Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/88/2014 z 12. 1. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 12. januára 2015, sp. zn. 20S/88/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200850.1
Krajský súd Žilina | 20S/88/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5014200850.1 | 2015-01-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2044fe22-04aa-4a67-bfc5-32468b180e9e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200850.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200850
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200850.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Róbert Salášek, bytom Bottova 1208/26, Bytča, IČO:
36 977 969, v zastúpení JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom J. W. XX, E., proti
žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9501403/5/3895346/2013/Gš zo dňa 22.08.2013 a vykonateľného
výkazu daňových nedoplatkov č. 9517301/5/5116133/2013 zo 14.11.2013 a uložení povinnosti doručiť
žalobcovi výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. 9501403/5/3199835/2013/Gš zo dňa
02.07.2013 a Protokol č. 9501403/5/317939391/2013/Gš z 02.07.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Konanie   z a s t a v u j e .

Návrh na uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole č. 9501403/5/3199835/2013/Gš z 02.07.2013 spolu s Protokolom č.
9501403/5/317939391/2013/Gš z 02.07.2013   z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania   n e m á   p r á v o   na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.06.2014, ktorá bola na Krajský súd v Žiline podaná osobne dňa 15.07.2014,
sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 9501403/5/3895346/2013/
Gš zo dňa 22.08.2013 (ďalej len „R1), ktorým žalovaný podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 61.806,31 Eur. Súčasne žiadal, aby
toto rozhodnutie v spojení s vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina,
kontaktné miesto Bytča, č. 9517301/5/5116133/2013 zo dňa 14.11.2013 (ďalej len „R2“) bolo zrušené a
vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie a odložená vykonateľnosť týchto rozhodnutí. S poukazom na
§ 250b ods. 2 O.s.p. žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie
k zisteniam uvedeným v Protokole 9501403/5/3199835/2013/Gš zo dňa 02.07.201 (ďalej len „výzva“)
spolu s Protokolom č. 9501403/5/317939391/2013/Gš z 02.07.2013 (ďalej len „protokol“). Poukazoval,
že dňa 19.05.2014 bolo advokátskej kancelárii žalobcu doručené oznámenie Finančného riaditeľstva
SR  č. 1100308/1/216293/2014 zo dňa 07.05.2014 o nevyhovení podnetu označeného ako „návrh
na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu č. 9501403/5/3895346/2013/Gš z 22.08.2013 mimo
odvolacieho konania“. Tvrdil, že vyčerpal všetky možnosti nápravy na úrovni daňového konania ako
opomenutý účastník a preto podal žalobu. Výzva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole
č. 9501403/5/3199835/2013/Gš z 02.07.2013 spolu s Protokolom č. 9501403/5/317939391/2013/
Gš z 02.07.2013 boli doručované žalobcovi 04.07.2013, opakovane doručované 08.07.2013 a na
príslušnej pošte uložené 08.07.2013 a vrátené žalovanému 31.07.2013. Rozhodnutie o vyrubení dane č.
9501403/5/3895346/2013/Gš z 22.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.09.2013 bolo doručované
žalobcovi 28.08.2013, opakovane 30.08.2013 a dňa 30.08.2013 bola zásielka uložená na príslušnej
pošte, úložná lehota uplynula 18.09.2013. Vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu



