{"guid": "054f03f7-aa40-480e-ae73-6dafe09013f7:9f07218e-e6bc-4a98-8680-26beaa960c32", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6112205762.1", "spisova_znacka": "16Co/307/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/307/2012 z 26. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2012, sp. zn. 16Co/307/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6112205762.1", "identifikacne_cislo": "6112205762", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2012-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-157.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f07218e-e6bc-4a98-8680-26beaa960c32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6112205762.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6112205762.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6112205762.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/307/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205762
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112205762.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni F. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. XX, A. A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o
zaplatenie 616,97 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 7C/58/2012-51 zo dňa 16. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania  zrušuje  a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva rozsudok   nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,92 eur
s 9,5% úrokom z omeškania, počítajúc od 12. 03. 2009 do zaplatenia a sumu 41,49 eur s 9% úrokom
z omeškania od 12. 07. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

O nároku navrhovateľa okresný súd rozhodol na základe predložených listinných dokladov, z ktorých
vyvodil právny záver, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o pripojení a následne právny
predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou 23. 07. 2007 dodatok k zmluve o pripojení. Na základe
tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa dodával odporkyni služby a predal jej telefónny prístroj
SONY ERICSSON W200i za dohodnutú kúpnu cenu 1,-Sk (v pôvodne platnej mene). Súčasťou tejto
zmluvy boli i všeobecné podmienky, podľa ktorých bol právny predchodca navrhovateľa povinný pripojiť
SIM - kartu na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovať s tým súvisiace služby, a zároveň odporkyňa
bola povinná platiť cenu za pripojenie a poskytovanie dohodnutých služieb. Odporkyňa napriek tomu
neuhradila tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania cenu poskytovaných služieb za obdobie od 22.
01. 2009 do 21. 02. 2009 vo výške 34,42 eur. Vzhľadom na to, že v súdnom konaní bolo preukázané, že
právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporkyni služby verejnej mobilnej site, pričom odporkyňa
do dňa rozhodnutia vo veci nepreukázala, že si splnila proti navrhovateľovi svoje povinnosti uhradiť
cenu dodaných služieb, posúdil súd nárok navrhovateľa na zaplatenie mesačných jednorazových a
pravidelných poplatkov ako dôvodný a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 34,42 eur  spolu s
príslušenstvom, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku
súd návrh zamietol.



Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 1,66 eur za oneskorené platby, navrhovateľ ohľadom tejto
skutočnosti neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, nepredložil žiadne dôkazy, preto súd v tejto časti
zamietol návrh s odôvodnením neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatnil v sume 580,89 eur, túto okresný súd znížil do
výšky 41,49 eur z dôvodu jej neprimeranosti vzhľadom k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.
Zohľadnil, že odporkyňa porušila svoje povinnosti po 20-tich  mesiacoch zotrvania v zmluvnom vzťahu
a primerane k tomu znížil i zmluvnú pokutu na vyššie uvedenú sumu. Vo zvyšku návrh zamietol.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania konštatoval, že bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2
O. s. p..

Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal vedľajší účastník v zákonnej
15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie. Namietal, že okresný súd vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie považuje za arbitrárne, pretože
z neho nie je možné vyvodiť, prečo vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný, právo na
náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia bezprostredne súviseli s
konaním, právny úkon - vyjadrenie k návrhu - nepochybne takýmto úkonom bol. Vedľajší účastník svoje
právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril. Až v dôsledku
jeho konania navrhovateľ vzal späť svoj návrh na jeho začatie v celom rozsahu. Zdôraznil, že uvedený
úkon nebol nadmerný, uplatnená hodnota trov konania nedosahovala ani 10% z predmetu nároku.
Jeho vyjadrenie nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti
a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k návrhu až po tom, čo
sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu, jeho príloh, príp. vyjadrení odporcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľa
zaviaže nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p.  bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 1, 2 O. s. p.  a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania, ktorým
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.
s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie.

Ustanovenia odsekov §-u 142 O. s. p. sú vyjadrením zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej
účastník konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní.
Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Aj ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia zotrváva na
zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní,
účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Iba
v prípade, ak pomer k úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ je predmetom konania peňažné, príp. inak kvantifikovateľné
plnenie, ako je tomu i v tomto prípade, súd ustáli matematické vyjadrenie úspechu a neúspechu, a podľa
neho rozhodne o náhrade trov. Z rozhodovania okresného súdu, resp. z jeho odôvodnenia však nie je
možné zistiť pomer úspechu a neúspechu v konaní u účastníkov konania. Z jeho odôvodnenia teda
dostatočne nevyplýva konkrétny a jednoznačný dôvod jeho výroku.

Z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedenie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, a ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu týkajúceho sa náhrady trov konania však nie je
zrejmé akými úvahami, skutočnosťami, príp. dôkazmi sa pri rozhodovaní o tejto otázke okresný súd
riadil, ktorá skutočnosť v tejto časti robí rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľným. Ak je teda
rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je nezrozumiteľné alebo že v ňom nie sú uvedené konkrétne,
objektívne preskúmateľné dôvody, musí sa zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Nepreskúmateľným sa stane rozhodnutie napr. vtedy, ak z jeho odôvodnenia dostatočne nevyplýva
konkrétny a jednoznačný dôvod jeho výroku.



Pretože okresný súd sa z vyššie uvedenými aspektmi v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúcimi sa
odôvodnenia náhrady trov konania vôbec nezaoberal, možno konštatovať, že sa dostatočne neriadil ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p. a v nadväznosti na to možno uzavrieť, že predmetný rozsudok v časti o náhrade
trov konania, resp. vo výroku o náhrade trov konania, nemá dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré
je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru
odvolacieho súdu však predmetný rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania uvedené
atribúty nespĺňa.

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiadava so všetkými právnymi relevantnými
dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného
práva účastníka na jednej strane, a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania odníma
možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia možno fakticky považovať za odňatie možnosti účastníka
konať pred súdom, a preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a v tomto
rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, teda  okrem toho,
že v odôvodnení rozhodnutia odkáže na príslušné ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého o
náhrade trov konania rozhodol, zároveň svoje rozhodnutie aj odôvodní, vyhodnotí pomer úspechu a
neúspechu v konaní a len v prípade, ak je pomer úspechu v zásade rovnovážny, môže rozhodnúť, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia uvedené
skutočnosti, na základe ktorých postupoval, k akému záveru ohľadne „rovnovážnosti“ dospel, nie je
zrejmé.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že ak by aj rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade
trov konania potvrdil, vychádzajúc zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
nezaoberal, bez  toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť,
príp. predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili
významnými, odňal by takémuto účastníkovi možnosť konať pred súdom. Aj na základe zachovania
zásady dvojinštančnosti súdneho konania preto odvolací súd bol nútený rozhodnutie okresného súdu o
náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Námietky vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní týkajúce sa neadekvátnej aplikácie ust. § 150 ods.
1 O. s. p. okresným súdom, považoval odvolací súd za irelevantné, nakoľko okresný súd na uvedené
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vôbec neodkazoval a ani ho neaplikoval.

Výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním, ktorým bola odporkyňa zaviazaná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,92 eur s príslušenstvom a sumu 41,49 eur s príslušenstvom,  a ktorým
bol vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietnutý, zostávajú podľa § 206 ods. 3 O. s. p. nedotknuté.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/58/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}