Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/50/2017 z 6. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. decembra 2017, sp. zn. 12Co/50/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116215481.1
Krajský súd Prešov | 12Co/50/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8116215481.1 | 2017-12-06 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d17f22f-0c43-491c-83e6-c43152fa56eb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215481.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215481
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215481.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Newray s.r.o., so sídlom Priemyselný
areál Šalgovík, 080 01 Prešov, IČO: 43 883 958, zastúpený Advokátska kancelária Masnyk Legal s.r.o.,
so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, IČO: 36 668 257, proti žalovanej: L. Z., G.. XX.X.XXXX,
K. C. X, XXX XX O., zastúpená JUDr. Marek Sahuľ, advokát, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov,
o vydanie hnuteľnej veci a určenie vlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 5.4.2017 č. k. 11C/231/2016-108 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám  n e p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 11C/231/2016-108 zo dňa 5.4.2017 rozhodol o povinnosti
žalovanej vydať žalobcovi motorové vozidlo značky U. R. M. X-V. N. Q. X,X X. (XX C.) M., Z.: H., rok
výroby: XXXX, farba: Ž. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobca žalobou z 1.8.2016 sa domáhal vydania motorového vozidla, kde súd mal deklarovať, že jeho
vlastníkom je žalobca. Žalovaná mala udelenú plnú moc na zastupovanie žalobcu, ktorú ale zneužila
a previedla vlastnícke právo k motorovému vozidlu na seba. Urobila tak bez jeho súhlasu a bez jeho
vedomia. Obstarávacia cena vozidla bola 10.570,50 eur, pričom žalovaná motorové vozidlo previedla
na seba za 3.000 eur, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu z 22.10.2015. Podľa žalobcu sa jednalo o
absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Pri
zhotovení zmluvy žalovaná jednala v rozpore so záujmami žalobcu. Absentuje vôľa žalobcu uzavrieť
kúpnu zmluvu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Mala plnú
moc v rozsahu štatutárneho zástupcu žalobcu a akýkoľvek právny úkon, ktorý urobila v mene žalobcu,
nepodliehal jeho schváleniu. Poukázala tu na § 17 ods. 2 Zákonníka práce a z neho vyvodila záver o
platnosti kúpnej zmluvy. Motorové vozidlo predala za dohodnutú cenu určenú spoločnosťou Autobazár
Prešov s.r.o.. Motorové vozidlo bolo 2 krát havarované a blížil sa čas jeho rozsiahlej generálnej opravy.
Žalobca trval na svojej argumentácii. Rozporuje, aby žalovaná mohla konať v mene žalobcu a nahradiť
jeho vôľu pri uskutočňovaní obchodných rozhodnutí v mene žalobcu. Plnomocenstvo konať v mene
splnomocniteľa ešte nenahrádza samotnú vôľu splnomocniteľa. Podľa pracovnej zmluvy žalobkyňa
bola len bežnou zamestnankyňou, nie vedúcim pracovníkom. Odvolávka na § 17 ods. 1 Zákonníka
práce je nenáležitá, keďže predaj motorového vozidla je občianskoprávny vzťah. Pri demonštrácii zlej
vôle žalovanej poukázal aj jej ďalšie úkony, ktoré vykonala ako splnomocnenec a ktoré sú predmetom
konania na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Cpr/4/2016. Neplatné právne úkony nemožno žiadnym
spôsobom konvalidovať. Žalovaná obhajovala predaj motorového vozidla s tým, že  nespôsobila
žalobcovi žiadnu škodu. Ak tvrdila, že mala súhlas k prevodu, tak žiadny dôkaz o tom ale nepredložila.



Na druhej strane podľa nej žalobca schválil účtovnú závierku 18.3.2016, čo znamená, že žalobca riadne
zúčtoval a akceptoval predaj motorového vozidla. Ináč tvrdené nezrovnalosti mohol zistiť pri fyzickej
inventúre, ktorú mal vykonať k 31.12.2015.

2. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že zo strany žalobcu žalovanej boli udelené 3
splnomocnenia v časovom slede 26.10.2010, 11.2.2011 a 1.9.2012, v závere podpísané tromi konateľmi
žalobcu. Jednalo sa o určité generálne zastúpenie v konaní pred orgánmi verejnej správy, vrátane súdov,
správnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, polície, colných a daňových orgánov, poisťovní,
vrátane sociálnej a zdravotnej poisťovne, zastupovanie vo vzťahoch s bankami, dispozíciách s účtami,
či pri iných bankových operáciách a to aj vtedy, keď sa podľa právnych predpisov vyžaduje osobitné
oprávnenie, ktoré je týmto plnomocenstvom nahradené. Žalovaná dňa 1.3.2011 v mene žalobcu uzavrela
sama so sebou ako zamestnankyňou dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, ktorým došlo k zmene jej funkcie
od 1.3.2011 na Office manager. Podľa tohto dodatku mala byť oprávnená na zastupovanie v právnych,
obchodných a iných veciach, preberanie písomnosti, vrátane písomností určených do vlastných rúk,
generálne zastupovanie v konaniach pred orgánmi verejnej správy vrátane súdov atď. V dodatku sa
uvádza, že sa dojednáva odstupné od rámca stanoveného zákonom pri ukončení pracovnej zmluvy, a
to vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

3. Predmetom sporu je predaj motorového vozidla U. R., pričom žalobca nadobudol toto motorové
vodilo kúpou 22.8.2011 za 10.570,50 eur. Žalovaná odkúpila toto motorové vodilo za 3.000,- eur,
ktoré poukázala na účet žalobcu. Žalovaná tvrdila, že sporné plnomocenstvá považovala za generálne
plnomocenstvo, ktoré ju oprávňovalo na uzatváranie všetkých právnych úkonov v mene žalobcu, čo aj
realizovala a nikdy to zo strany žalobcu nebolo spochybnené.

4. Súd posudzoval zastúpenie podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že
zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (ods. 2). Podľa § 23 OZ
zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo
na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 24 zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si
môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych
úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

5. Súd posudzoval rozsah plných mocí z 11.2.2011 a 1.9.2012, ktoré sú obsahovo totožné. Aj keď
sa žalovaná domnieva, že ide o generálne plnomocenstvo, ktoré ju oprávňovalo na uzatváranie
akýchkoľvek právnych úkonov v mene žalobcu, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. V plnomocenstve
by malo byť jasne uvedené, že žalobca splnomocňuje žalovanú na všetky právne úkony a na jeho
zastupovanie v celom rozsahu. Z formulácie plných mocí ale vyplýva, že sa vzťahuje najmä na
preberanie doručovaných písomností a na zastupovanie pred rôznymi orgánmi a inštitúciami. Tu je
dôležité slovíčko „najmä“, pričom ďalšia časť plnomocenstva sa týka oprávnenia žalovanej vystupovať
a konať za žalobcu vo vzťahu k iným osobám, ktoré nie sú vymenované v predchádzajúcej časti, teda
opäť z neho nevyplýva, aby žalovaná mohla zastupovať žalobcu pri všetkých jeho právnych úkonoch.
Posledná časť plnomocenstva konkretizuje oprávnenie žalovanej, aby v mene žalobcu prijímala a
poskytovala plnenia, vyžadovala doklady a zisťovala potrebné údaje. Keďže však nie je uvedené o aké
iné právne úkony má ísť, potom v tejto časti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je plnomocenstvo
absolútne neplatné. Súd ďalej poznamenáva, že žalovaná vystupovala ako splnomocnený zástupca v
rozsahu oprávnení konateľa spoločnosti. Takýto úmysel je ale v rozpore s princípom publicity a právnej
istoty z hľadiska § 13 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Oprávnený zastupovať
spoločnosť s ručením obmedzeným v celom rozsahu sú jedine konatelia. Udelenie plnomocenstva
v rozsahu oprávnenia konateľa je neplatný úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom (Obchodným zákonníkom). Podľa splnomocnenia z 1.9.2012 žalovaná nebola oprávnená
na uzavretie kúpnej zmluvy v mene žalobcu. Naviac pri uzavretí takejto kúpnej zmluvy chýbala vôľa
príslušnej osoby na uzavretie právneho úkonu kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla. Ináč by
nebola podaná táto žaloba, ak by sa nerozporovala náležitosť vôle žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu.
Ak absentuje prejav vôle, potom nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu spornej kúpnej zmluvy na predaj
motorového vozidla. Preto boli splnené podmienky  podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
vyhovené žalobe o vydanie veci. Podľa tohto § Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania



veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Samotná žaloba je určovacou žalobou podľa § 137 písm.
c) CSP. Bez určovacej žaloby nemohlo by dôjsť k zaevidovaniu zmeny vlastníka motorového vozidla na
dopravnom inšpektoráte.