Žilina, kontaktné miesto Bytča, č. 9517301/5/5116133/2013 zostavený správcom dane z evidencie
daňového dlžníka ku dňu 14.11.2013 vo výške 61.806,11 Eur žalobca neobdržal, nakoľko sa v mieste
doručovania v tomto čase nezdržiaval, čo spôsobilo skutočnosť, že napriek fikcii doručenia bol ako
účastník konania opomenutý. Tvrdil, že o týchto rozhodnutiach ako aj listinách sa dozvedel až z
daňovej exekučnej výzvy č. 9500503/5/5485306/2013/Mšk zo dňa 10.12.2013, ktorá mu bola doručená
03.01.2014, pričom od začiatku júla 2013 sa preukázateľne na území SR nezdržiaval, zdržiaval sa v
Českej republike, kde mala jeho firma ROSASTAV, s. r. o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom,
pracovné zákazky. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložil dôkazy - zmluva o dielo č. 0209/2013
so spoločnosťou STREBOS, s. r. o., zo dňa 29.06.2013, faktúry č. OFS0012014 a OFS0022014,
príjmové pokladničné doklady z 10.01.2014 a 20.01.2014, výdavkové pokladničné doklady z 10.01.2014
a 20.01.2014, čestné prehlásenia B. N., X. K. a O. Z., X. K.. Žalovaný opomenul, že predpokladom fikcie
doručenia podľa § 24 ods. 4 Správneho poriadku, resp. § 31 ods. 2 Daňového poriadku, je splnenie
všetkých zákonom stanovených predpokladov, mimo iných, aj preukázanie skutočnosti, že adresát
zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania skutočne zdržiaval.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010. Tvrdil, že žalovaný uprel
žalobcovi procesné postavenie účastníka konania. Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane č. 9501403/5/3895346/2013/Gš zo dňa 22.08.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“,
„R1“) v spojení s vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina, kontaktné
miesto Bytča, č. 9517301/5/5116133/2013 (ďalej len „vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov“, „R2“) a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, odložil vykonateľnosť týchto rozhodnutí a súčasne uložil podľa §
250b ods. 2 O.s.p. žalovanému povinnosť doručiť výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole
č. 9501403/5/3199835/2013/Gš z 02.07.2013 spolu s Protokolom č. 9501403/5/317939391/2013/Gš zo
dňa 02.07.2013 (ďalej len „výzva“ a „protokol“).

Krajský súd výzvou zo 06.11.2014 (č.l. 41 spisu) vyzval žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne,
aby označila rozhodnutia, ktorých zrušenia sa domáha, ako aj predložila a označila dôkazy preukazujúce
tvrdenia žalobcu.

V podaní, ktoré došlo Krajskému súdu v Žiline dňa 20.11.2014, uviedla, že žalobca sa domáha zrušenia
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, zrušenia vykonateľného výkazu daňového nedoplatku a súčasne
trvala na povinnosti doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole ako aj
protokol. K otázke zistenia spôsobu doručovania výzvy na vyjadrenie k zisteniam protokolu, rozhodnutia
o vyrubení rozdielu dane, protokolu ako aj vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov, navrhla doplniť
dokazovanie aj vykonaním výsluchov svedkov B. N. a O. Z., ktorých čestné prehlásenia označila ako
dôkazy v podanej žalobe.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13.08.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na §
31 ods. 2 a § 30 ods. 5 Daňového poriadku a konštatoval, že z ustanovenia § 31 ods. 2 vyplýva, že
Daňový poriadok neukladá pri spôsobe doručovania splnenie podmienky, že adresát sa musí v mieste
doručenia zdržiavať. Ustanovenie § 30 ods. 5 Daňového poriadku umožňuje, aby daňový subjekt oznámil
správcovi dane miesto doručenia, kam mu bude doručovať písomnosti a kde má reálnu možnosť ich
prevzatia. Poukazoval, že k doručeniu napadnutých rozhodnutí žalobcovi došlo v súlade so zákonom
a nie je podstatné, či sa žalobca v mieste doručenia zdržiaval. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku,
daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
V zmysle cit. ustanovenia žalovaný ani nemal povinnosť vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
zasielať. Opätovne poukázal na § 30 ods. 5 ako aj § 9 Daňového poriadku, v zmysle ktorých mohol byť
žalobca súčinný so správcom dane a označiť miesto pre preberanie zásielok, resp. určiť splnomocnenú
osobu, ktorá bude za neho so správcom dane konať. Konštatoval, že žalobca sa domáha zrušenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok,
čo žalobca nevyužil, preto žiada, aby žalobe nebolo vyhovené.

V podaní z 12.11.2014 žalovaný uviedol, že výkaz daňových nedoplatkov je listinou, ktorú správca
dane zostavuje výlučne z vlastne zhromaždených údajov - evidencie daní konkrétneho daňového
subjektu. Zoznam správca dane zostavil a vyhotovil ku dňu 14.11.2013 a deň vyhotovenia je aj dňom
jeho vykonateľnosti, pričom žalovaný správny orgán k uvedenému dátumu evidoval u žalobcu daňový



