Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/217/2016 z 27. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2017, sp. zn. 6Co/217/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3715208525.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/217/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3715208525.1 | 2017-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94fe7339-4eca-45a6-9b8b-568fb01ea549 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715208525.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/217/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715208525
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715208525.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUD.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu : O.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Q.
XX, H. T. proti žalovaným: 1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Q. XX, H. T., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XX, H. T., 3/ mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, H. T., žalovaný 2/ a
maloletá žalovaná 3/ zastúpené matkou I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, H. T. v konaní
o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi R. B., o odvolaní žalovaných 1/ - 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. januára 2016 č.k. 8C/280/2015 - 60, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku II. o určení, že žalobca je dedičom po
poručiteľovi R. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. T., H. Q. č. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, p
o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd , ako súd prvej inštancie, návrh v časti o určenie neplatnosti závetu zamietol. Určil,
že žalobca je dedičom po poručiteľovi R. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. T., H. Q. č. XX,
ktorý zomrel dňa 14.04.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Pri
rozhodovaní aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka § 469a ods. 1 písm. a), b), § 469a ods. 3,
§ 476 ods. 1, 2, § 476d.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že dedičské konanie vedené na Okresnom súde v Považskej Bystrici
pod sp.zn. 7D/77/2015 po poručiteľovi R. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bolo prerušené s tým, že
žalobcu súd odkázal na podanie žaloby o určenie, či O.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H.
T., H. Q. XX, je dedičom po poručiteľovi R. B.. Konanie je vedené na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp.zn. 8C/280/2015.

3. Z obsahu spisu súd zistil, že poručiteľ, nebohý R. B., zomrel dňa XX.XX.XXXX a bol otcom žalobcu
i žalovaného 1/ a starým otcom žalovaných 2/ a 3/. Poručiteľ R. B. zanechal Závet a listinu o vydedení
spísanú dňa 22.06.2010 na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Kojtala, so sídlom v Považskej Bystrici,
Kpt. Nálepku 346/1 pod číslom N 98/2010, Nz22296/2010, NCRls 22641/2010. Poručiteľ vydedil žalobcu
a aj jeho potomkov z dôvodov, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch (poručiteľ uviedol, že bol operovaný na
srdce a počas celého jeho pobytu v nemocnici, tak pred operáciou, ako aj po operácii, jeho syn E. a ani
jeho rodina ho neprišli ani raz navštíviť a nikdy sa ani nezaujímali o jeho zdravotný stav, aj keď išlo o
rizikovú operáciu) a že o neho trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý ako potomok prejavovať mal



(poručiteľ uviedol, že jeho syn E. ho nenavštevoval, ani keď ho o to poručiteľ požiadal a že ich vzťahy
sú veľmi zlé).

4. V predmetnom konaní okresný súd prejudiciálne riešil platnosť závetu a vydedenia a dospel k
záveru, že závet je platný, pretože spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti, je poručiteľom riadne
podpísaný, datovaný, podpísal ho notár, je opatrený pečiatkou a niet sporu o pravosti danej notárskej
listiny. V danej listine je aj uvedené, že sa jedná o poslednú vôľu poručiteľa. Ďalej okresný súd skúmal
listinu o vydedení a dospel súd k záveru, že predmetná listina spĺňa všetky formálne náležitosti, ale
dôvody vydedenia ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia, t.j., či žalobca v rozpore s dobrými
mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
a či žalobca o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
nie sú dané. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia
obsiahnutého v ods. 1 písm. a) a b) § 469a Občianskeho zákonníka, ale tento musí aj reálne existovať
a musí zodpovedať skutočnosti.

5. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že manželstvo poručiteľa a D. B., matky
žalobcu a žalovaného 1/, bolo rozsudkom č.k. 3C/20/2010 - 50 zo dňa 13.01.2011 rozvedené. V čase,
keď poručiteľ spisoval závet, bol už v rozvodovom konaní s D. B., ktorá podala návrh na rozvod na
súd dňa 01.02.2010, pričom závet bol spísaný dňa 22.06.2010, teda cca 4 mesiace po tom, ako začalo
rozvodové konanie a ako žalobca ešte v roku 2008 prichýlil svoju matku, zobral ju k sebe a o túto sa
aj riadne stará. Naopak, poručiteľ zostal v priamom a blízkom kontakte so žalovaným 1/, ktorý mu aj
poskytoval potrebnú starostlivosť.

