Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/187/2011 z 18. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2013, sp. zn. 8Co/187/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1310210045.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/187/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1310210045.1 | 2013-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 156 ods. 3 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3df7cd16-bf59-4b40-8b6c-a10c6401c50b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1310210045.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/187/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210045
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310210045.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: W. P., T. U. XX, W.,
Š., zastúpenej JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, proti
odporcovi: R. T., T. I. XXX, I., zastúpenému Mgr. Michalom Maťašom, advokátom so sídlom Hattalova
2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného J.C.
T. O., W. C. X.E. XXXX, Č..P.. XXC XXX/XXXX - XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
určenia, že je vlastníčkou bytu Č.. XX na X. H. R. T. C. na K.. Č.B. H. Č.. X R. T., špecifikovaného v petite
návrhu z dôvodu, že i keď predmetný byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol
od predávajúceho H. H. odporca, hoci v úmysle kúpiť ho na svoje vlastné meno mala navrhovateľka,
avšak z dôvodu komplikácií pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy vzhľadom na to, že žije vo Š.R., sa
účastníci dohodli, že byt fiktívne kúpi na svoje meno odporca; išlo teda o simulovaný právny úkon; keď
skutočnou vôľou účastníkov bolo, aby byt v budúcnosti nadobudla do vlastníctva navrhovateľka, ktorá
zaplatila i kúpnu cenu bytu v sume X.XXX.XXX,- Sk a zostávajúcu časť v sume XX.XXX,- Sk zaplatil
jej T. E. T.. Rozhodol tak podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 34, § 37 ods. 1,2 a 3, § 39, § 41a ods. 1 a
2 Obč. zákonníka s odôvodnením, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala
naliehavosť svojho právneho záujmu na určení, ktorého sa domáhala. Vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX; predmetom ktorej bol T. Č.. XX na X.H. R. T.
C. na K.. Č.B. H. Č.. X R. T.; bola podpísaná medzi predávajúcim H. H., zastúpeným jeho matkou O..
L. H. I. P. R. T., zastúpeným jeho otcom E. T., kúpna cena bola stanovená sumou X.XXX.XXX,- Sk.
V listoch zaslaných odporcovi v dňoch XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX žiadala navrhovateľka odporcu o
dobrovoľný a bezodplatný prepis vlastníctva k bytu na ňu alebo na jej dcéru P.. Z prehlásenia o prevzatí
finančnej sumy X.XXX.XXX,- Sk W. C. XX.XX.XXXX, podpísaného svedkom E. T. zistil, že v uvedený
deň svedok prevzal od svojej sestry W. P. finančnú hotovosť X.XXX.XXX,- Sk na P. X,X-O.. T. Č.. XX
na K.. Č.. H.K. Č.. X R. T.. Uviedol, že navrhovateľka namietala platnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa
XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prevod uvedeného bytu z dôvodu, že odporcovi chýbala vážnosť
vôle, keď on sám ako aj ostatní rodinní príslušníci vedeli, že byt je kupovaný „na oko“ na meno odporcu,
ale v skutočnosti ho mienila nadobudnúť sama navrhovateľka a v čom vidí rozpor s dobrými mravmi, keď
z kúpnej ceny zaplatila sumu X.XXX.XXX,- Sk. Dospel k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať
ust. § 41a Obč. zákonníka, keď navrhovateľka spolu s odporcom neboli účastníkmi toho istého právneho
úkonu; jediný účastník kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol odporca ako kupujúci a navrhovateľka
je vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu treťou osobou, pričom k simulácii tohto právneho úkonu by