nedoplatok vo výške 61.806,11 Eur, ktorý vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.
9501403/5/3895346/2013 zo dňa 22.08.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008. Výkaz daňových nedoplatkov bol ako exekučný titul
dňa 20.11.2013 odstúpený príslušnému oddeleniu daňovej exekúcie za účelom začatia daňového
exekučného konania. Zdôraznil, že žalovaný správny orgán nemal povinnosť informovať žalobcu o
zostavení a vykonateľnosti výkazu daňových nedoplatkov a ani nemal povinnosť doručiť ho žalobcovi
tak, ako žalobca v podanej žalobe namietal.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s
účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Ako vyplýva z obsahu podanej žaloby ako aj z podaní žalobcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne,
krajský súd konštatuje, že žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového
úradu Žilina o vyrubení rozdielu dane č. 9501403/5/3895346/2013/Gš zo dňa 22.08.2013 (ďalej len
„rozhodnutie R1“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel
dane z príjmov vo výške 61.806,31 Eur. Toto rozhodnutie bolo možné napadnúť opravným prostriedkom
(odvolaním) tak, ako bolo uvedené aj v poučení tohto rozhodnutia. Súčasne sa domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia označeného ako výkaz daňových nedoplatkov č. 9517301/5/5116133/2013 zo
dňa 14.11.2013, ktorým podľa § 89 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový úrad Žilina vystavil výkaz daňových
nedoplatkov a určil daňový nedoplatok v sume 61.806,11 Eur pre daň z príjmov fyzických osôb. Na



rozhodnutí je vyznačená doložka vykonateľnosti dňom 14.11.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
R2“).

Z petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa nedomáhal doručenia rozhodnutia R1 ani rozhodnutia R2, ale
žiadal, aby podľa § 250b ods. 2 O.s.p. mu boli doručené výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole a protokol o kontrole. Žalobca neobdržal výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
o kontrole, protokol o kontrole,  rozhodnutie R1 ani rozhodnutie R2, nakoľko sa v čase doručovania
týchto písomností zdržiaval mimo územia SR, pričom predložil a označil dôkazy, ktorými preukazoval
toto tvrdenie.

Krajský súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že vydaniu R1 predchádzalo oznámenie o
výkone daňovej kontroly č. 9500403/5/1953239/2012/Gš z 25.07.2012, ktorým Daňový úrad Žilina
žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly pre daň z príjmov fyzickej osoby (žalobcu) na r. 2008. Toto
oznámenie mu bolo doručené 15.08.2012. Ďalej krajský súd zistil, že Daňový úrad Žilina po oznámení
o začatí výkonu daňovej kontroly so žalobcom konal, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 9500403/5/2224264/2012/Gš z 15.08.2012, ktorého sa zúčastnil a zápisnica je ním aj podpísaná.
Obdobne, súčasťou predloženého administratívneho spisu sú ďalšie listiny, ktorými žalobca potvrdzuje
zapožičanie dokladov (listina zo 17.09.2012), výzva na predloženie dokladov zo strany žalovaného
zo dňa 01.10.2012, ktorú žalobca prevzal 23.10.2012, výzva z 27.05.2013, ktorú fyzicky neprezval
a vrátila sa správnemu orgánu  s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Súčasťou
administratívneho spisu sú aj ďalšie zápisnice z pojednávaní, ktorých sa žalobca zúčastnil (napr.
zápisnica z 29.04.2013, čo potvrdil svojím podpisom).

Súd ďalej zistil, že vydaniu napadnutého rozhodnutia R1 predchádzali úkony žalovaného - oznámenie o
začatí kontroly, výzvy na predloženie listinných dôkazov, zápisnice z ústnych pojednávaní ako aj ďalšia
korešpondencia, ktorá bola zasielaná na adresu žalobcu s tým, že žalovaný so žalobcom konal a o
začatej kontrole na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2008 žalobca vedel.

Podľa názoru krajského súdu, ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. umožňuje uplatniť práva takej osoby,
ktorá mala byť účastníkom správneho konania, ktorej rozhodnutie vydané v správnom konaní nebolo
doručené a súčasne za splnenia podmienky, že správne orgány s ňou mali konať ako účastníkom
správneho konania, ale nekonali.

Z administratívneho spisu takéto skutkové závery nevyplývajú, keď je zrejmé, že žalobca bol účastníkom
správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia R1, vedel o tomto konaní,
so žalovaným komunikoval. Podľa názoru krajského súdu, preto nebolo možné v prípade žalobcu a na
základe skutočností zistených z obsahu administratívneho spisu postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p.,
nakoľko žalobca status opomenutého účastníka  v zmysle tohto zákonného ustanovenia nemal.

