie je možné aplikovať v prípade nájmu
bytu, a to v dôsledku zmeny právnej úpravy zákonom č. 261/2001 Z.z.. Z platného znenia ustanovenia
§ 710 ods. 2 OZ totiž vyplýva: ,,Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.“

11. Pretože žalovaná v konaní nielenže nepreukázala, ale dokonca ani netvrdila, že po dohodnutej dobe
nájmu, t.j. po 31. 12. 2013 došlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy, možno jednoznačne konštatovať,
že od 01. 01. 2014 užíva predmetný byt bez platného právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov okresný
súd správne rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu o vypratanie bytu s prihliadnutím na to, že žalovanej
nevznikol nárok na bytovú náhradu v zmysle ustanovenia § 712a ods. 9 OZ.

12. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
predmetom konania je vypratanie bytu a nie nárok žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia z titulu
nájomného, eventuálne z titulu bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že žalovanej vznikol dlh na
nájomnom, dôvod vzniku dlhu, majetkové a sociálne pomery žalovanej sú právne irelevantné, pretože
došlo k zániku nájmu bytu z dôvodu uplynutia času, na ktorý bol nájom bytu dohodnutý.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255
ods. 1 CSP), pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalovanej  povinnosť  nahradiť žalobcovi trovy
konania, ktoré de facto  predstavujú účelne vynaložené trovy jej právneho zastúpenia.

14. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaná v odvolaní
nenamietala, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnila správnosť výpočtu žalobcovi
priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou
priznaných trov konania) nezaoberal.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania  vychádzal  odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262  ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“.  Odvolací súd pri svojom rozhodovaní  aplikoval
zásadu  zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z  ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/501/2015", "guid": "cd965efd-ef00-4bd5-84c2-41a3fa2ac58a:fdd3b57d-5d68-4261-af8a-cb943e4e599b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}