Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/66/2017 z 16. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2019, sp. zn. 8Sa/66/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201379.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/66/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201379.1 | 2019-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc90996b-fd9c-4656-8543-f81b771dc3de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201379.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/66/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201379
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201379.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: A..
E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Janou Berecovou Titkovou,
advokátkou so sídlom Dubová 2, 949 01 Nitra proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok - vyrovnávací príplatok, na odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 27. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2017, žalobca žiadal z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.06.2017 v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“)
zo dňa 04.04.2017, ktorým zamietla jeho žiadosť o vyrovnávací príplatok zo dňa 29.06.2016. Odkázal
na dôvody svojho odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie, v ktorých uviedol, že súčet
starobného dôchodku priznaného mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.02.2017 v sume
584,10 EUR mesačne a starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia
rozhodnutím (ďalej len „ČSSZ“) č. R 8.3.2017-428/540 665 6101 zo dňa 08.03.2017 v sume 342,41
EUR mesačne, je 926,51 EUR a suma starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj obdobie
poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky (ďalej len „ČR“) považovalo za obdobie
dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), by
bola vo výške 1.081,18 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že rozdiel výšky starobného dôchodku, na
ktorý by mal v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nárok a súčtu čiastkových
dôchodkov priznaných mu Sociálnou poisťovňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia je 154,67
EUR mesačne v jeho neprospech (1.081,18 EUR- 926,51 EUR= 154,67 EUR).

2. Zdôraznil, že všetky doby dôchodkového poistenia získal v mieste výkonu práce na území SR a
okolnosť rozdelenia Československej federatívnej republiky (ďalej len „ČSFR“) mu nemôže byť na ujmu.
Doby poistenia, ktoré získal do 31.12.1992 nemožno považovať len za doby odpracované v cudzine, tak
ako ich posudzuje žalovaný i prvostupňový orgán a preto nie je možné s ním zaobchádzať inak ako s
poistencami, ktorých zamestnávatelia mali sídlo na území SR. Takýto postup je v rozpore s článkom 12
a 39 ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení ani okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
povinnosť Sociálnej poisťovne priznať a vyplácať mu dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku,
na ktorý by ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku mal nárok v SR a súčtom čiastkových dôchodkov
priznaných mu Českou správou sociálneho zabezpečenia a Sociálnou poisťovňou. Okolnosť, že zákon
o sociálnom poistení a ani iný právny predpis taký postup doteraz priamo neupravujú, je z hľadiska
jeho nároku nepodstatné, pretože ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, pretože zákonodarca pri



tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy,
resp. pokiaľ na ne reagoval nedostatočne alebo vôbec, mala Sociálna poisťovňa pri posudzovaní jeho
nároku vychádzať priamo z článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR. V čase rozdelenia ČSFR a v
čase prijatia zmluvy o sociálnom zabezpečení, platil na území oboch republík zákon č. 100/1988 Z.z. o
sociálnom zabezpečení, takže v prípade súčtu výpočtu dôchodkov z oboch republík sa nepredpokladali
mínusové rozdiely slovenských občanov s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala až po
zmenách predpisov v týchto samostatných krajinách. Tiež nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že v
prípade rozsudkov NS SR sp. zn. 9So 200/2011 a sp. zn. 9So 203/2011 oboch zo dňa 30.01.2013, sp.
zn. 9So 124/2013 zo dňa 25.02.2015 a sp. zn. 1So 66/2013 zo dňa 19.01.2016, na ktoré sa odvolal,
ide o skutkovo odlišné situácie a v jeho prípade ich nie je možné aplikovať. Zdôraznil, že nerovnosť,
ktorá postihla tzv. „federálnych dôchodcov,“ mala odstrániť novela zákona o sociálnom poistení č.
140/2015 Z.z., zavedením tzv. vyrovnávacieho príplatku, ktorá ich však opäť diskriminuje a to z hľadiska
roku ich narodenia, podmienkou získania nároku na vyrovnávací príplatok spočívajúcou v dosiahnutí
25 rokov federálneho obdobia dôchodkového poistenia, ktorú spĺňa iba časť týchto dôchodcov a to
narodených do roku 1952. Strata na starobnom dôchodku však vzniká aj starobným dôchodcom
narodeným po tomto roku. Nestotožnil sa ani s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že ak by mu
zohľadnila aj doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia
Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb a preto by nemohlo dôjsť k
priznaniu a vyplácaniu vyrovnávacieho príplatku ani dôchodcom, ktorí spĺňajú podmienku dosiahnutia 25
rokov československého obdobia dôchodkového poistenia. Pokiaľ ide o hodnotenie dôb dôchodkového
poistenia dosiahnutých do 01.01.1993 z pohľadu či sa neprizná nárok na viacero dávok toho istého druhu
a za tú istú dobu, nevidel rozdiel medzi dôchodcom, ktorý dosiahol 25 rokov a tým, ktorý dosiahol 24
rokov a 364 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Na podporu svojho tvrdenia, že v
prípade priznania vyrovnávacieho príplatku v sume rovnajúcej sa rozdielu v dôchodku, čím by rozhodne
nedošlo k dvojnásobnému zhodnoteniu dôb poistenia, poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C - 399/09 Marie Z. proti Českej správe sociálneho zabezpečenia.

