{"guid": "054e2ba3-7fce-4b03-828f-d48ae454bbc7:6ad5ea32-d287-40ce-856d-92151af32296", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5113220935.4", "spisova_znacka": "10Co/242/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/242/2017 z 30. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. januára 2018, sp. zn. 10Co/242/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5113220935.4", "identifikacne_cislo": "5113220935", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ad5ea32-d287-40ce-856d-92151af32296", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5113220935.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5113220935.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5113220935.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/242/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220935
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113220935.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu CD Constulting, s.r.o.,
so sídlom Brno, Zábrdovice, na Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému Y.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom K., N. D. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.999 eur, 6% ročného úroku
zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy vyčíslenej v sume 7,61 eur, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/259/2013-132 zo dňa 29.
júna 2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 10C/259/2013-174 zo dňa 28. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Strany   n e m a j ú   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
(v ďalšom texte už len „Nariadenie“) vydal rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
pozostávajúcu zo zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Vychádzal
z toho, že posudzovaná blankozmenka, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, bola vystavená
ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Túto zmenku v neprítomnosti dlžníka
(žalovaného) jednostranne vypísal veriteľ (Pohotovosť, s.r.o.), ktorý ju následne previedol (indosoval)
na žalobcu. Okresný súd neprihliadol len na prísnu formálnosť zmenkového práva, pretože mal
preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenky dodávateľom v neprospech spotrebiteľa.  Je totiž
zrejmé, že dodávateľ sa prostredníctvom formulárovej zmluvy umožňujúcej jednostranné vyplnenie
zmenky, ktorá zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná (pričom bez jej podpísania by
spotrebiteľ nedostal úver), snažil výrazne zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Pre   rozpor dohody o
vypĺňacom práve s kogentným ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, pre jej neurčitosť, ako aj
rozpor s dobrými mravmi dospel okresný súd k záveru, že táto je neplatným právnym úkonom (§ 3, §
37 a § 39 Obč. zák.; § 265 Obch. zák. v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z.).
2.  Nadväzne konštatoval, že bez platnej dohody o vypĺňacom práve  nemôže byť platná ani vyplnená
zmenka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Zároveň, ak dohoda o vypĺňacom
práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od
spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide               o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Samostatným výrokom preto okresný súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. (aj) určil zmluvnú podmienku
obsiahnutú v čl. 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 18.1.2010 o
dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú, a teda neplatnú. V tejto spojitosti dodal,
že pre viazanosť súdu predmetom sporu (čo do základu a čo do výšky) nemohol priznať žalobcovi nárok



z neplatného právneho úkonu (zo zmenky), lebo by tým legalizoval bezdôvodné obohatenie žalobcu -
§ 451 ods. 2 Obč. zák.
3. Neprijateľnou je predmetná zmluvná podmienka i z dôvodu jej rozporu s kogentnými zákonnými
ustanoveniami (§ 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z.z.). V dôsledku uvedeného neprijateľného
zmluvného dojednania bolo možné veriteľom vpísať do zmenky také plnenia, na ktoré nevznikol nárok.
V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z, sa v konkrétnostiach súdenej veci pritom spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu do zmenky veriteľ dopísal zmenkovú sumu
2283,84 eur a zmenkový úrok 91,25 % ročne a zákonný úrok; hoci žalovanému bola poskytnutý uver
len vo výške 1.400 eur.
4. Okresný súd zopakoval/zdôraznil, že mal preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka/spotrebiteľa. V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku
a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa. Takémuto nekalému
konaniu nemohol okresný súd poskytnúť právnu ochranu. Cieľom indosovania zmenky totiž bolo
inkasovať zmenku bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej
moci aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol
okresný súd tak, že v spore úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy
nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za
nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane uvádza
tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z
rozhodnutí súdov (často zahraničných) v iných  veciach. Zároveň z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu
súdu známe (§ 186 ods. 1 CSP), že takmer totožné odvolania podáva i v iných veciach, v ktorých
vystupuje ako žalobca a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na Nariadenie, a to bez ohľadu na
konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie. To znamená, že svojim charakterom ide
(okrem iného tiež) o formulárové odvolanie.
6. Odvolateľ predovšetkým vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
(úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali a z takéhoto
dokazovania vyabstrahoval skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani jednej zo sporových strán
(predovšetkým spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu). Tvrdil, že ak v konaní predložil ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade                  s prejednacou zásadou (ovládajúcou
sporové konanie) mal rozhodnúť o jeho nárokoch len na základe tohto ním predloženého dôkazu.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle  čl. 5 Nariadenia) a z vykonaného dokazovania totiž nevyplynula potreba vykonávať ďalšie
(nenavrhnuté) dôkazy.
7. Žalobca zdôrazňoval § 17 zák. č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaný nie je vo všeobecnosti
oprávnený vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohol síce vzniesť určité námietky,
ale následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby túto
iniciatívu prevzal súd. Opakovane poukazoval na charakter zmenkového záväzku, ktorý je priamy,
bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky.
Mal za to, že nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve
namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti. Odvolateľ dodal, že samotný zákon
o spotrebiteľských úveroch pripúšťal na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru vystavenie
zmenky, vrátane blankozmenky. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase jej vyplnenia.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Nedôvodnou je zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez
návrhu niektorej z procesných strán. Takéto oprávnenie totiž vyplývalo súdu priamo z textu zákona
- § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. (dotknuté oprávnenie v zmysle § 295 CSP prináleží konajúcemu
súdu i za aktuálnej právnej úpravy - pozn. odvolacieho súdu). Výnimočnosť/nevyhnutnosť vykonania
dokazovania z úradnej moci je v prejednávanej veci daná osobitným významom „európskeho“ rozmeru