Naviac, krajský súd poukazuje na to, že pokiaľ by žalobca preukázal status opomenutého účastníka
konania - osoba, ktorá mala status účastníka konania (daňového konania), ale s ktorým správny
orgán - žalovaný, nekonal, v dôsledku čoho mu ani rozhodnutie nedoručoval, tak takáto osoba bola
kompetentná v zákonnej lehote podať správnu žalobcu, domáhať sa, aby správny orgán doručil
napadnuté rozhodnutie R1 účastníkovi konania. Krajský súd zdôrazňuje, že žalobca takto žalobu ani
žalobný petit neformuloval, keď síce žiadal o zrušenie R1 ako prvostupňového správneho rozhodnutia z
dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené s poukazom na § 250b ods. 2 O.s.p., avšak súčasne v
žalobnom petite nežiadal, aby súd uložil žalovanému doručiť žalobcovi R1. Z podanej žaloby a ďalších
podaní žalobcu vyplýva, že žalobca žiadal doručiť výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
a samotný protokol o kontrole, ktoré sú a boli len podkladmi na vydanie rozhodnutia R1. Zákonodarca
v § 250b ods. 2 O.s.p. zakotvuje len možnosť uložiť povinnosť správneho orgánu doručiť osobe, ktorá
tvrdí, že napadnutým rozhodnutím je, resp. mohla byť ukrátená na svojich právach, iba rozhodnutie, nie
iné listiny (dôkazy, podklady rozhodnutia a pod.).



Krajský súd sumarizuje, že žalobca v konaní nepreukázal status opomenutého účastníka v súlade s §
250b ods. 2 O.s.p. Napriek tomu, že bol zastúpený právnym zástupcom, vo vzťahu ku ktorému súd nemá
poučovaciu povinnosť (§ 5 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.) nedomáhal sa uloženia
povinnosti žalovanému rozhodnutie R1 žalobcovi doručiť.

S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd konštatuje, že žalobca sa nemôže domáhať preskúmania
a zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému bol prípustný riadny opravný
prostriedok a ktoré nadobudlo právoplatnosť. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 247 ods. 2
O.s.p.

Preto, podľa názoru krajského súdu, boli splnené podmienky na zastavenie konania vo vzťahu
k preskúmaniu a zrušeniu rozhodnutia R1 podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keď žalobca sa domáha
preskúmania síce právoplatného, avšak prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému bol prípustný
opravný prostriedok, teda rozhodnutia, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, predmetom
preskúmania súdom môžu byť iba právoplatné rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom
postupe (rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudli právoplatnosť). Rozhodnutím (R1) v súlade s § 247 ods. 2 O.s.p., napadnuté rozhodnutie R1
nie je.

Preto súd vo vzťahu k prieskumu tohto rozhodnutia konanie zastavil z dôvodu, že žaloba smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.

Pokiaľ sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia R2 (vykonateľného výkazu daňových
nedoplatkov), krajský súd vo vzťahu k návrhu na preskúmanie a zrušenie tohto rozhodnutia konštatuje
nasledovné:

Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že R2 bolo vydané 14.11.2013 a je rozhodnutím
vydaným podľa § 89 zákona č. 563/2009 Z.z. označeným ako „výkaz daňových nedoplatkov.“ V
zmysle citovaného zákonného ustanovenia, i keď toto rozhodnutie je exekučným titulom pre daňové
exekučné konanie, s poukazom na § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z., o vydaní (zostavení)
tohto rozhodnutia sa daňový dlžník (žalobca) neupovedomuje, rovnako ani o jeho vykonateľnosti.
Vykonateľnosť výkazu daňových nedoplatkov nastáva dňom jeho vyhotovenia, v danom prípade dňom
14.11.2013.

Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, exekučným titulom je

a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,

b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,

c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. 93)

93) Zákon č. 466/2009 Z.z.

Podľa § 89 ods. 2 cit. zákona, výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov
evidencie daní, obsahuje

a) označenie daňového dlžníka,

b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných
daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov,

c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania,



d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov
daní,

e) pôvodnú splatnosť daní,

f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Podľa § 89 ods. 3 cit. zákona, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho
vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho
vykonateľnosti.

Vo vzťahu k R2 mal súd preukázané, že vo výkaze daňových nedoplatkov je uvedený nedoplatok v
sume 61.806,11 Eur, ktorý je nedoplatkom vyčísleným v rozhodnutí R1. Inú výšku daňového nedoplatku
rozhodnutie R2 (výkaz daňových nedoplatkov) neobsahuje ani neuvádza.

