Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/7/2014 z 9. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. februára 2014, sp. zn. 2CoE/7/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6210206080.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/7/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6210206080.1 | 2014-02-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/262d91eb-1a32-4b20-9016-9e21ec8c8e24 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6210206080.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210206080
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6210206080.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7,
821 07 Bratislava, IČO: 17 324 220, zast.: AK MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava,
IČO: 36 715 662, proti povinnej: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 5003,37 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2595/2010 súdnym
exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 8Er/474/2010-24 zo dňa
25. októbra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 8Er/474/2010-24 zo dňa 25. októbra 2013 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Veľkom Krtíši (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 8Er/474/2010-24 zo
dňa 25. októbra 2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Druhou výrokovou vetou
zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil
v podstate tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn. G09090949 zo
dňa 29.01.2010. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou zo dňa 06.08.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky
úveru. Uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o úvere v bode 5.38 ustanovili, že všetky
spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským
súdom, ktorý vydal exekučný titul. Poukázal na to, že v prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku
vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred
vydaním poverenia. Exekučný súd uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Exekučný súd ďalej uviedol, že z povahy zmluvných strán,
predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom ne jednej strane a dodávateľom
na strane druhej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd poukázal aj na
Smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
to článok 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 smernice, ako aj na Prílohu Smernice. Poukázal aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C- 240/98 až C-244/98. Ďalej uviedol, že
rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do
Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takto
koncipovanou rozhodcovskou doložkou napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu
smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa.



Spotrebiteľa sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľný
javom. Exekučný súd mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa
teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto
konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku tohto, exekučný súd
považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo výkone exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zároveň ju zastavil.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušil. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie súdu bolo založené
na konštatovaní, že čl. 5.38 Obchodných podmienok pre úver obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej
doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a
ďalej na závere, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
v rozpore s dobrými mravmi, je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ poukázal na dôvodovú
správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že v tomto prípade sa rozhodcovská doložka neprieči
dobrým mravom, pretože nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom
všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom
rozhodcovskom súde. Odvolateľ namietal, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1
ZRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nevymáha
sa plnenie v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora je
v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej, táto sa k nemu nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach
a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
dňa 17.09.2010 súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie je rozhodcovský
rozsudok. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd právomoc rozhodovať o
žalobe doručenej žalobcom (oprávneným) odvodzoval z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode
5.38 Obchodných podmienok zmluvy o úvere. Podľa bodu 5.38 týchto obchodných podmienok sa
zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov zo zmluvy alebo s
ňou súvisiacich predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní. Dôvody, ktoré uvádza
oprávnený v odvolaní proti rozhodnutiu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení sú dôvody,
ktoré smerujú proti posúdeniu povahy rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a posúdeniu
plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.



(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd je povinný skúmať, či sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či exekučný titul, na základe ktorého súdny exekútor
žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle §
41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako
právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v
rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený
exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ
bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože
rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 5.38 OP zmluvy o úvere
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou skutočnosťou
z hľadiska posúdenia neprijateľnosti (a teda absolútnej neplatnosti) tohto dojednania je skutočnosť, že
táto podmienka zvyšuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, pričom
táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Keďže rozhodcovská doložka bola
zaradená do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neplatné. Odvolací súd k tomu
dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená
tak, že bola zapracovaná do OP, teda ak chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť
zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Konečne, rozhodcovské konanie je založené na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na
výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi
vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára
predtlače predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z
uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, nemožno predložený rozhodcovský
rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul, a to bez nutnosti skúmať povahu ním priznané plnenia
v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov



SR 3/2012, kde súd uvádza, že ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Samotný záver o neprijateľnosti (a teda
neplatnosti) zmluvnej podmienky, z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc, odôvodňuje
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie na základe takto vydaného rozhodcovského
rozsudku. Preto odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.