ochrany spotrebiteľa. Na tomto určujúcom závere nič nemení základná právna povaha zmenky. Práve
naopak, indícia o zneužití inštitútu zmenky na obídenie všeobecnými súdmi poskytovanej a všeobecnými
právnymi predpismi (vrátene „nadnárodných“) garantovanej spotrebiteľskej ochrany musí nevyhnutne
viesť ku skúmaniu rozhodujúcich právnych a skutkových okolností z úradnej moci. Inými slovami, len
samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa Nariadenia a s využitím inštitútu zmenky
neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa vôbec) rešpektovať svoje zákonné
povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ - spotrebiteľom.

11. Napadnuté rozhodnutie správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie je ochrana
spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň iných
hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného prípadu)
až účelovým a zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade uplatňovania nároku
zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu.
Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ
definovaná pre vnútroštátne súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie
žalovaného/žalovanej ako spotrebiteľa.
12. Okresný súd rovnako náležite poukázal na (a rešpektoval) Spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015). Dotknuté stanovisko zásadným spôsobom
mení dovtedajšiu judikatúru (vrátane tej, na ktorú poukazuje odvolateľ) a zjednocuje súdnu prax.

13. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením komplexu dôvodov, ktoré vo svojom rozhodnutí výslovne
a jednoznačne pomenoval okresný súd a ktoré ho viedli k záveru o neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky. Odvolateľ predovšetkým neuvádza  žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň
nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou nebol
vzťahom spotrebiteľským, resp. nasvedčovali tomu, že nemal vedomosť o tomto charaktere daného
vzťahu. Z tohto aspektu už len samotná skutočnosť, že pôvodne uplatňovaný zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne (t.j. 91,25 % ročne) predstavuje neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky (čo
čiastočným späťvzatím v predchádzajúcom štádiu konania uznal i žalobca), postačuje pre konštatovanie
správnosti určujúceho záveru okresného súdu o nekalej povahe žalobcom kontrahovanej/vnesenej
zmluvnej podmienky smerujúcej evidentne k obchádzaniu zákona a k zjednodušeniu vymoženia
takýchto nezákonných nárokov. Okresný súd náležite poukázal aj na snahu žalobcu a jeho právneho
predchodcu obísť inštitúty právnej ochrany spotrebiteľa a rôznymi (len zdanlivo legálnymi) spôsobmi
domôcť sa uloženia žalovanému povinnosti neprimeraných finančných plnení.

14. Podstatou napadnutého rozhodnutia nie je argumentácia o (a priori) neprípustnosti  zmenky, ale
o konkrétnych dôvodoch, prečo v okolnostiach súdenej veci nebolo použitie zmenky akceptovateľné.
Na danú argumentáciu okresného súdu však odvolateľ v podstate vôbec nereaguje. Len poukazovanie
všeobecne na prípustnosť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch (v určitom období a za určitých
podmienok, predovšetkým ohľadne limitu zabezpečenia,  splnenie ktorej podmienky však odvolateľ
navyše ani netvrdí/nepreukazuje) je preto z hľadiska predmetu odvolacieho prieskumu irelevantné.

15. Z konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené a keďže neboli
zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. Ako vecne správny krajský súd
vyhodnotil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o
trovách prvoinštančného konania. Len na okraj dopĺňa, že v danej otázke okresný súd náležite aplikoval
zásadu úspechu v spore a prihliadol na skutočnosť, že žalovanému preukázateľné výdavky v súvislosti
s bránením jeho práv nevznikli.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení        s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany sporu nemajú nárok na ich náhradu. Žalobca nebol  v odvolacom konaní
úspešný, preto mu náhradu trov neprináleží; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti
s aktuálnym odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda,        z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/259/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}