3. Vo vyjadrení zo dňa 19.09.2018 Sociálna poisťovňa žiadala žalobu zamietnuť, pričom poukázala
na právoplatné rozhodnutie číslo 54X XXX XXXX 0 - I zo dňa 28.02.2017, ktorým bol žalobcovi od
25.06.2016 priznaný starobný dôchodok v sume 584,10 eur mesačne a rozhodnutie Českej správy
sociálneho zabezpečenia číslo 428/540 665 6101 zo dňa 08.03.2017, ktorým mu bol od 29.06.2016
priznaný starobný dôchodok v sume 9.517 Kč mesačne. Žalobca podľa tohto rozhodnutia získal pred
01.01.1993 celkom 8.576 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je 23 rokov a 181
dní, čím nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie vyrovnávacieho príplatku
(§ 69b Zákona č. 461/2003 Z.z.). Sociálna poisťovňa poukázala na článok 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy
SR, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2004 Z.z., článok 8 ods. 1 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia a článkom
8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004, podľa ktorého sa po vstupe SR a ČR do EÚ naďalej uplatňuje
článok 20 Zmluvy medzi SR a ČR a článok 15 a 16 správnej dohody o vykonávaní zmluvy. Sídlo
zamestnávateľa (odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky) zapísané do obchodného registra
ku dňu rozdelenia ČSFR (k 31.12.1992) alebo naposledy pred týmto dňom bolo na území ČR a tak
všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia
ČR a dôchodok za ne mu poskytla Česká správa sociálneho zabezpečenia. Uplatnením pravidla na
rozdelenie dôb zabezpečenia získaných počas existencie Českej a Slovenskej republiky sa garantuje,
že tieto budú zhodnotené na nárok na dôchodok, pričom sa neprizná nárok na viacero dávok rovnakého
druhu za tú istú dobu, čím sa rozdeľuje povinnosť financovania výplaty dôchodkových dávok medzi
nástupníckymi štátmi. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté po 01.01.1993 a to
na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich
sa v informačnom systéme žalovanej a keďže žalobca spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok
len podľa predpisov SR, nebolo na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov ČR potrebné
prihliadnuť. V prípade, že by Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi starobný dôchodok aj za tieto doby,
došlo by k ich dvojnásobnému zhodnoteniu. Takýto postup by bol v rozpore zo zásadami koordinačných
nariadení EÚ. Sociálna poisťovňa doplnila, že pri určení sumy starobného dôchodku nebolo so
žalobcom zaobchádzané inak ako s dôchodcami v podobnej skutkovej a právnej situácií a preto nebol jej
postupom diskriminovaný. Rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktorými žalobca argumentuje, sa vzťahujú
na skutkovo odlišné situácie.



4. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203
ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v
sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p.
a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci
súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe
nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie
žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu
podľa ust. § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p., nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/
až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko
sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.04.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť,
správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
5. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. 16. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

9. Podľa § 60 ods. 9, ods. 10 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, československé obdobie
dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná
doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé
obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu,
od ktorého sa priznáva starobný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

10. Podľa § 69b ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec, ktorému bol priznaný
starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak

a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,
d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo
bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,



e/ požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta
a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu, a
f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

11. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
(ďalej iba “Zmluva“) uverejnenou ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
pod č. 318/1994 Z.z. sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal
zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo
naposledy pred týmto dňom.

12. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č.
175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom
registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená
ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná
v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo
organizačnej zložky.

13. Podľa článku 16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995
Z.z. na účely čl. 20 Zmluvy sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby považuje okresná
správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

14. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla
2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá
bude náležať:
a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by
všetky doby poistenia a/ alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských
štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa
týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy
II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, čl.
20, čl. 33 Zmluvy. Táto výška sa považuje za teoretickú výšku.
ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky
podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.

15. Podľa článku 8 ods.1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004
zostávajú naďalej v platnosti čl.12,čl.20,čl.33 Zmluvy.

16. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia
vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v
prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k
vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009 podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl. 15
a čl. 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy.

17. Podľa ods. 2 čl. 7 zák.č. 460/1992 Z.z., (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku
úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná
zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.



18. Podľa ods. 5 cit. článku medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

19. Podľa ods. 1 článku 12 zák.č. 460/1992 Z.z., ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa ods. 2 článku 12 zák.č. 460/1992 Z.z., základné práva a slobody sa zaručujú na
území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a
náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,
zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa ods. 3 cit. článku, každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa
akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

Podľa ods. 4 cit. článku, nikomu nesmie by spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje
základné práva a slobody.

20. Podľa ods. 1 čl. 39 zák.č. 460/1992 Z.z., občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

21. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

22. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 29.06.2016 žiadosť o vyrovnávací príplatok,
ktorá bola prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 04.04.2017 zamietnutá,
a jej rozhodnutie bolo v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.06.2017 potvrdené.

23. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný podľa právnych
predpisov ČR, rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. 428/540 665 XXXX zo dňa 8.
marca 2017, vo výške 9 517 ,- Kč mesačne, odo dňa 29.06.2016, za 8 576 dní, čo je v súlade s
ust. § 60 ods. 9 a 10 ZSP 23 rokov a 181 dní československého obdobia dôchodkového poistenia.
Starobný dôchodok mu bol priznaný aj podľa právnych predpisov SR, rozhodnutím č. 54X XXX XXXX
0 - I. zo dňa 28.02.2017 vo výške 584,10 Eur mesačne, za obdobie dôchodkového poistenia od vzniku
SR, t.j. dňa 01.01.1993.

24. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca získal iba 23 rokov a 181 dní československého
obdobia dôchodkového poistenia, tzn. že pred 01.01.1993 nezískal najmenej 25 rokov
československého obdobia, za ktoré by mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa
právnych predpisov ČR a tak nesplnil zákonnú podmienku nároku na vyrovnávací príplatok, uloženú
ust. § 69b ods. 1 písm. a/ ZSP. Žalobca svojou námietkou poukázal na nesúlad tohto ustanovenia s
čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorých by mala Sociálna poisťovňa pri tomto okruhu poistencov
postupovať, pretože ako narodený v roku 1954 podmienku „25 rokov československého dôchodkového
obdobia“ nemôže objektívne splniť, čo súčasne považuje za diskrimináciu, len z dôvodu toho, že mal tú
smolu, že jeho zamestnávateľ mal v rozhodnom období sídlo na území ČR. Odvolal sa aj na rozsudky
NS SR sp. zn. 9So/200/2011, sp. zn. 9So/203/2011, sp. zn. 9So/124/2013 a sp.zn. 1 So 66/2013, podľa
ktorých je Sociálna poisťovňa povinná poistencovi vypočítať starobný dôchodok aj podľa zákona č.
461/2003 Z. z. samostatne a
priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového



kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu
poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR.

