Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/12/2017 z 27. 3. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. marca 2017, sp. zn. 1Cob/12/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8417200215.1
Krajský súd Prešov | 1Cob/12/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8417200215.1 | 2017-03-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63829b7d-d035-40bd-95ff-4d103ef5fea7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8417200215.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417200215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8417200215.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: - VOMZ - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
8. mája č. 14, 059 71 Ľubica, IČO: 36 468 711, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom,
so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1. Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a 2. LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010
01 Žilina, IČO: 36 421 561, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Cb/4/2017-44 zo dňa 12.2.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám   n e p r i z n á v a  náhradu trov  konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 8Cb/4/2017-44 zo dňa 12.2.2017
rozhodol takto:
„ I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti
žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XX/XXXXXX/XXX, zapísanej do katastra nehnuteľností Správou katastra
G.Ž. dňa 2.11.2009, pod S. XXXX/XX, zabezpečujúcej plnenie pohľadávky žalovaného v 1. rade
plynúcej zo zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXXXXX, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 28.10.2008, k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Z. N., a to k:

- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 812 m2,
- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 402 m2,
- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 318 m2,
- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 713 m2,
- parcele CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1782 m2,
- parcele CKN č. XXX/X, ostatné plochy, o výmere 1236 m2,
- stavbe, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX,
- stavbe, sociálna budova, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX,
- stavbe, dielňa, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX,

do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

a žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonania dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
katastrálne územie Z.  N., a to k:

- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 812 m2,
- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 402 m2,



- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 318 m2,
- parcele CKN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 713 m2,
- parcele CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1782 m2,
- parcele CKN č. XXX/X, ostatné plochy, o výmere 1236 m2,
- stavbe, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX,
- stavbe, sociálna budova, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX,
- stavbe, dielňa, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX,

do právoplatného skončenia konania vo veci samej,  s a  z a m i e t a .

II. Odporcom sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal splnenie podmienky
existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Preskúmal existenciu
právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia § 325 ods. 1 CSP (Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, zákon č. 160/2015 Z. z, platný a účinný od 1.7.2016) a súčasne
skúmal, či navrhovateľ návrhu osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov odporcov. Uviedol, že v prvom
rade skúmal, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi
sporovými stranami, vystupujúcimi v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. Uviedol, že neodkladné
opatrene nemožno využiť na dočasnú úpravu v iných, než v právnych vzťahoch sporových strán. Ak
medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že tu takýto vzťah
je, prípadne túto skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia nie je potrebné skúmať,  pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho
prípadná opodstatnenosť. Uviedol, že z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že vo
vzťahu k odporcovi v 1. rade vystupuje v právnom postavení dlžníka z úverovej zmluvy, a že voči nemu
prebiehalo  reštrukturalizačné konanie pred Okresným súdom Prešov a bolo skončené schválením
reštrukturalizačného plánu. Túto skutkovú okolnosť považoval súd prvej inštancie za osvedčenú výzvou
odporcu v 1. rade na plnenie po  určení popretej pohľadávky z 10.5.2016, adresovanou navrhovateľovi
neodkladného opatrenia, i výzvou na splnenie úverovej pohľadávky z 19.7.2016. Uvedená skutočnosť je
zrejmá i z oznámenia žalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - záložca,
dlžník z 21.7.2016. Vzťah k odporcovi v 2. rade osvedčil jeho výzvou na poskytnutie súčinnosti pri
ohliadke predmetu záložného práva z 8.12.2016.

3. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu
vzťahu medzi ním a odporcami upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej
podmienky pre posudzovanie ďalších základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ v návrhu osvedčil existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne
chrániť rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie tak v ďalšom skúmal splnenie podmienky potreby
dočasnej úpravy pomerov odporcov, a to inštitútom procesného práva - neodkladným opatrením. Preto
v tejto súvislosti zisťoval, či navrhovateľ v návrhu osvedčil, či prípadné neodkladné opatrenie zabezpečí
účel civilného sporového konania, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, a to tak, aby mohlo
dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby sa mohlo
začať, prípadne, aby sa mohlo pokračovať v konaní vo veci samej bez ďalšieho porušovania alebo
ohrozovania práva, ochranu ktorého navrhovateľ žiada bez toho, aby sa v ňom nedosiahol výsledok,
ktorý už neovplyvní  hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Uviedol, že podľa § 137 písm. d)
CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva
z osobitného predpisu. Keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí, že vo veci samej sa mieni
domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, poukázal, že právny úkon, jeho existencia, platnosť či
neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami  (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej
skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný), odporuje zásade, podľa ktorej má súd určiť aktuálny
právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však
nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, podľa ktorého jednostranné vyhlásenie
predčasnej splatnosti vymáhaného úveru je neplatné, nemá výpovednú hodnotu o tom, či je v čase
jeho vyhlásenia navrhovateľ vystupujúci v právnom postavení dlžníka povinný, v akej výške a za akých
platobných podmienok, uspokojiť pohľadávku odporcu v 1. rade. Podľa súdu prvej inštancie to je dôvod,
prečo právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti
iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä  normy práva hmotného). Konštatoval,
že o taký prípad v danom prípade nepochybne nejde. Ďalej uviedol, že o potrebe dočasnej úpravy



pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností má súd vážne pochybnosti.
Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť
taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a
rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky, a tiež osvedčenie
ohrozenia nároku, podložené konkrétnymi skutočnosťami. Má za to, prihliadnuc na skutočnosť, čoho sa
navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej, že vo vzťahu sporových strán nebol osvedčený stav, ktorý
by naznačoval, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia v jeho prospech a preto vychádzajúc z
dikcie ustanovení § 326 ods. 1 CSP  uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť
ochrana neodkladnou úpravou  pomerov odporcov.

4. O trovách konania rozhodol  v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspechu v
konaní, a keďže odporcom trovy konania nevznikli, rozhodol tak, že odporcom v  sa náhrada trov konania
nepriznáva.

5. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie navrhovateľ (ďalej „žalobca) z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto
je na strane žalobcu daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca
považuje právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny, a v konečnom dôsledku aj v rozpore s
ustálenou súdnou praxou súdov. Uviedol, že  odôvodnil svoj nárok vo veci samej tak, že sa mieni
domáhať neplatnosti právneho úkonu, jednostranného vyhlásenia predčasnej splatnosti vymáhaného
úveru zo strany   žalovaného v 1. rade, realizovaného listom zo dňa 19.7.2016, kde ako dôvody uviedol:

a) absenciu splnenia predpokladov podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s
reštrukturalizačným plánom žalobcu, ako aj

b) celkovú zmätočnosť (neurčitosť, nezrozumiteľnosť právneho úkonu) s poukazom na ustanovenie §
37 Občianskeho zákonníka.

Žalobca ďalej poukázal, aké následky bude mať výkon záložného práva za danej situácie v dôsledku
namietanej predčasnej splatnosti úveru žalovaným v 1. rade, keď uvedené poškodí nedovoleným
spôsobom vlastnícke právo žalobcu, nakoľko bez dočasného súdneho zákazu dôjde k likvidácii
podnikateľskej činnosti žalobcu a taktiež k poškodeniu zamestnancov, ako aj ostatných veriteľov
žalobcu. Uviedol taktiež, že súd prvej inštancie mohol mať preukázané aj z citovaných článkov
reštrukturalizačného plánu žalobcu, že aj napriek úspechu žalovaného v 1. rade v spore v merite
veci, by o ďalšom osude pohľadávky bolo rozhodnuté konkurzným súdom, no dovtedy  môže dôjsť
k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami, a teda výkon dobrovoľnej dražby by zasiahol v neprípustnej
miere do atribútov vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca preto nesúhlasí s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že judikovaním neplatnosti predmetného vyhlásenia žalovaného v 1. rade o predčasnej
splatnosti, nebude priaznivo ovplyvnené postavenie žalobcu, pretože tento názor je v rozpore
s ustálenou judikatúrou súdov SR. Z tohto dôvodu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove  zo dňa 18.3.2014 sp. zn. 1Co/43/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/232/2014 zo dňa 21.7.2014, uznesenie Okresného súdu Bardejov zo 16.11.2015 sp.
zn.3C/455/2015. Z toho dôvodu považuje právny názor súdu prvej inštancie za arbitrárny, pretože
žalobca uviedol, a rozpísal vskutku racionálne dôvody neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 1.
rade (zmätočnosť) a  súd prvej inštancie skonštatoval len to, že by reálne nemalo dôjsť k vydaniu
konečného rozhodnutia v prospech žalobcu, čo už samo o sebe zakladá pochybenia. Súd prvej inštancie
rozhodol tak predčasne so zreteľom na to, že v zmysle vyššie citovaného uznesenia je potrebné
v tomto konaní vyriešiť otázku oprávnenosti úkonov žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi
pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky so zreteľom na existenciu reálne hroziacej ujmy z
eventuálne neoprávneného uspokojenia takto vzniknutých pohľadávok pri realizácii dobrovoľnej dražby.
V prípade budúceho pozitívneho určovacieho výroku súdu v žalobnom návrhu žalobcu o vyslovenie
neplatnej predčasnosti splatnosti úveru žalovaným v 1. rade by sa definitívne odstránila neistá situácia
žalobcu s účinkami ex tunc vo vzťahu k možnosti žalobcu ďalej svoj dlh z úverovej zmluvy splácať.
Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 18.5.2015 sp. zn. 9C/169/2013-315,
ktoré v rámci právnej argumentácie odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo 1233/2011, z ktorých vyplýva záver, že vyslovením neplatnosti týchto právnych úkonov, týkajúcich
sa vyhlásenia predčasnej (mimoriadnej splatnosti) nastane stav, ako keby tu tieto vyhlásenia neboli,



a teda žalobcovia budú mať právo pokračovať v splácaní všetkých úverov dohodnutými splátkami.
Taktiež uviedol, že otázka vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaným v 1. rade je sporná, pričom
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v tomto štádiu sporu
predčasne vyhodnotil, že jednostranné vyhlásenie žalovaného v 1. rade v podobe predčasnej splatnosti,
je v súlade so zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere, nanajvýš tým odobril správanie žalovaného v 1.
rade, ktorý ignoruje reštrukturalizačný plán a takúto závažnú otázku súd prvej inštancie „vyriešil nepriamo
meritórne“, pričom podľa rozhodovacej praxe súdov SR analogicky v skutkovo a pravdepodobných
sporoch nemožno zvoliť takýto ľahkovážny postup, keď sa nejedná len o ohrozenie vlastníctva žalobcu,
ale aj zmarenie uspokojenia veriteľov, ku ktorým je žalobca podľa reštrukturalizačného plánu zaviazaný,
pritom v danom prípade sa žalobca domáha v merite veci neplatnosti právneho úkonu z viacerých
dôvodov v duchu citovaných a označených rozhodnutí. Uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedeným je
potrebné zdôrazniť, že voľba petitu žaloby nasledujúcej neodkladné opatrenie je vecou žalobcu (a to
aj prípadná zmena petitu), pričom citovanými rozhodnutiami je jasne potvrdená možnosť žalovať (i) o
neplatnosť právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti, ako aj prípadne (i) o určenie neexistencie
práva k vymáhaniu pohľadávky na základe takéhoto neplatného vyhlásenia (tu bola platnosť riešená
ako otázka predbežná). Uviedol, že žalobca v krátkom čase podá samotný žalobný návrh, ktorý
predloží odvolaciemu súdu, avšak aj bez ohľadu na uvedené sú právne závery prvostupňového súdu
neudržateľné a znamenajú odopretie súdnej ochrany. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol
tiež v rozpore s princípom právnej istoty podľa článku 2 CSP  a jeho rozhodnutie predstavuje odklon
súdu od ustálenej súdnej praxe, pretože citované rozhodnutie reflektujú podobnú skutkovú a právnu
situáciu s petitom v základoch totožných s tým by žalobca navrhol, fakticky len s nepatrnými osobitosťami
zohľadňujúcimi daný a treba zdôrazniť aj to, že špecifický prípad. Žalobca konštatuje, že postup súdu
prvej inštancie, ako aj napádané rozhodnutie okrem vyššie zmieňovaných nedostatkov v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia stavu veci, trpí tiež vadou, a to porušením princípu legitímneho
očakávania žalobcu, nakoľko samotné uznesenie signalizuje odklon súdu prvej inštancie od ustálenej
súdnej praxe, čím sa odlíšil v napádanom rozhodnutí základný princíp právnej istoty. Žiadal preto, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel.