6. Pri posudzovaní existencie dôvodu vydedenia uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka, okresný súd skúmal nielen nečinnosť žalobcu a či toto žalobcovo správanie bolo v rozpore
s dobrými mravmi, ale aj správanie sa poručiteľa.

7. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písm. a) ide najmä vtedy, ak dedič poručiteľovi
odkázanému na jeho pomoc v chorobe a starobe, neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti
poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti, mu pomoc mohol poskytnúť.
Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí
posudzovať v každom konkrétnom prípade osobitne. V danom prípade na strane poručiteľa nie je možné
hovoriť o odkázanosti nebohého R. B. na žalobcovi a na jeho starostlivosti. Skutočnosť, že žalobca sa o
neho v chorobe a starobe nestaral, je za daných okolností pochopiteľná a podľa názoru súdu to vyplýva z
toho, že žalobca poskytol útočisko a starostlivosť svojej matke. Poručiteľovi to rozhodne muselo vadiť do
takej miery, že nemal záujem sa so synom stretávať a komunikovať. Z uvedeného dôvodu teda nemožno
správanie sa žalobcu, ktorý neposkytol otcovi pomoc v starobe a chorobe, považovať za správanie,
ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že nebohý R.
B. žalobcu ani nepožiadal o pomoc a ani nebol odkázaný na pomoc žalobcu, pretože všetku potrebnú
pomoc mu poskytoval žalovaný 1/, ktorý to sám uviedol na pojednávaní a nikto to nespochybnil.

8. Dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, pre ktorý poručiteľ
vydedil žalobcu, dôvodiac, že jeho syn E. ho nenavštevoval, ani keď ho o to poručiteľ požiadal a že ich
vzťahy sú veľmi zlé, posudzoval okresný súd objektívne a zisťoval príčiny takéhoto stavu.

9. Okresný súd zistil, že otec žalobcu, teda poručiteľ, sa od rozpadu vzťahu s matkou žalobcu, teda
svojou manželkou, ktorá sa odsťahovala koncom roka 2008 k svojmu synovi - žalobcovi, vôbec so
žalobcom nekontaktoval, a vzhľadom na situáciu, že žalobca bol na strane jeho manželky, teda svojej
matky je zrejmé, že ani nemal záujem, aby sa otcovsko - synovské vzťahy obnovili alebo zlepšili.
Vzhľadom na daný stav samotný otec bránil žalobcovi prejavovať o neho záujem, keďže voči synovi
prejavoval sám nezáujem a nevraživosť a ako vyplynulo napr. aj z výpovede matky žalobcu, ale tiež
svedka D. S., svedkyne J. B., otec by žalobcu ani neprijal, a teda tento ani nemohol opravdivý záujem
prejavovať, lebo by mu v tom bránil samotný otec.

10. V tejto súvislosti poukázal súd na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/182/2012, podľa
ktorého „pokiaľ dôvodom vydedenia je trvalo neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa
(§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka), treba vychádzať predovšetkým z toho, či medzi
poručiteľom a potomkom existuje skutočný vnútorný vzťah a nielen vzťah predstieraný, formálny.



Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných prejavov (napr. z osobného,
príp. písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka o poručiteľa). Je tiež potrebné zisťovať, či
potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské
vzťahy.“ Bolo potrebné posúdiť, v dôsledku čoho a či naozaj neprejavoval žalobca voči poručiteľovi ani
minimálny záujem o jeho život a zdravie.