6. Čo sa týka prípadnej synalagmy a povinnosti žalobcu vrátiť žalovanej kúpnu cenu, tak povinnosť
vzájomného plnenia vyplýva z ust. § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Právna
úprava vzájomného plnenia zo zmluvy je upravená aj v § 560 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k
záveru, že vzhľadom na to, že nejde o prípad neplatnosti kúpnej zmluvy, ale o jej neexistenciu, nie
je možné aplikovať spomínané ust. § 560 alebo 457 Občianskeho zákonníka. Naviac túto námietku
vzniesol až v záverečnom prednese zástupca žalovanej, čím porušil ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Na procesné prostriedky útoku a obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Z hľadiska vyššie uvedeného súd na túto námietku ani neprihliadal. O
trovách konania účastníkov  bolo rozhodnuté podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalobcovi prisúdil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

7. Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie žalovaná. Kúpna zmluva sa riadi § 588 Občianskeho
zákonníka, že z kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.
Súd plnú moc predloženú v spore posúdil, že nie je generálnou plnou mocou a nešlo o riadne
udelené splnomocnenia na zastupovanie žalobcu. Žalobca ale od počiatku nespochybnil akýkoľvek
úkon žalovanej, ktorý by robila v mene žalobcu. Plná moc, ktorá jej bola udelená bola aj využívaná
v mene žalobcu a za žalobcu aj konané., Ak by došlo k prekročeniu právomoci, je možné aplikovať
ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd ale uzavrel, že absentuje vôľa žalobcu uzavrieť kúpnu
zmluvu na predaj motorového vozidla. Žalobca ale vede a musel vedieť, že došlo k predaju sporného
motorového vozidla, pretože predaj bol zaúčtovaný, faktúra vystavená, čo vyplýva z riadne vedeného
účtovníctva a aj povinnosti urobiť fyzickú inventúru k 31.12. bežného roka a zostaviť účtovnú závierku.
Minimálne v novembri 2015 žalobca vedel o predaji motorového vozidla, čo aj odobril a prijal zaplatenú
kúpnu cenu. Žalobca musel vedieť o prevode vlastníctva k spornému motorovému vozidlu. To ale súd
nebral v úvahu a s týmto právnym stavom sa nevyporiadal. Je tu naznačená aj synalagma, keď pri
neplatnej zmluve mal by byť záväzok vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Ak by žalobca správne formuloval petit
žaloby, nie je potrebné predsa upozornenie žalovanej. Nesúhlasí s tým, ak súd záverečné reči žalovanej
nehodnotil ako opodstatnené, pričom žalobu už len z toho dôvodu bolo možné zamietnuť. Došlo k
platnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Neexistujú žiadne relevantné právne dôvody, aby súd rozhodol tak,
ako rozhodol. Navrhuje zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Zástupca žalobcu k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne. Podľa odvolateľky súd nesprávne a protiprávne vyhodnotil dokazovanie tak, že absentovala
u žalobcu vôľa predať sporné motorové vozidlo. Je pravda, že kúpnu zmluvu o predaji motorového
vozidla podpísal za obidvoch účastníkov žalovaná, následne vystavila faktúru na neprimerane nízku
cenu, cenu uhradila a sama potom odovzdala sebe motorové vozidlo. Podľa žalobcu nedošlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy, ak bola uzavretá zmluva svojvoľne, bez vedomia a súhlasu žalobcu. Žalobca nesúhlasí
s argumentáciou žalovanej, o tom, že žalobca mal vedomosť o predaji motorového vozidla z hľadiska
vystavenej faktúry a zúčtovania. Účtovníctvo je prehľad o stave a pohybe majetku, stave a pohybe
záväzkov. Je to informačný systém spoločnosti, v ktorom sa evidujú účtovné prípady. Účtovný stav
nenahrádza právny stav spoločnosti. Účtovnými zápismi nie je možné nadobudnúť, ani stratiť vlastnícke
právo. Žalobca poukázal na to, že pri prevode motorového vozidla žalovaná nemala súhlas konateľa
spoločnosti s takýmto prevodom. Ak žalovaná vnímala plnomocenstvo ako generálne, tak je to omyl v
presvedčení. Žalovaná nebola konateľkou spoločnosti, bola len bežnou zamestnankyňou (sekretárska
úroveň). Z hľadiska jej pracovnoprávneho zaradenia jej nevzniklo oprávnenie nakladať s majetkom
žalobcu. Konanie žalovanej bolo v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keď žalovaná zastupovala iného (žalobcu)
v situácii, keď jestoval zrejmý konflikt záujmov medzi splnomocnencom a splnomocneným. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na to súd prihliada aj
bez návrhu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne konvalidovať. Prostriedky procesného
útoku a obrany sú uplatnené včas, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých



nevedela, ani nemohla predvídať. Z odvolania nie je jasné, aká časť rozsudku, resp. výrok sa napadá.
navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej uvádza:

10. Žalobca napadol neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu motorového vozidla.
V prvom rade poukázal na to, že absentuje vôľa žalobcu, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v
jeho mene a k predaju motorového vozidla v jeho mene žalovanej.  Žalovaná mala so žalobcom
uzavretú pracovnú zmluvu ako administratívna pracovníčka, pričom dňa 1. marca 2011 bol doložený
dodatok k pracovnej zmluve, kde sa dojednáva zmena pracovnej pozície žalovanej na Office manažérku
a stanovuje sa pracovná náplň pre pozíciu, ako zastupovanie v právnych, obchodných a iných
veciach, preberanie písomností, generálne zastupovanie v konaniach pred orgánmi verejnej správy,
či  zastupovanie vo vzťahoch k bankám, dispozíciách s účtami, vedenie personalistiky, nábor, výber,
prijímanie zamestnancov, vedenie bežnej administratívny s tým, že túto zmluvu za spoločnosť podpísala
žalovaná a za zamestnanca takisto žalovaná. Z hľadiska pôvodnej pracovnej zmluvy z 26.5.2010
ale rozsah plnomocenstva pre žalovanú mal obmedzenia, že splnomocnenec nie je oprávnený za
spoločnosť vykonávať úkony nad 2.000,- eur bez písomného alebo e-mailového pokynu žalobcu. V
danom prípade predaj motorového vozidla za cenu 3.000,- eur by rozporoval plnomocenstvu z 26.5.2010
v pracovnej zmluve, pričom nie je možné prihliadať na zmenu pracovnej zmluvy dodatkom z 1. marca
2011, pretože nebolo preukázané, aby žalovaná bola oprávnená zastupovať zamestnávateľa pri zmene
pracovnej zmluvy dodatkom, kde sa splnomocnenec a splnomocniteľ stotožňujú v jednej osobe -
žalovanej. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Žalovaná nepreukázala, aby predaj motorového vozidla bol v záujme žalobcu., Podľa § 22 ods. 1
OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému. Nebolo preukázané, aby žalovaná bola oprávnená zastupovať žalobcu
v jeho mene pri uzavretí kúpnej zmluvy, pričom zo strany žalovanej išlo o určitý druh svojvôle, keďže
preberala na seba podľa jej názoru oprávnenia štatutára - konateľa spoločnosti. Ako už poznamenal
okresný súd, konateľ nemôže previesť svoje plnomocenstvo konať za obchodnú spoločnosť v celom
rozsahu oprávnení konateľa na tretiu osobu, pretože bolo by to v rozpore so zákonom z hľadiska § 39
Občianskeho zákonníka, pretože neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka
štatutárny orgán spoločnosti (s.r.o.) je jeden alebo viac konateľov, pričom podľa ods. 3 obmedziť
konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je
voči tretím osobám neúčinné. Ak absentovala vôľa na uzavretie kúpnej zmluvy, potom neišlo o platný
prevod motorového vozidla bez platného plnomocenstva konať v uvedenom rozsahu za spoločnosť.
Preto pri rozsudku týkajúceho sa ochrany vlastníka podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je
potrebné formulovať vo výroku synalagmu, t.j. oproti vydaniu motorového vozidla vrátiť kúpnu cenu.
Je potrebné  povedať, že zmluva nevznikla, pretože nebola vôľa žalobcu uzavrieť takúto zmluvu a
naviac nebola tu platná plná moc na uzavretie takejto zmluvy zo strany žalobcu pre žalovanú. Nenastala
povinnosť pre žalobcu v zmysle § 457 OZ, že ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho dostal. Nejde o bezdôvodné obohatenie, ale
neuzavretie kúpnej zmluvy. Či žalobca mohol zistiť predaj motorového vozidla pri kontrole účtovnej
závierky spoločnosti, pri fyzickej inventúre k 31.12., tak to nič nemení na tom, že po zistení týchto
okolností žalobca mohol domáhať sa pri absencii platnej kúpnej zmluvy spätného vydania motorového
vozidla žalobcovi, ako aj určenia, ktorý je vlastníkom motorového vozidla. Výrok rozsudku bude svedčiť
žalobcovi k spätnému prevodu vlastníctva motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte. Preto krajský
súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ bolo vyhovené žalobe v
celom rozsahu. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov
konania, pretože podľa § 255 CSP, úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej
žalovanej. Obdobne o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP,
kde úspešný žalobca má  právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).