Exekučný titul upravený v § 89 zákona č. 563/2009 Z.z. je obsahom štvrtej hlavy Daňového
poriadku, prvý diel označený ako „daňové exekučné konanie.“ Ako vyplýva z ustanovení § 89 cit.
normy, vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti
-  výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania,
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí členených podľa jednotlivých druhov
daní, ako aj výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní,
dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov. To znamená, že exekučný
titul, ktorým jednoznačne podľa zákona č. 563/2009 Z.z. vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
je, môže obsahovať daňové nedoplatky, ktoré sa môžu odvíjať jednak od právoplatných rozhodnutí
správcu dane, resp. daňových orgánov alebo vyplývajú len z podaných daňových priznaní, opravných
daňových priznaní, resp. dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov,
teda zo skutočností, ktorým nepredchádzalo vydanie právoplatného správneho rozhodnutia v daňovom
konaní (právoplatné a vykonateľné platobné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorými sa vyrubuje daň,
penále alebo ktoré sa následne po vzniku daňového nedoplatku stávajú základom pre daňové exekučné
konanie).

I keď výkaz daňových nedoplatkov je exekučným titulom pre začatie a teda aj vedenie daňového
exekučného konania, podľa názoru krajského súdu, bolo potrebné v prejednávanej veci posúdiť, či výkaz
daňových nedoplatkov (napadnuté R2), je rozhodnutím ktorým, vzhľadom na jeho obsah, bol žalobca
na svojich právach ukrátený.

S poukazom na § 247 ods. 1 O.s.p. je povinný žalobca v žalobe podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
preukázať, že napadnuté rozhodnutie zasiahlo do jeho práv a povinností a bol na svojich právach
ukrátený.

V ustanoveniach štvrtej hlavy prvého dielu zákona č. 563/2009 Z.z., označenej ako daňové exekučné
konanie, zákonodarca v § 89 ods. 1 upravil exekučné tituly, ktorými je, okrem iného, aj vykonateľný výkaz
daňových nedoplatkov - písm. b), v ods. 2 upravil obsahové náležitosti výkazu daňových nedoplatkov
a určenie jeho vykonateľnosti. Podmienky týkajúce sa doručovania tohto typu exekučného titulu alebo
iné povinnosti, ktoré má správca dane voči daňovému dlžníkovi v prípade vykonateľného výkazu
daňových nedoplatkov zákonodarca v tomto ustanovení nevymedzil. V § 97 cit. zákona zákonodarca
určil povinnosti pri doručovaní rozhodnutia, ktoré sa však viažu iba k rozhodnutiam o odložení daňovej
exekúcie (§ 95) a k zastaveniu daňového exekučného konania (§ 96). Druhý oddiel štvrtej hlavy
Daňového poriadku sa týka výkonu daňovej exekúcie a spôsobov jej vykonávania. V treťom diele štvrtej
hlavy upravil náklady daňovej exekúcie, následne v ďalšom diele výťažok z daňovej exekúcie, jeho
rozdelenie a v piatom diel upravuje ochranu zamestnanca správcu dane.

Zo systematizácie a začlenenia § 89 v zákone č. 563/2009 Z.z. ako aj z iných ustanovení, ktoré
špeciálne upravujú daňové exekučné konanie, nevyplýva povinnosť žalovaného vykonateľný exekučný



titul (výkaz daňových nedoplatkov) doručovať daňovému dlžníkovi, keď upravuje dátum vykonateľnosti
tohto exekučného titulu dňom jeho vyhotovenia. Z toho vyplýva, že toto rozhodnutie je vykonateľné a
nie je možné, aby bolo napadnuté opravnými prostriedkami, ktoré jednak daňové exekučné konanie pre
tento exekučný titul neupravuje, čo vyplýva aj zo samotnej podstaty a povahy exekučného titulu ako
takého, a teda ani neumožňuje, aby exekučný titul, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
(R2) bolo možné napadnúť riadnymi alebo inými mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Daňové
exekučné konanie je špecifickou formou konania, jeho ustanovenia sú špeciálnymi ustanoveniami vo
vzťahu k všeobecným ustanoveniam zákona č. 563/2009 Z.z., keď predmetom prieskumu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. môžu byť iba právoplatné rozhodnutia správnych orgánov a pokiaľ takéto
rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňom vyhotovenia, nie je uložená povinnosť jeho doručovania
žalobcovi ako účastníkovi daňového exekučného konania. Vykonateľnosťou rozhodnutia, podľa názoru
krajského súdu, sa automaticky konzumovali všetky účinky právoplatnosti rozhodnutia.