11. Okresný súd dospel k záveru, že existencia stavu, neprejavenie opravdivého záujmu žalobcu o
poručiteľa, nebola zavinená žalobcom ani čiastočne. Žalobca sa svojím konaním nepričinil na vzniku
tohto stavu, pretože bránenie vlastnej matky považuje súd za prirodzené a nemožno to považovať za
takú okolnosť, ktorá by bola v neprospech pomáhajúcej osoby, aj za stavu, že poručiteľovi táto pomoc
jeho manželke vadila a bola dôvodom prehĺbenia nevraživosti voči žalobcovi. Z výpovede svedkov mal
súd za preukázané, že žalobca sa zaujímal o zdravotný stav svojho otca, no otec nemal žiadny záujem na
tom, aby sa ich vzájomné vzťahy zlepšili. Situáciu, že žalobca o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem
spôsobil poručiteľ aj tým, že ho ako potomka nepožiadal o pomoc v chorobe a starobe a zároveň sa s
ním odmietol akokoľvek kontaktovať. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na fyzické útoky žalobcu voči otcovi,
toto tvrdenie žalovaného 1/ nemal súd v konaní za preukázané. V listine o vydedení tieto skutočnosti
poručiteľ neuviedol a svedkovia (S., P.) vypovedali, že im o tom rozprával samotný nebohý R. B., čo
však už súd, vzhľadom na jeho úmrtie, nemôže overiť. Naviac svedok A. P., ktorý potvrdil tvrdenie
žalovaného 1/ (a to len vo forme údajného počutia tohto tvrdenia od poručiteľa) je osoba, ktorá sa osobne
na súd nedostavila t. j. nebolo jej možné klásť doplňujúce otázky zo strany súdu a účastníkov, pričom so
žalovaným 1/ je v nadštandardnom, priateľskom vzťahu, považoval súd písomné tvrdenie tohto svedka
za tendenčné a účelové. S prihliadnutím na zistený skutkový stav na základe vykonaných dôkazov,
príčiny odcudzenia medzi nebohým R. B. a žalobcom, dospel súd k záveru, že nebola preukázaná
existencia dôvodov pre vydedenie v listine o vydedení a rozhodol tak, že určil žalobcu za dediča po
poručiteľovi, svojom otcovi. Súd v konaní nevykonal dôkazy: nepripojil spis E. B. a jeho manželky, pretože
s týmto konaním nesúvisí a nevypočul svedkyňu I. T., pretože svedkyňa D. B. ju nezbavila povinnosti
mlčanlivosti z konania 3C/20/2010 (rozvodové konanie medzi D. B. a poručiteľom).

12. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.06.2016). Vzhľadom na to , že mal žalobca v konaní plný úspech, prislúcha mu náhrada
trov konania, avšak žalobca si ich neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

13. Proti tomuto rozhodnutiu, výroku II., podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ - 3/.
Namietali neúplne zistený skutkový stav, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia. Uviedli, že vzťahy medzi žalobcom a
poručiteľom boli relatívne dobré do smrti brata žalobcu H., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. W. a nebohý H.
pracovali spoločne s poručiteľom v jeho firme. Po H. smrti zostal žalobca vo firme naďalej pracovať.
Žalovaný 1/ v tomto čase pracoval v Českej republike. Zástupkyňa žalovaných 2/ a 3/ I. B., ktorú mal
súd vypočuť ako svedkyňu (z dôvodu, že žalobca ju fyzicky napadol, čo svedčí o jeho agresívnej a
výbušnej povahe a že tento incident bol riešený aj na OR PZ) na otázku, či mal poručiteľ záujem o
zlepšenie vzťahov so žalobcom, uviedla, že keď už bol poručiteľ chorý, žalobcu o pomoc nežiadal,
ale myslí si, že keby žalobca sám za ním prišiel, neodmietol by pomoc žalobcu. Podľa svedkyne S.
B. (bývalej manželky žalovaného 1/) sa žalobca k svokrovi správal zavrhnutiahodným spôsobom a
údajne počula, že niekoľkokrát poručiteľa chytil pod krk; uviedla, že sama v určitom období pracovala
vo firme poručiteľa a žalobca viackrát napadol i ju a bola viackrát svedkom hádok medzi poručiteľom
a žalobcom. Poručiteľ a žalobca spoločne vo firme pracovali do r. 2008, kedy žalobca sám požiadal
o rozviazanie pracovného pomeru. Do uvedeného obdobia žalovaný 1/ stále žil v Českej republike, a
to od roku 1998, kde mal podnikateľské aktivity a do vedenia firmy poručiteľa nijako nezasahoval a
na Slovensko prichádzal na návštevu 2 - 3 x ročne. Žalovaný 1/ nemohol byť príčinou zlých vzťahov
medzi svojím bratom - žalobcom a otcom - poručiteľom. Žalobca už v r. 2005 dal výpoveď v úmysle
prinútiť poručiteľa, aby naňho prepísal podiel vo firme. Keď sa tak nestalo, výpoveď zobral späť a takýto
pokus opätovne urobil v r. 2008 a keď poručiteľ so späťvzatím nesúhlasil, došlo k ukončeniu pracovného
pomeru. Žalovaný 1/ má vedomosť o tom, že otec ponúkal žalobcovi viaceré riešenia, bol nápomocný vo
všetkých dôležitých životných situáciách vrátane štúdia na vysokej škole, problémov v jeho manželskom
živote, postavil mu rodinný dom, chatu. Z takéhoto správania nemožno konštatovať, že by poručiteľ o
žalobcu nemal záujem. Poukázal ďalej na skutočnosť, že dom žalobcu je od domu poručiteľa vzdialený
cca 100 metrov a teda, ak žalobca konštatuje, že sa so svojím otcom nestretával, pretože mu v tom