25. V čase rozdelenia ČSFR a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení platila
na území SR i na území ČR jednotná právna úprava - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov, takže v prípade výpočtu dôchodkov a v ich súčte z oboch republík v
prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov
s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne
zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie v SR v neskoršom období. Diskrepancia vzniknutá rozdielnou
právnou úpravou dôchodkového poistenia (zabezpečenia), zakotvenou v právnych predpisoch
vzťahujúcich sa na oblasť dôchodkového poistenia, prijatou SR a ČR po rozdelení ČSFR, vyvolala
potrebu doriešenia straty na sume dôchodku, spôsobenej práve kombináciou týchto dávok, súčasne
vyplácaných dvoma rozdielnymi nositeľmi poistenia, oproti prijímateľom dôchodkovej dávky výlučne
z nástupníckej krajiny bývalej federácie. Na elimináciu takto vzniknutého stavu, bol do zákona
č. 461/2003 Z. z. zavedený
zákonom č. 140/2015 Z. z. ,
ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2016, vyrovnávací príplatok, ako nová dôchodková dávka, ktorý bolo
možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t. j. najskôr od 01.01.2016 a ktorej cieľom
bolo zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu,
ktorá by tomuto dôchodcovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred 1.
januárom 1993, hodnotili na účely slovenského starobného dôchodku. Táto dôchodková dávka teda
kompenzuje nepriaznivé dosahy rozdelenia bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na
určenie sumy starobného dôchodku niektorých poistencov. Slovenská republika je jedným z dvoch
nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ako jedného štátu a v prípade
zamestnania u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR, nemožno toto považovať za klasické
zamestnanie v cudzine. Nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z.
 v znení zákona č.
140/2015 Z.z. patrí len za
predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bol
priznaný starobný dôchodok. Toto ustanovenie má kogentný charakter a podmienky ním jednoznačne
uložené nemôžu byť modifikované rôznorodosťou výkladových pravidiel. Podľa písm. a/ ods. 1
ust. § 69b, poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací
príplatok, ak získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového
poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov
Českej republiky. Tomuto kogentnému charakteru zodpovedá aj spôsob určenia sumy vyrovnávacieho
príplatku, ktorý je závislý od sumy fiktívneho starobného dôchodku, ktorý sa vypočíta ku dňu nároku na
vyrovnávací príplatok rovnako ako starobný dôchodok, po pripočítaní obdobia dôchodkového poistenia
získaného pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktoré sa považuje za obdobie
dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Českej republiky.

26. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti poukázal na momenty občianskej nerovnosti v hmotnom
zabezpečení v starobe, odvolací súd poznamenáva, že „nie je v pôsobnosti súdov stanoviť zákonné
medze primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/93/2010 zo dňa 08.07.2011). Podľa čl. 2 ods. 2
Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Povinnosti možno podľa čl. 13 Ústavy ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených
touto ústavou len zákonom.

27. Súd v súvislosti s riešenou právnou problematikou poukazuje rovnako ako žalobca na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-399/09 Marie Landtová proti Českej správe sociálneho
zabezpečenia zo dňa 22. júna 2011, z ktorého vyplynula odpoveď na prejudiciálnu otázku, v ktorej
Európsky súdny dvor uviedol, že ustanovenia časti A bod 6 v prílohe III. nariadenia rady (EHS) č. 1408/71
zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systému sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne
zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení



zmenenom, doplnenom a aktualizovanom Nariadením Rady (ES) č. 118/97 zo dňa 2. decembra 1996
zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 629/2006 zo dňa 5. apríla
2016 v spojení s článkom 7 ods. 2 písm. c/ tohto Nariadenia, nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu
akým je pravidlo, ktorého sa týka konanie vo veci samej, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok
k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa čl. 20 dvojstrannej Zmluvy medzi
Českou republikou a Slovenskou republikou uzavretej 29. októbra 1992 v rámci opatrení určených na
vyriešenie situácie po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky 31. decembra 1992 je nižšia,
než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem
Českej republiky.

28. Právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 140/2015 Z.z. ako aj právna úprava o dorovnávacom prídavku zákonom č. 247/2013 Z.z. v Českej
republike vychádza práve z vyššie citovaného rozsudku vo veci C-399/09. Pri posúdení žiadosti
žalobcu nebola však zistená nižšia dávku starobného dôchodku v zmysle horeuvedeného, ktorej
výpočet fiktívnej sumy ani nebol uskutočnený pre nesplnenie zákonnej podmienky na vyrovnávací
príspevok podľa ust.§ 69b ods.1 písm. a/ ZSP, ktorá je určená ako vnútroštátne pravidlo pre vyplácanie
vyrovnávacieho príplatku.

29. K námietke žalobcu s poukazom na situáciu, že „ak zákon o sociálnom poistení a ani iný právny
predpis taký postup doteraz priamo neupravujú, je z hľadiska jeho nároku nepodstatné, pretože ak taká
úprava chýba resp. je neúplná, pretože zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné
dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ na ne reagoval nedostatočne
alebo vôbec, mala Sociálna poisťovňa pri posudzovaní jeho nároku vychádzať priamo z článku 12 a
článku 39 ods. 1 Ústavy SR,“ súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v danom prípade takáto situácia
nevznikla. Zákon v tomto prípade kogentným ustanovením určuje povinnosť kumulatívneho splnenia
podmienok pre priznanie vyrovnávacieho príplatku (§69b zák.č. 461/2003 Z.z.). Ide teda o úplne odlišnú
situáciu, akou bolo riešenie nároku tzv. federálnych predčasných dôchodcov, opomenutých v súvislosti
s priznaním nároku a výpočtom vyrovnávacieho príplatku.

30. Súd z uvedeného dôvodu nezistil rozpor medzi v čase rozhodovania správneho orgánu a ani v
súčasnosti platným a účinným právnym predpisom a preskúmavaným rozhodnutím, ako ani porušenie
základných práv a slobôd, upravených v čl. 12 a čl. 39 Ústavy SR.

31. Na doplnenie uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. bol ku dňu 24.04.2019 novelizovaný zák.č. 105/2019
Z.z. o nové ustanovenia, ktoré nahradili nedostatočnú úpravu zavedenú zákonom č. 140/2015 Z.z., za
účelom odstránenia práve spornej podmienky získania najmenej 25 rokov československého obdobia
dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, ktorá môže vo vzťahu k tzv. federálnym dôchodcom,
narodeným po roku 1952, pôsobiť diskriminačne. Uvedenou novelou bol tzv. vyrovnávací príplatok zo
zákona vypustený a nahradený novými ustanoveniami, z ktorých súd dáva do pozornosti najmä ust.
§ 66a, podľa ktorého

1/ Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a
sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky,
ak ide o poistenca, ktorý získal

a/ pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný
starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa
predpisov Českej republiky, a

b/ po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej
republiky.

2/ Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona
alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného
po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 9.



3/ Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je
upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo
z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného
dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.

4/ Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely
určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného
kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému
sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1.

5/ Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá
je v súlade s osobitným predpisom55b) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

32. Aj z odkazu 55b) na čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. EÚ L 200, 7.6.2004) v platnom znení, podľa ktorého príslušná inštitúcia vypočíta
výšku dávky, ktorá bude náležať a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak
podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka), je
zrejmý postup podľa zákona, ktorým je v súčasnosti platné znenie zák. č. 461/2003 Z.z. so znením ust. §
69b ods. 1, určujúcim splnenie podmienky získania 25 rokov československého obdobia dôchodkového
poistenia pred 1. januárom 1993, za ktoré bol po 31.decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa
predpisov Českej republiky.

33. V uvedených súvislostiach súd tiež poukazuje na ust. § 293ej prechodných ustanovení k úprave
účinnej od 1. januára 2020, podľa ktorých :

1/ Ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 1. januárom 2020, podmienky nároku na
vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do
31. decembra 2019.

2/ Ak poistencovi uvedenému v § 66a ods. 1, § 68a a § 73a ods. 1 vznikol nárok na
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1.
januárom 2020, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa tohto zákona v znení
účinnom od 1. januára 2020 na jeho žiadosť len raz, ku dňu prvého nároku na výplatu
dôchodku po 31. decembri 2019.

34. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj postupu
orgánov verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní úspech nemal, správny
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).



V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).