Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sd/24/2014 z 9. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. marca 2015, sp. zn. 43Sd/24/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200141.1 Krajský súd Trnava | 43Sd/24/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2014200141.1 | 2015-03-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24a92966-2cfc-4266-a656-90b9927bfa13 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200141.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200141
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200141.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci
navrhovateľa: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 14.1.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.1.2014 bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a §
293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
sociálnom poistení) priznaný od 9.8.2013 invalidný dôchodok v sume 106,10 eur mesačne, ktorý bol
v spojení s § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z., ktorým
sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšený
od 1.1.2014 na sumu 110,60 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia odporkyne bolo konštatované,
že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo vyplýva z lekárskej správy posudkového
lekára sociálneho poistenia z 27.11.2013. V súvislosti s potrebným počtom rokov obdobia dôchodkového
poistenia bolo v rozhodnutí odporkyne uvedené, že na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca
vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je potrebných najmenej 8 rokov a zisťuje z obdobia pred vznikom
invalidity. Pred vznikom invalidity (pred 9.8.2013) navrhovateľ získal 4 616 dní obdobia dôchodkového
poistenia, keď presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom pri
posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli u navrhovateľa zhodnotené všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení považujú. Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity získal 12 rokov a 236 dní
obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 26.2.2014, pričom podľa obsahu svojho podania žiadal rozhodnutie odporkyne
zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nezodpovedá jeho zdravotnému stavu. Ďalej namietal posudkovým lekárom určený
dátum vzniku invalidity (9.8.2013) a žiadal, aby tento bol určený od septembra 2010. V tejto súvislosti



poukázal na to, že nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bol konštatovaný odborným lekárom už u neho
pretrváva od mája roku 2009.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľa
je dôvodné.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť
nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností
a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho
funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa § 71 ods. 10 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú
činnosť.

Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol tie isté dôvody ako v návrhu na preskúmanie rozhodnutia
odporkyne, pričom žiadal, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.



V konaní vypočutá poverená zástupkyňa odporkyne žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Mala za to, že posudkový lekár vo svojom posudku odôvodnil a vysvetlil navrhovateľovi určenú 45%
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že mu bol vysvetlený dôvod vzniku
invalidity dňom 9.8.2013.

Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa
tento dňa 27.11.2013 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku počnúc od 18.9.2010.
Bolo zistené, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Senica zo dňa 27.11.2013 je navrhovateľ od 9.8.2013 invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia posudkový
lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné
postihnutia zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly. Vzhľadom
k tomu, že navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol
mu invalidný dôchodok navrhovateľom napadnutým rozhodnutím priznaný, pričom suma invalidného
dôchodku bola určená v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Na základe podaného
opravného prostriedku zo strany navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 24.6.2014 a posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 24.9.2014, pričom posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku so záverom, že navrhovateľ je od 9.8.2013 invalidný
podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa názoru krajského súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.1.2014 je potrebné považovať
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože odporkyňa sa v podstate žiadnym spôsobom
nezaoberala navrhovateľom namietaným, resp. požadovaným dátumom vzniku invalidity (september
2010). V tomto smere odporkyňa v potrebnom rozsahu nevykonala dokazovanie, rozhodnutie v tejto
časti neodôvodnila, a preto záver o dátume vzniku invalidity (9.8.2013) nie je dostatočne doložený
vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že záver o dátume vzniku
invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku
na dávku. Dokazovanie o tejto otázke musí byť teda vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity
nevznikli pochybnosti (rozsudok NS SR sp.zn. 1Sdo/14/2005 zo dňa 30.5.2006). Samotné konštatovanie
posudkového lekára, že navrhovateľovi ako posudzovanému bol vysvetlený dôvod vzniku invalidity
dňom 9.8.2013 je v tomto smere nedostatočné a ničím podložené, bez akejkoľvek argumentácie a
odôvodnenia. Takéto dokazovanie (zistenie rozhodného obdobia pre posúdenie nároku navrhovateľa
na invalidný dôchodok) odporkyňa v potrebnom rozsahu nevykonala, preto jej záver o dátume vzniku
invalidity dňom 9.8.2013 a následne o posúdení rozhodného obdobia pre posúdenie vzniku nároku na
dávku nie je dostatočne doložený vykonaným dokazovaním a pre rozhodnutie vo veci nepostačuje.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam, po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s kompletným
spisovým materiálom odporkyne súd dospel k záveru, že odporkyňa sa posúdením zdravotného
stavu navrhovateľa nezaoberala riadne, a to najmä z hľadiska stanovenia počiatku dátumu vzniku
invalidity u navrhovateľa, ktorý určila od 9.8.2013 bez bližšieho zdôvodnenia v tejto časti. Preto stručný
odkaz na dikciu zákona a na percentuálne zistený rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami
bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadala
s námietkami navrhovateľa, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Pri
zásahu do nadobudnutých sociálnych práv formou posudzovania nároku na dávku je nevyhnutné, aby
rozhodnutie bolo presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať rozhodnutie
s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom
rozhodnutia. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že úlohou prvostupňového súdu nie je dopĺňať
vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jej
rozhodnutia.



Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pričom správny orgán pri novom
prejednaní je viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania v tomto konaní
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.