Preto takéto rozhodnutie je, podľa názoru krajského súdu, rozhodnutím vydaným v správnom konaní
(daňovom konaní), ktoré nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami v správnom konaní a
nie je preskúmateľné súdom v prípade, ak by bol „výkaz“ zostavený z údajov evidencie daní, a to výšky
daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí členených podľa jednotlivých druhov daní, čo je
aj prejednávaný prípad, nakoľko v tomto prípade výkaz daňových nedoplatkov len automaticky obsahuje
a uvádza tie údaje o výške daňového nedoplatku, ktoré vyplývajú výlučne z právoplatných rozhodnutí
príslušného daňového orgánu - z rozhodnutí, ktoré samostatne mohli byť predmetom správneho konania
- podaných opravných prostriedkov a následného súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p.

V takých prípadoch ako je aj R2, podľa názoru krajského súdu, nie je preukázané, že by rozhodnutie R2
ukrátilo žalobcu na jeho právach, lebo len automaticky konzumuje dôsledky vydaného právoplatného
rozhodnutia o určení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb pre r. 2008 vo vzťahu k žalobcovi a
nedeklaruje výšku daňového nedoplatku na základe iných skutočností a podkladov, resp. odlišne od R1.

V opačnom prípade, preskúmaním a prejednaním veci v správnom súdnictve, čo sa týka rozhodnutia
R2, by sa len formálne deklarovali skutočnosti obsiahnuté v právoplatnom rozhodnutí o určení rozdielu
dane z príjmov (R1), naviac, keď závery R2 zodpovedajú a sú  zhodné s výškou rozdielu dane z príjmov
uvedeného v rozhodnutí R1. Aj z tejto skutočnosti nie je zrejmé, akým spôsobom by rozhodnutie R2
mohlo zasiahnuť do práv žalobcu. O opačný prípad by mohlo ísť v tom prípade, ak by vo výkaze
daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí boli uvedené odlišné a nesprávne údaje, teda
výška daňového nedoplatku, ktorá by nekorešpondovala s obsahom daňových povinností určených
právoplatnými rozhodnutiami daňových orgánov, ktorými bola vyrubená daň, penále alebo iná peňažná
daňová povinnosť.

Podľa názoru krajského súdu, napadnuté rozhodnutie R2 náležitosti ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p.
nenapĺňa, keď z obsahu výkazu nedoplatkov je zrejmé, že výkaz nedoplatkov sa týka len vyčíslenia
sumy 61.806,11 Eur, ktorá bola vyrubená ako rozdiel dane z príjmu fyzických osôb za rok 2008 vo
vzťahu k žalobcovi už napadnutým rozhodnutím R1. Podľa názoru krajského súdu, iba v prípade,
keby výkaz daňových nedoplatkov obsahoval okrem uvedeného nedoplatku aj nedoplatky podľa
daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení
podľa osobitných predpisov, teda výšku daňových nedoplatkov, ktoré neboli určené právoplatnými
rozhodnutiami daňových orgánov, akým je aj napadnuté rozhodnutie R1, iba v tom prípade by podľa
názoru krajského súdu mohlo byť rozhodnutie R2 predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p., ak by bolo zrejmé, že v takomto výkaze uvedené údaje nekorešpondujú s údajmi uvedenými
v daňových priznaniach, dodatočných daňových priznaniach a pod.

Krajský súd poukazuje, že keďže výkaz nedoplatkov R2 kopíruje závery a výrokovú časť napadnutého
rozhodnutia R1, žalobca bol spôsobilý domáhať sa svojich práv tým, že by riadne a včas napadol
opravným prostriedkom R1 a následne v prípade neúspechu v správnom konaní (daňovom konaní)
by podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. voči



vydanému druhostupňovému právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý by o jeho odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu právoplatne rozhodol.