bránil žalovaný 1/, toto nie je pravdou, pretože žalovaný 1/ bol nútený každý týždeň minimálne cez
víkend odchádzať do Českej republiky za účelom úkonov súvisiacich s jeho podnikaním a zároveň za
účelom návštevy priateľky, s ktorou už viac rokov žije v spoločnej domácnosti. Otec by privítal, keby mu
počas jeho neprítomnosti poskytol primeranú opateru a pomoc práve žalobca, ktorý býval v blízkosti
jeho domu, avšak on toto odmietal, a preto musel počas neprítomnosti zabezpečovať otcovi starostlivosť
cudzími osobami, prípadne sa oňho starali jeho deti z prvého manželstva. Poukázal na skutočnosť, že
žalobca sa nikdy ani nepokúsil otca navštíviť, nemal na tom záujem, on sám bol viackrát za matkou, ktorá
žila v dome, ktorý patrí žalobcovi a dedičom po neb. bratovi H. Žalobca však vždy jeho návštevu odmietol
a tak zabránil tomu, aby svoj vzťah s matkou dal do poriadku a v rámci jeho možností jej mohol v prípade
potreby pomôcť, avšak žalobca mu v tom zabránil. Zdravotný stav otca sa stále zhoršoval, preto bol v
r. 2009 žalovaný 1/ nútený presťahovať sa na Slovensko, nasťahovať sa k otcovi a starať sa o neho.
Poukázal na to, že so žalobcom nevychádzal najlepšie, hlavne z dôvodu, že urážal a napádal jeho prvú
manželku a fyzicky napadol aj otca. Po tom, ako mu otec ponúkol prácu vo firme, vykonal vo firme audit a
bolo zistené veľké množstvo úkonov, ktoré vykonal žalobca a ktoré neboli účtovne dotiahnuté do konca.
Mal záujem tieto skutočnosti so žalobcom riešiť, avšak žalobca to vulgárne odmietol, ako odmietal sa
postarať aj o otca. Ďalej uviedli, že svedok A. P. sa nedostavil osobne na súd, a napriek tomu, že ho
navrhli v konaní vypočuť, opätovne predvolaný nebol s tým, že jeho čestné prehlásenie považuje súd
za tendenčné a účelové. Za nesprávny názor súdu považuje i tú časť odôvodnenia, kde súd uvádza, že
otec žalobcu, teda poručiteľ sa od rozpadu vzťahu s matkou žalobcu, ktorá sa odsťahovala v r. 2008 k
žalobcovi, vôbec so žalobcom nekontaktoval a vzhľadom na situáciu, že žalobca bol na strane matky, je
zrejmé, že ani nemal záujem, aby sa otcovsko - synovské vzťahy obnovili, alebo zlepšili. Súd tendenčne
tvrdí, že poručiteľ nekontaktoval žalobcu, ale už v záujme zachovania objektivity netvrdí, že žalobca
nekontaktoval poručiteľa, čo z vykonaného dokazovania vyplýva. V danom prípade dôkazné bremeno
na preukázanie, že dôvody vydedenia tu neexistujú je na strane žalobcu, ktorý však toto dôkazné
bremeno nezvládol a v súčasnom štádiu preto nebolo možné jeho žalobe vyhovieť. Nemožno žiadať od
poručiteľa, ktorý bol chorý, podrobil sa vážnym operáciám, často bol hospitalizovaný, aby kontaktoval
žalobcu ako prvý, keď tento v rokoch 2002 až 2008 viackrát naňho fyzicky zaútočil a nesprával sa k
nemu ako syn k otcovi, čo znamená, že v tomto vzťahu ani nedodržiaval základné pravidlá slušnosti.
Neexistuje žiadny dôkaz, že by poručiteľ ponúkanú pomoc od žalobcu odmietol, pretože takáto pomoc,
ako bolo preukázané zo strany žalobcu poručiteľovi nikdy nebola ponúknutá. Je toho názoru, že na zlých
vzťahoch medzi rodičmi má značný podiel práve správanie žalobcu, ktorý s nimi bol v dennom styku.
Žalovaný 1/ bol v rokoch 1998 až 2009 mimo územia SR a je nelogické, aby mohol ovplyvňovať správanie
poručiteľa. Celú situáciu zavinil práve žalobca, ktorý bol iniciátorom zhoršenia vzťahov medzi rodičmi a
následným odsťahovaním matky do jeho domácnosti. Žalobcu už nezaujímalo, že otec zostáva doma
sám bez pomoci, čo vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je prípustné. Prečo nespravil niečo pre to, aby o
otca aj po odchode matky bolo postarané a práve toto obdobie bolo rozhodujúce pre myslenie poručiteľa
a následné vydedenie žalobcu, ktorý ho nechal úplne bez pomoci. Žiadali rozhodnutie okresného súdu
zmeniť a návrh žalobcu určený za dediča zamietnuť. Navrhli, aby súd vykonal dôkazy, a to pripojiť
rozvodový spis E. B. a jeho manželky, z ktorého bude preukázané, že tento je násilníckej povahy, vypočuť
svedkyňu JUDr. I. T., ktorá preukáže povahové vlastnosti žalobcu i bez toho, že by porušila mlčanlivosť z
rozvodového konania, vypočuje svedka A. P., bytom Znojmo na skutočnosti, ktoré zistil pri rozhovoroch
s poručiteľom, pretože súd dôkaz čestné prehlásenie A. P. vyhodnotil ako tendenčný.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/ - 3/ písomne vyjadril. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Nesúhlasil s názorom žalovaného 1/ o tom, že rozhodnutie je
založené na domnienkach a subjektívnych pocitoch. Každý vykonaný dôkaz súd vyhodnotil jednotlivo a
hlavne v spojení s ostatnými dôkazmi a spolu tvoria presvedčivý celok o skutočnom priebehu udalostí a
vytvára verný obraz o vtedajšej situácii a vzťahoch. Je toho názoru, že moment, keď otec vyhodil mamu
z domu a on ju prichýlil, ako aj udalosti po úmrtí brata H., mali za následok kroky otca a jeho správanie
vo vzťahu k žalobcovi. Ďalej poukazoval na správanie sa žalovaného 1/ vo vzťahu k ich matke, ku ktorej
sa správa tak, akoby nebola jeho matkou.

15. Od 1. júla 2016 je účinná rekodifikačná norma - zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP"), ktorým sa rekodifikoval Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.").

16. V zmysle intertemporálnej úpravy, v ust. § 470 ods. 1 CSP platí nová právna norma aj na konania
začaté pred jej účinnosťou.



17. Preskúmaním veci v medziach podaného odvolania - výroku o určení, že žalobca je dedičom po
poručiteľovi Štefanovi Chudovskom, zomr. dňa 14.04.2015, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. , dospel odvolací súd súd k záveru, že rozsudok okresného
súdu vychádza zo správnych skutkových záverov, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP. O odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

18. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP ).

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje
pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. K odvolaciemu dôvodu, kedy okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je potrebné uviesť, že súd nie je
povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie
skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým
okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení
účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že okresný súd nevykonal účastníkom navrhnutý
dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz,
ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli
tvrdené, okresný súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí
ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred okresným súdom.

22. V ustanovení § 469a ods. 1 pod písmenami a) až d) sú taxatívne uvedené dôvody vydedenia.
Poručiteľ môže vydediť potomka,
a) ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo
v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roku,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

23. Z obsahu listiny o vydedení je zrejmé, že poručiteľ uviedol ako dôvody vydedenia žalobcu
skutočnosti, ktoré správne okresný súd subsumoval pod ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a) a b)
Občianskeho zákonníka.

24. Z výsledkov dokazovania vykonaného okresným súdom je zrejmá genéza vývoja vzťahu medzi
poručiteľom a žalobcom, ktorý sa zásadne narušil po smrti brata H. v roku 2005 a keď poručiteľ prvý
krát vyhodil svoju manželku, matku žalobcu a žalovaného 1/, ktorú v tom čase prichýlil žalobca. Tvrdenia
žalovaného 1/, že problém s vydedením nastal už skôr, niekedy v roku 2001 alebo 2003, kedy žalobca
napadol bývalú manželku žalovaného 1/ S. B. vo firme a následne fyzicky napadol poručiteľa, ktorý
sa snažil tento spor urovnať, neboli preukázané. Svedkyňa S. B. uviedla, že nevidela, že by žalobca
poručiteľa fyzicky napadol, nevyhrážal sa poručiteľovi, skôr sa vyhrážal jej. Svedkyňa potvrdila, že bola
svedkom viacerých incidentov medzi žalobcom a poručiteľom, avšak bolo to v čase, keď mala firma veľa
zamestnancov, množstvo problémov. Ich hádky v podstate boli vzájomné a nemôže povedať, že by ich
vyvolával len žalobca. V roku 2008 poručiteľ druhý - krát vyhodil manželku z domu a túto opäť prichýlil
žalobca. V roku 2009 sa na Slovensko vrátil žalovaný 1/, odkedy bol poručiteľovi nablízku, poskytoval
mu potrebnú pomoc. Manželka poručiteľa podala návrh na rozvod na súd dňa 01.02.2010 a závet bol
spísaný 22.06.2010, 4 mesiace po začatí rozvodového konania.



25. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti, keď vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom boli
narušené, nemožno považovať správanie žalobcu, ktorý neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc, za
správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Poručiteľovi bola poskytnutá potrebná pomoc žalovaným
1/. Rovnako tak vzájomná absencia opravdivého záujmu žalobcu o poručiteľa, nebola zapríčinená
žalobcom, žalobca ani nemal reálnu možnosť prejaviť o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať. A poručiteľ sám nemal záujem sa so žalobcom stýkať a udržovať s ním
bežné príbuzenské vzťahy. V listine o vydedení síce poručiteľ uviedol, že ho žalobca ani jeho rodina
nenavštevujú, hoci ich o to požiadal, ale táto okolnosť nebola v konaní preukázaná.

26. Okresný súd vykonané dôkazy správne vyhodnotil, rozhodné skutočnosti mal za preukázané
vykonanými dôkazmi a pokiaľ ide o námietku žalovaných 1/ - 3/ v odvolaní, že súd nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalovanými
1/ - 3/ navrhované vykonanie dôkazu pripojením rozvodového spisu žalobcu a jeho manželky, výsluchom
svedkyne JUDr. I. T. a A. P. na preukázanie toho, že žalobca je násilníckej povahy, je pre rozhodovanie
v predmetnej veci právne irelevantné. F., v predmetnom konaní jednou zo skutočností dôležitých pre
rozhodnutie bolo to, že súd mal za preukázané, že k fyzickým útokom vo vzťahu k poručiteľovi žalobcom
nedošlo, a to výpoveďami svedkov. Naviac tvrdenia, že by poručiteľ mal byť fyzicky napádaný žalobcom,
neuviedol poručiteľ ani v listine o vydedení. K vykonaniu dôkazu výsluchom A. P., odvolací súd poukazuje
na zápisnicu z pojednávania konaného dňa 27.01.2016 (čl. 56), z ktorej je nepochybné, že po prečítaní
čestného prehlásenia A.a P. sa žalobca, žalovaný 1/ a zástupkyňa žalovaných 2/, 3/ po výzve sudcu,
či žiadajú, aby bol svedok A. P. predvolaný aj osobne na pojednávania, vyjadrili, že nežiadajú, aby bol
A. P. vypočutý aj osobne.

27. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ - 3/ uplatnili vo svojom
odvolaní proti rozsudku okresného súdu nespôsobilé odvolacie dôvody, v dôsledku čoho bolo potrebné
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti , výroku II., podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

28. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP), o ktorého výške rozhodne okresný súd podľa § 262 ods.
2 CSP.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).