6. Podľa § 329 ods. 1, veta druhá CSP, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí
neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu, a k v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

7.  Odvolací súd preto vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby sa vyjadrili k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, k odvolaniu  žalobcu a súčasne im doručil aj uznesenie súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladného opatrenia č. k.  8Cb
4/2017-44 zo dňa 12.2.2017, a to v určenej lehote súdom. Žalovaní v 1. a 2. rade sa  v tejto lehote, a
ani doposiaľ nevyjadrili,  pričom výzvy zaslané odvolacím súdom prevzali dňa 5.3.2017, resp. 7.3.2017.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP,
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených  v ustanovení  § 379 CSP
bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania
a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP  a nasl. dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak návrh žalobcu  na
vydanie neodkladného opatrenia  zamietol.

9. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov považuje
za potrebné uviesť nasledovné:

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie konštatovanou v
bode 22 napadnutého uznesenia, a to v súvislosti aj s bodom 21 uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie
konštatuje, že ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí, že vo veci samej sa mieni domáhať určenia



neplatnosti právneho úkonu, nová právna úprava Civilného sporového poriadku určenie (ne) existenciu
právneho vzťahu výslovne neuvádza. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je
neplatný), odporuje zásade, podľa ktorej má súd určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr.
výrok rozsudku, že vyhlásenie predčasnej splatnosti  vymáhaného úveru je neplatné, alebo, že  kúpna
zmluva je neplatná a pod., nemá výpovednú hodnotu o tom, či je v čase vyhlásenia žalobca vystupujúci v
právnom postavení dlžníka povinný, v akej výške, za akých platobných podmienok uspokojiť pohľadávku
žalovaného v prvom rade, alebo, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný.

12.  Nová právna úprava, platná od 1.7 2016 (od účinnosti CSP), preto pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva  z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V danom
prípade si však účastníci zmluvy  (žalobca a žalovaný v 1. rade) dohodli osobitné zmluvné podmienky,
predovšetkým v  zmluve o úvere, resp.  výslovne dohodli sa aj o splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu
novú žalobu  v takto žalobcom zamýšľanom , či navrhovanom znení, nebude možné podať.

13. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči ktorému
predbežné opatrenie smeruje. Pre jeho nariadenie je však potrebné, aby žalobca osvedčil súdu základné
skutočnosti, teda samotný nárok. Konštantná judikatúra súdov  poukazuje, že subjekt domáhajúci
sa jeho nariadenia, musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov
strán sporu, ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná  úprava. Osvedčenie, na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca svoj nárok
s prihliadnutím na vyššie uvádzanú novú právnu úpravu (137 písm. d)  CSP), však neosvedčil.

14. Odvolací súd  súčasne  poukazuje na  zákon č. 527/2002 Z. z. v znení noviel o dobrovoľných
dražbách, ktorý napr.  v ustanovení § 19 ods. 1 písm. e) stanovuje povinnosť pre dražobníka tak, že
tento je povinný upustiť od dražby, najneskôr do jej začatia, ak bol na majetok vlastníka predmetu
dražby vyhlásený konkurz, alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka
predmetu dražby. Taktiež ustanovenie § 21 ods. 2 uvedeného zákona, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Podľa § 21 ods. 4,
uvedeného zákona, sú  účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá  osoba podľa odseku 2.

15. Z odvolacím súdom uvádzaných ustanovení citovaného zákona potom vyplýva, že žalobca sa
môže domáhať svojich práv aj prostredníctvom osobitného právneho predpisu, ktorým je v tomto
prípade Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. v znení noviel. Tvrdenia žalobcu v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v podanom odvolaní, o nedovolenom poškodzovaní
vlastníckych práv žalobcu, sú preto predčasné a  nedôvodné.

16. Odvolací súd preskúmal aj ďalšie odvolacie  námietky uvádzané žalobcom v podanom odvolaní.
Tie však taktiež  nie sú spôsobilé privodiť zmenu vyššie prijatého  záveru, a preto ich bližšie  ani
neodôvodňoval.

17. Z uvedených dôvodov  odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18. O trovách  konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s ustanovením  § 255
ods.1 CSP, a keďže  úspešní žalovaní nárok na náhradu trov konania nežiadali, odvolací sú rozhodol
tak, že ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).