Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/162/2014 z 1. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júna 2014, sp. zn. 6Co/162/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1212235202.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/162/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1212235202.1 | 2014-06-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z., § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb., § 219 ods. 1 OSP, § 99 ods. 1 OSP, § 99 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7377110-06ef-415e-8a1b-8956690e7a8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212235202.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212235202
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212235202.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava -
Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zast. spoločnosťou LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská
18, Bratislava, proti žalovanému: W. X., V. E. XXXX/X, V., zast. opatrovníčkou C. I., tajomníčkou
Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/103/2013-72, zo dňa 6. novembra 2013, pomerom
hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Zmier uzavretý účastníkmi konania dňa 21. januára 2014 sa n e s c h v a ľ u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 93,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady nákladov súvisiacich s núteným
odtiahnutím motorového vozidla EČ: V. XXX U., ktorého prevádzkovateľom je žalovaný. Žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za
preukázané, že na základe rozhodnutia žalobcu ako správcu komunikácie prostredníctvom Mestskej
polície Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 5. 9. 2011 bolo z S. ul. č. X v V. odstránené motorové
vozidlo žalovaného, pretože stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré pre neho nebolo určené. Technickú
realizáciu odstránenia vozidla zabezpečila spoločnosť Car Towing a. s. na základe dodatku č. 3 k zmluve
č. 48/2006 o výkone odťahovej služby uzavretého dňa 13. 11. 2009 medzi žalobcom ako príkazcom
a spoločnosťou Car Towing a. s. ako príkazníkom. Po právnej stránke súd prvého stupňa napadnutý
rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4b ods. 1, § 3d ods. 3 a ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ustanoveniami § 43 ods. 1, 4, 5 a § 141
ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/70/2003, v zmysle ktorého odstrániť prekážku cestnej premávky,
ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil, ako i odstrániť vozidlo ponechané na ceste vrátane chodníka na
náklady jeho prevádzkovateľa, je oprávnená za podmienok uvedených v ustanovení § 40 ods. 1, 4,
zákona č. 315/1996 Z. z. len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento
účel založená alebo zriadená. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Car Towing a. s. je súkromnou
akciovou spoločnosťou, pričom nebolo preukázané, že by bola založená správcom komunikácie za
účelom výkonu správy pozemných komunikácií, súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebola ani
oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla žalovaného a následne za tento si vyúčtovať



paušálnu cenu 93,- eur. Preto sa ani žalobca, hoci je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah,
nemôže domáhať zaplatenia nákladov tohto odťahu, keďže ho nevykonal sám svojimi zamestnancami,
resp. zamestnancami právnickej osoby ním na tento účel založenej alebo zriadenej a nevynaložil naň
žiadne náklady. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 6
ods. 4 tretia veta zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov dodal, že žalobe
nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, keďže motorové
vozidlo žalovaného bolo odstránené z miestnej komunikácie III. triedy vo vlastníctve Hlavného mesta SR
Bratislavy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovaného náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Výklad ustanovení § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č.
135/1961 Zb. a § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. podávaný súdom prvého stupňa považoval za prísne
formalistický a gramatický, dôsledkom čoho je ochromenie hlavného účelu týchto zákonných ustanovení.
Uviedol, že hlavným účelom ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. je odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku
cestnej premávky z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Výkonom
správy preto treba rozumieť zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zabezpečením
odstránenia prekážky (v podobe rozhodnutia o tom, že prekážka musí byť pre zabezpečenie bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky odstránená a zabezpečenia toho, aby vozidlo bolo naložené, odvezené,
uskladnené, totožnosť prevádzkovateľa vozidla skontrolovaná, prevádzkovateľ vozidla vyzvaný na
zaplatenie nákladov vynaložených na odtiahnutie vozila). Naopak výkonom správy podľa žalobcu
nie je samotné naloženie, odvezenie, uskladnenie, skontrolovanie totožnosti prevádzkovateľa vozidla
a vyzvanie na zaplatenie nákladov vynaložených na odtiahnutie vozidla. Mal za to, že v danej
veci výkon správy (odstránenie motorového vozidla žalovaného) bol zabezpečený žalobcom ako
správcom komunikácie a tento v súlade so zákonom aj zasiahol do práv a povinností žalovaného
ako prevádzkovateľa motorového vozidla, nie spoločnosť Car Towing a. s. V tejto súvislosti žalobca
vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 10. 2012, č. k.
14Co/200/2011-49, v ktorom krajský súd vyslovil, že technický odťah je možný aj na základe zmluvy
uzavretej medzi správcom komunikácie a podnikateľským subjektom, ako aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave a českú judikatúru. Zároveň vo svojom odvolaní aj príkladmo uviedol prípady, v ktorých
správca komunikácie vykonáva svoju zákonnú povinnosť prostredníctvom zmluvného partnera (napr.
odstraňovanie závad v zjazdnosti ciest). Z týchto dôvodov žalobca jednoznačne zastával názor, že
zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23. 10. 2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa
13. 11. 2009 neodporuje zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ani inému všeobecne záväznému
právnemu predpisu Slovenskej republiky, nie je neplatným právnym úkonom a žalobca je v spore aktívne
vecne legitimovaným. V závere odvolania žalobca poukázal aj na ust. § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990
Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, čl. 74 písm. f/ Štatútu Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy a § 22 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorých má pri správe miestnych komunikácií III. a IV. triedy postavenie obce, a
preto je oprávnený vystupovať vo vlastnom mene. Nie je teda možné, aby v danom konaní bolo aktívne
legitimované Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 43 ods. 1 prvá, druhá veta zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 5. 9. 2011, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je
povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady
správca cesty.

Podľa § 43 ods. 4 cit. zák. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka
na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je: a/ na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b/ na
vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,



c/ bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez
čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na
viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 prvá veta zákona č. 8/2009 Z. z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo
ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také
vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia
policajta.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom ku dňu 5. 9. 2011 správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest
vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne
právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Z obsahu spisu veci vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny 93,- eur s prísl.
na tom skutkovom základe, že na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení príslušníka
Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy vykonala spoločnosť Car Towing a. s. dňa 5. 9.
2011 technicky odťah motorového vozidla žalovaného zn. Š. D., W.: V. XXX U., pretože stálo na
vyhradenom parkovisku, ktoré pre neho nebolo určené, čím žalovanému vznikla povinnosť náhrady
nákladov spojených s výkonom odťahu. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku správne zaoberal
otázkou, či spoločnosť Car Towing a. s. bola oprávnená vykonať odťah predmetného vozidla po
technickej stránke a zároveň dospel aj k správnemu záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

Žalobca výkon núteného odťahu odvodzoval od dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 uzavretého dňa
13. 11. 2009 medzi obchodnou spoločnosťou Car Towing a. s. ako príkazníkom a žalobcom ako
príkazcom. Týmto dodatkom sa príkazník zaviazal na základe rozhodnutia príkazcu alebo rozhodnutia
inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla zabezpečovať pre príkazcu technickú realizáciu
odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, ich prepravu na miesto odstavenia,
vyloženie a uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a v mene príkazcu zabezpečovať
inkasovanie úhrady nákladov príkazcu na odstránenie motorového vozidla od prevádzkovateľov
motorových vozidiel, resp. osôb oprávnených prevziať motorové vozidlá (čl. II bod 1. dodatku č. 3).
Zmluvné strany sa dohodli, že za výkon činností uvedených v zmluve patrí príkazníkovi peňažná odplata
vo výške 93,- eur za jedno odtiahnutie, pričom odplata zahŕňa všetky náklady príkazníka súvisiace s
realizáciou odtiahnutia vrátane DPH (čl. V bod 1. dodatku č. 3).

V zmysle § 43 ods. 1 zákona o cestnej premávke odstrániť vozidlo s vyhradeného parkoviska,
ktoré preň nie je určené, môže správca cesty. Kto je správca cesty, resp. pozemných komunikácií,
upravuje cestný zákon tak, že správu pozemných komunikácií v prípade prejazdných úsekov ciest
vo vlastníctve obce, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vo vlastníctve obce vykonávajú
obce, prípadne právnické osoby nimi pre tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d/
cestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že iba obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená
obcou na správu pozemných komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať
nútený odťah vozidla. Spoločnosť Car Towing a. s., ktorá vykonala odťah vozidla žalovaného, nie je
obcou a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných
komunikácií. Spoločnosť Car Towing a. s. je obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa výpisu z Obchodného
registra SR bola založená ako súkromná akciová spoločnosť. Keďže nebola obcou založená alebo
zriadená na správu pozemných komunikácií, nemohla vykonať odťah vozidla žalovaného. Odtiahnutie
vozidla vykonané spoločnosťou Car Towing a. s. teda nemožno považovať za odstránenie vozidla z
vyhradeného parkoviska, ktoré pre neho nie je určené, správcom cesty. Správca cesty pri odstraňovaní
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za
jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného
výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu
dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená
alebo zriadená (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/70/2003, na ktorý
poukázal aj súd prvého stupňa). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Car Towing a. s. nespĺňa



zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, a teda ani pre odstraňovanie vozidiel
z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať
technický odťah motorového vozidla žalovaného a následne za tento si vyúčtovať cenu 93,- eur.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že správca komunikácie
nemusí vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce zo správy sám bez toho, aby využil služby dodávateľov.
Odťah motorových vozidiel je v tomto ohľade výnimkou, nakoľko pri odstraňovaní motorových vozidiel
vystupuje správca komunikácie ako orgán verejnej moci, ktorý túto činnosť vykonáva autoritatívne voči
všetkým vlastníkom a prevádzkovateľom motorových vozidiel a v plnom rozsahu nesie aj zodpovednosť
za jej výkon. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 43 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase
vykonania odťahu, spadá do oblasti verejného, konkrétne správneho práva. V súvislosti so správou
týchto komunikácií tak nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Rovnako odstránenie
vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by bolo možné zastúpenie podnikateľským subjektom
alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti
verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty teda nie je oprávnený previesť výkon tejto činnosti ani po
stránke technickej (samotný výkon odtiahnutia vozidla).

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 2. 10. 2012, č.
k. 14Co/200/2011-49, v ktorom odvolací súd v obdobnej veci zaujal ohľadom oprávnenosti spoločnosti
ASTER spol. s r. o. vykonať odťah opačný názor, odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je
právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a v tomto smere sa nestotožňuje s právnym
názorom v ňom prezentovaným. Obdobne to platí aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a
Najvyššieho súdu Českej republiky uvádzané žalobcom v odvolaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

V priebehu odvolacieho konania účastníci konania uzavreli dňa 21. 1. 2014 Dohodu o urovnaní
za účelom urovnania sporných práv a povinností účastníkov súvisiacich so súdnym konaním v
prejednávanej veci ohľadom výšky a dôvodu vymáhania dlžnej sumy. Na základe tejto dohody žalobca
podaním z 21. 1. 2014 doručeným súdu prvého stupňa dňa 28. 1. 2014, podpísaným obidvomi
účastníkmi konania navrhol, aby odvolací súd podľa § 99 ods. 2 v spojení s § 167 O. s. p. schválil
navrhovaný súdny zmier medzi účastníkmi konania, ktorým sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu
93,- eur a náhradu trov konania 163,09 eur v splátkach.

V prípadoch, v ktorých to povaha veci pripúšťa, zákon umožňuje ukončenie sporu dispozitívnym úkonom
účastníkov, ktorým je zmier. Pod povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 O. s. p. je potrebné rozumieť
predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície s predmetom sporu účastníkmi konania. Súd
navrhovaný zmier neschváli, ak je v rozpore s právnymi predpismi (§ 99 ods. 2 prvá veta O. s. p.).

V nadväznosti na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, keď odvolací súd mal za to, že žalobcovi
nepatrí v konaní uplatňovaný nárok, pretože spoločnosť Car Towing a. s. nebola oprávnená vykonať
odťah motorového vozidla žalovaného a vyúčtovať si za neho náhradu nákladov, odvolací súd v zmysle
§ 99 ods. 2 prvá veta O. s. p. neschválil navrhovaný zmier, keďže tento by bol v rozpore s právnymi
predpismi.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.