{"guid": "057d7475-1313-44df-95ba-863e5e98afed:0bc6572c-d66e-4fbc-9901-28c55f49e574", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1", "spisova_znacka": "23To/106/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/106/2018 z 11. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. novembra 2018, sp. zn. 23To/106/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1", "identifikacne_cislo": "3516010345", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ján Deák", "sudca_id": 1303, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-deak-1303", "datum_vydania": "2018-11-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bc6572c-d66e-4fbc-9901-28c55f49e574", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010345
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra
2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci
obžalovaného

O. R. ,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom K., adresa na doručovanie K., T. Q. XXX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/127/2016 zo dňa 6.
júna 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie   prokurátora  z a m i e t a  , pretože nie  je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom   sp. zn. 2T/127/2016   zo dňa 06.06.2018 bol
obžalovaný  O. R. uznaný vinným  z  prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, pretože dňa 21.05.2016 v čase o 22,10 hod viedol v obci K. po komunikácii
N. ulice a ceste X./XXXX B. X. K. P.  X./XXXX S. ulica osobné motorové vozidlo C. F., evidenčné číslo
K napriek tomu, že T. rozkazom Okresného súdu Žilina, pod sp. zn. 0T/28/2016 zo dňa 27.03.2016,
právoplatným dňa 27.03.2016 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 15 mesiacov.

Bol za to odsúdený podľa §  348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), §
37 písm. m) Trestného zákona, s použitím §  38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6  mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd  obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.  Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 24  mesiacov.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného
napadol odvolaním prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov považuje za zákonný a primeraný. Trest zákazu činnosti vo výmere 24 mesiacov je však
neprimerane mierny. U obžalovaného nemala byť priznaná  poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm.
n) Tr. zák. a to v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR. Preto správne mal byť pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností určený ako vyrovnaný 1:1. Samotný súd skonštatoval, že obžalovaný konal
v úmysle priamom,  navyše je možné ho považovať za recidivistu, a skutku sa dopustil  dva mesiace



potom ako bol odsúdený za iný skutok na peňažný trest a zákaz činnosti v trvaní 15 mesiacov.  Trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky  na jeho výchovu tým, že bude viesť riadny život, či odradí ostatných páchateľov od
páchania trestných činov.  V praxi správnych orgánov sa za menej závažné porušenia zákona na úseku
dopravy ukladajú prísnejšie tresty zákazu činnosti. Navrhol preto, aby krajský súd  zrušil odvolaním
napadnutý výrok o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu najmenej v strede zákonom určenej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry
rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora. Obžalovaný uviedol, že navrhuje
odvolaniu prokurátora vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora  nie je  dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že priznáva  spáchanie skutku  uvedeného  v obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcim sa  výroku  o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd sa  stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Tr. zák. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na primeraný trest, správne
a dostatočne presvedčivo odôvodnil.

Súd prvého stupňa priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.   (napomáhanie) oprel
o jeho vyhlásenie o vine  na súde.

Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - §
36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon
v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom činným
v trestnom konaní (ale aj súdu) splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste.
V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe
takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj
vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).

Ak teda obžalovaný O. R.  v tejto veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd
prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto
poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená
aj napomáhanie príslušným orgánom.

Senát odvolacieho súdu však nemá pochybnosť v tom,  (a uviedol to už v množstve svojich
predchádzajúcich rozhodnutí), že  vyhlásenie o vine považuje v konaní pred súdom za jednu z najväčších
foriem napomáhania súdu.

Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, že obžalovanému bola nesprávne
priznaná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. n) Tr. zák. len na základe jeho vyhlásenia o vine.

Nemožno potom následne ani súhlasiť s prokurátorom v tom, že uložený trest zákazu činnosti v prvej
polovici trestnej sadzby  by bol neprimerane mierny, pretože bol vymeraný v rámci upravenej trestnej
sadzby, za zohľadnenia  poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaného, celkových okolností prípadu, aj



zásad  generálnej a individuálnej prevencie.  Odvolací súd ho považoval za postačujúci na nápravu a
prevýchovu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/127/2016", "guid": "72a26be3-b072-48b1-9db0-9bbd72edf571:4e440cd8-496e-4a0c-b37b-2bd9c3ec69f3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "057d7475-1313-44df-95ba-863e5e98afed:8af8189e-7d1b-407a-b83b-038b5cd7e575", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1", "spisova_znacka": "23To/106/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/106/2018 z 11. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1"}], "citovane_v": []}