Krajský súd dospel k názoru, že vo vzťahu k rozhodnutiu R2 bolo potrebné konanie zastaviť pri aplikácii
§ 250d ods. 3 O.s.p., keď napadnuté rozhodnutie R2 súd považoval za rozhodnutie, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmania súdom, keď nebolo preukázané naplnenie ustanovenia § 247 ods. 1 v
spojení s § 250 ods. 2 O.s.p., keď žalobca by ako účastník správneho konania (daňového konania) bol
napadnutým rozhodnutím R2 a postupom žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach
práve z dôvodu, že podkladom pre vydanie R2 boli výlučne závery a výroková časť rozhodnutia R1,
ktoré žalobca napadol podanou žalobou.

Čo sa týka námietky doručovania rozhodnutí R1 a R2 a žalobcovho návrhu na vykonanie dôkazov o
tom, že sa v mieste doručovania R1 a R2 nezdržiaval, krajský súd poukazuje, že tieto skutočnosti pre
rozhodnutie krajského súdu neboli relevantné.

Otázkou, či žalovaný v súlade so zákonom žalobcovi doručil R1, by sa súd zaoberal iba v prípade, že by
súčasne žalobca postupom podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žiadal o uloženie povinnosti doručiť R1 žalobcovi,
naviac, keď žalobca neozrejmil, neosvedčil a z administratívneho spisu ani nebol preukázaný status
žalobcu ako opomenutého účastníka konania. Žalobca mal ešte možnosť domáhať sa doručenia R1
postupom podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy), ak by
podmienky pre takýto postup preukázal.

Z uvedených dôvodov súd ani neskúmal tvrdenia žalobcu o nedoručení R1 žalobcovi a nevykonal
žalobcom navrhované dôkazy.

Vo vzťahu k doručovaniu R2, keďže žalobca tvrdil, že ani toto rozhodnutie mu nebolo doručené, krajský
súd poukazuje na osobitosť tohto exekučného titulu, ktorý je upravený v zákone č. 563/2009 Z.z., keď
o zostavení výkazu daňových nedoplatkov, ani o jeho vykonateľnosti, sa daňový dlžník neupovedomuje
(deň vyhotovenia je súčasne dňom jeho vykonateľnosti). Zákonodarca vykonateľnosť určil bez ohľadu
na jeho právoplatnosť, teda bez ohľadu na jeho doručenie, resp. nedoručenie daňovému dlžníkovi a tým
aj možnosť podania opravného prostriedku (§ 63 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z.). Daňový poriadok v
štvrtej hlave, v ktorej je upravené daňové exekučné konanie ako procesný postup, neupravil podmienky,
na základe ktorých by bol povinný žalovaný takéto rozhodnutie daňovému dlžníkovi doručiť, naviac,
keď upravil, že daňový dlžník sa ani neupovedomuje jednak o zostavení výkazu daňových nedoplatkov
ani o jeho vykonateľnosti. Vzhľadom na špecifickú úpravu tohto exekučného titulu dospel krajský súd k
záveru, že nebola povinnosť žalovaného rozhodnutie R2 žalobcovi doručiť. Preto je irelevantná námietka
žalobcu o riadnom nedoručení napadnutého R2 žalobcovi.

Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v protokole o kontrole a protokol o kontrole, žalobca takéto právo, v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. nemá. Ako súd už vyššie konštatoval, mohol sa domáhať povinnosti
doručiť rozhodnutie R1 v prípade, že by osvedčil status opomenutého účastníka konania a preukázal, že
sa so žalobcom nekonalo, avšak v konaní podľa druhej hlavy piatej časti sa nemôže domáhať, tak ako
uviedol v podanej žalobe, postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. - uloženia povinnosti doručiť konkrétne
podklady k vydaniu správneho rozhodnutia - rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Výzva a protokol nie sú rozhodnutiami orgánov verejnej správy, preto ani neexistuje objekt prieskumu
- správne rozhodnutie, preto pri aplikácii § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. vo väzbe na ust. § 103, § 104
ods. 1 prvá veta O.s.p., vo väzbe na § 250 ods. 2 O.s.p. a § 247 ods. 2 O.s.p. súd konanie o tomto
nároku zastavil.

Žalobca v konaní nemal úspech, konanie o návrhu na preskúmanie žalobcom navrhnutých rozhodnutí
bolo zastavené pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiam, ktoré



nemôžu byť predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., obdobne bolo zastavené
konanie o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi v žalobe označené podklady pre
vydanie napadnutých rozhodnutí pri aplikácii § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžo 145/2010 zo dňa  8. februára 2011, pri aplikácii ust. § 146 ods. 1 písm. c)  O.s.p. v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach.