Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/90/2012 z 23. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 23. mája 2012, sp. zn. 15CoE/90/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211206451.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/90/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211206451.1 | 2012-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0917a4f2-ae52-4bba-a75f-dcb66e610f88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211206451.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/90/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211206451
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211206451.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom Dunajská 15/A,
Bratislava, IČO: 35 962 682, zastúpený advokátom: JUDr. Mariánom Ďuranom, PhD., advokátom so
sídlom Tajovského 5, Žilina, proti povinnému: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, L., o vymoženie
sumy 425,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 8Er/453/2011-8 zo dňa 20.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/453/2011-8 zo dňa 20.01.2012 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka so sídlom Exekútorského úradu Dukelských hrdinov 2946/6 Malacky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 40
ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, §
2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 39,
§ 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira.

Súd konštatoval, že podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá
bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní,
sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť
dlžníkovi, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
úver vo výške 398,33 eura. Na základe vyššie uvedeného teda súd posúdil predloženú úverovú
zmluvu uzavretú dňa 04.08.2007 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto daný právny vzťah
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim o spotrebiteľských úveroch a
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že vo Všeobecných obchodných
podmienkach spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, je
obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Táto
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa



nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobu riešenia prípadných sporov nemal na výber
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami.
Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Uviedol, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dodal,
že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Záverom uviedol, že vzhľadom
na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul
vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonnej lehote. S poukazom na rozsudok
Európskeho súdneho dvora C-40/08 zo dňa 6.10.2009 namietal, že postačí nenaplnenie jedinej z dvoch
podmienok a exekučný súd nie je oprávnený posudzovať nekalosť rozhodcovskej doložky. Tvrdil, že súd
postupoval v rozpore so základnou ústavnou zásadou, ktorá hovorí, že štát nemôže činiť nič okrem toho,
čo mu zákon výslovne dovolí, keď súd ako štátny orgán činil to, k čomu ho zákon výslovne neoprávňuje.
Namietal ďalej, že súd prvého stupňa dostatočne neskúmal povahu konkrétneho rozhodcovského
konania pred rozhodcovským súdom. Uviedol, že práva spotrebiteľa v spore pred rozhodcovským súdom
porušené neboli, nakoľko mu nebol zamedzený ani obmedzený prístup k súdu a napriek tomu, že
spotrebiteľ ako žalovaný svoje dispozičné práva nevyužil, žalovaný na nich skrátený nebol. Namietal
ďalej, že faktickú a dobrovoľnú neúčasť v konaní pred rozhodcovským súdom nemožno chápať ako
neumožnenie účasti spotrebiteľa v konaní pred rozhodcovským súdom. Považoval preto podmienku
neúčasti spotrebiteľa v konaní pred rozhodcovským súdom za nesplnenú a z toho dôvodu následne
považoval posudzovanie prípadnej nekalosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom za konanie nad
rámec dovolený zákonom. Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, kde exekučný súd
nachádza rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Uviedol ďalej, že nesprávnou
aplikáciou ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka došlo k narušeniu právnej istoty účastníkov právneho
vzťahu, ktorej imanentnou súčasťou je aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Zdôraznil, že súčasné
nazeranie na spotrebiteľa, spotrebiteľské zmluvy a spotrebiteľské právo ako celok je odlišné, nemožno
interpretovať ku škode jednej strany, ktorej správanie v čase vzniku právneho vzťahu bolo plne v súlade
s právom a žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať vývoj právnej úpravy v budúcnosti.
Konštatoval, že okresný súd sa svojim záverom o neplatnosti dopustil hrubého zásahu do právnej istoty
a do zákonom chránených záujmov a práv subjektov a narušil ich postavenie v súkromnoprávnom
vzťahu. V závere uviedol, že súd prvého stupňa neprávne právne posúdil vec, keď nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy a rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú vo forme rozhodcovskej doložky vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 18.03.2011, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu IUDEX so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin,
sp. zn. i2193.2755, zo dňa 03.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2010 a vykonateľnosť
dňa 14.12.2010. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy nemôže byť porušené iba tou
skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka
konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekoná nad rozsah zákona.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie

zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava
teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či
plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku,
ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, čo je aj daný
prípad.

Nakoľko rozhodcovskú doložku je potrebné považovať v danom prípade za neprijateľnú podmienku,
je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že rozhodcovská
doložka je neplatná. Na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok, a
preto uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a túto žiadosť
zamietnuť.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.