Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/402/2014 z 14. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. apríla 2015, sp. zn. 23CoE/402/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3514203841.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/402/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3514203841.1 | 2015-04-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 44 ods. 2 EP, § 243d ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 54b ods. 1 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1dc6acaf-5014-4585-bc40-bc02ac57cf11 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3514203841.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/402/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514203841
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514203841.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO 36865141, proti povinnému: K. J., bytom J. XXX, o vymoženie 140 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. septembra
2014, č. k. 10Er/373/2014-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom
na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že dňa 25.04.2014 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn.: SR 11635/11 vydaného dňa 02.04.2012. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha
plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
dňa 19.11.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Vychádzajúc z obsahu
predložených dokladov mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej základnú charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.,
pretože bola uzatvorená dodávateľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete
svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom nebolo preukázané konanie povinného pri uzatváraní a
plnení zmluvy v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Účel poskytnutých
peňažných prostriedkov na výkon zamestnania povinnému tak, ako je vyplnené v predtlači textu
zmluvy o úvere v konaní preukázaný nebol. Súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou
črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné
podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť
na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 19.11.2010 formou vyplneného predtlačeného
formulára. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže sa jedná o vyplnené tlačivo
vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny či úpravy. Nie každá zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ
je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky
nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu



súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z., § 44 EP). Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania
prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
nakoľko bola vopred pripravená, na predtlačenom formulári. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská zmluva nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v
určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
S poukazom na uvedené dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská zmluva tvoriaca
podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní,
jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že
neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho náväznosti
zákon č. 244/2002 Z. z. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,
o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku
čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,
ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia
veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia §
3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného
právneho úkonu a na samostatnej listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený uzavrel,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP, ale z iného dôvodu.



Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 (v
znení účinnom do 31.12.2014) priznával exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola riešená v ustanovení
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca jednoznačne
uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ išlo o plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 19.11.2010, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je
a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie



nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Oprávnený (ako veriteľ)
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali práve nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. S
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o
obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 19.11.2010, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený
s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej
podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani
nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Odvolací súd
zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne
aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011).

Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.