teoreticky mohlo dôjsť vtedy, ak by navrhovateľka uzavrela kúpnu zmluvu s odporcom, hoci by bolo
ich úmyslom uzavrieť napr. darovaciu zmluvu. Poukázal na to, že nemožno zastierať, t.j. simulovať
účastníkov právneho vzťahu, ale len jeho predmet, t.j. konkrétny právny úkon. Ďalej uviedol, že okrem
tvrdenia navrhovateľky a svedkov E. T. I. E. T., že na strane odporcu absentovala pri uzavretí kúpnej
zmluvy vážnosť vôle nadobudnúť byt pre seba, nebol v konaní preukázaný žiaden relevantný dôkaz
potvrdzujúci tento záver. Keďže navrhovateľka nebola účastníkom právneho úkonu, neplatnosti ktorého
sa domáha, nemôže sa úspešne domôcť neplatnosti tohto právneho úkonu vzhľadom na absenciu jej
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Navrhovateľka o tom, že byt kupuje odporca, vedela,
voči samotnej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nemala žiadne výhrady, naopak, podľa jej vlastnej
výpovede s týmto po dohode so svojím bratom E. T. súhlasila, a podľa jej tvrdení nebola dodržaná jedine
ústna dohoda, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod predmetnej nehnuteľnosti na ňu. Uviedol, že
ak bola navrhovateľka presvedčená o takomto nároku, mohla si svoje právo uplatniť v konaní o náhradu
škody, t.j. finančnej sumy, poskytnutej odporcovi za účelom kúpy bytu. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
v sume 403,17 €.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť alebo zmeniť. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k
bytu, ktorý de facto vlastní a vykonáva úkony ako reálny vlastník a odporca je len domnelým vlastníkom,
ktorého vôľa a vážnosť nadobudnúť vlastnícke právo k bytu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX chýbala. Nepovažovala za správny záver súdu prvého stupňa, že nemá naliehavý právny
záujem na určení, ktorého sa domáha podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a v tomto smere poukázala na ustálenú
súdnu judikatúru, a to rozsudky F. J.C. Č. J..W.. XCdon XXXX/XXXX, J..W.. XXCdo XXXX/XXXX, J..W..
XXCdo XXX/XXXX, S. F. J. J. J.. W.. XCdo XX/XXXX I. S. H. R. W. O. J.. XXX. Naliehavý záujem na
určení vlastníctva k bytu má podľa jej názoru aj z toho dôvodu, že má záujem v tomto byte bývať a táto
žaloba by tiež vyriešila doterajší neistý právny stav zosúladením právneho a faktického stavu v katastri
nehnuteľností, ako aj odstránenie rozporov ohľadne domáhania sa eventuálneho vrátenia kúpnej ceny,
rekonštrukcie bytu a ďalších nákladov. Preventívne by sa tak zamedzilo ďalším sporom. Namietala,
že vykonaným dokazovaním bola preukázaná absencia vážnosti vôle odporcu ako kupujúceho a z
tohto dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný, s ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa
nevyporiadal. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a to najmä
svedecké výpovede vypočutých svedkov spolu s predloženými čestnými prehláseniami E. T. W. C.
XX.XX.XXXX I. Č. H. J. E. T. W. C. XX.XX.XXXX, a taktiež predložené listinné dôkazy, keď podľa
jej názoru vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že byt bol kupovaný
pre ňu, ona financovala kúpu bytu, rekonštrukciu, zariadenie a platila aj úhrady spojené s užívaním
bytu, odporca tieto náklady neuhrádzal, nemá o tom žiaden dôkaz a nepodieľal sa finančne ani na
rekonštrukcii bytu. Poukázala na to, že odporca v prvých rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy rešpektoval
jej skutočné vlastnícke právo k bytu, o byt sa nezaujímal, nebýval v ňom a nemal ani kľúče od bytu.
Namietala aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania a v tejto
časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a to aj v prípade nevyhovenia jej odvolaniu vo veci
samej a žiadala odporcovi náhradu trov konania nepriznať podľa § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na
to, že odporca nevynaložil žiadne financie na kúpu, rekonštrukciu a platenie pravidelných zálohových
mesačných platieb za tento byt a napriek viacerým ponukám na mimosúdne vyriešenie sporu, tieto
ponuky nevyužil a svojím správaním dal príčinu na tento súdny spor.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa v
dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec posúdil správne po právnej stránke. Poukázal na to,
že navrhovateľka netvrdila, a to dokonca ani v podanom odvolaní, a ani v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala žiaden platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý by zakladal jej vlastnícke
právo k predmetnému bytu. Uviedol, že súd nemôže svojím deklaratórnym rozhodnutím konštituovať
vlastnícke právo navrhovateľky a vytvoriť pre ňu právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Kúpna
zmluva uzavretá medzi ním ako kupujúcim a H. H. ako predávajúcim, nemôže predstavovať právny
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľky, pretože navrhovateľka nebola zmluvnou stranou



tejto kúpnej zmluvy a sama žiadnym právne relevantným spôsobom svoju vlastnú vôľu smerujúcu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva neprejavila. Navrhovateľka neuzavrela žiadnu kúpnu zmluvu J. H. H.
a svedok E. T. v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že nedisponoval žiadnou plnou mocou od
navrhovateľky, ktorá by ho oprávňovala kúpnu zmluvu v jej mene uzavrieť. Podľa jeho názoru výsluchy
svedkov v tejto veci boli nadbytočné a navrhovateľkou navrhnuté dokazovanie výsluchom ďalších
svedkov považuje za irelevantné, pretože svedeckými výpoveďami nie je možné preukázať právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľky. Uviedol, že o simulácii právneho úkonu nemal žiadnu
vedomosť a celé roky dobromyseľne žije v presvedčení, že je výlučným vlastníkom sporného bytu.
Poukázal aj na to, že sama navrhovateľka sa na pojednávaní vyjadrila, že byt mala nadobudnúť až v
budúcnosti, tzn., že ho nemala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy s H. H., ale zrejme až na základe
ďalšieho právneho titulu od odporcu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľka sa začala zaujímať
o predmetný byt až po 4 rokoch od uzavretia zmluvy, pričom vedela, že on je ako vlastník bytu v dobrej
viere zapísaný v katastri nehnuteľností a túto skutočnosť niekoľko rokov nenamietala.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania je
daný naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je
(negatívne určenie) pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v
tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, a výrok súdu o určení toto
ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal
splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho
postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie, či neistota právneho
postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah (právo) už existujúci alebo
o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, príp. pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia
navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie
preventívnej ochrany.

Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozsudok vyhovujúci návrhu, je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych
práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne potrebná pre zosúladenie skutočného
právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Vecnú legitimáciu v konaní o
určenie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo
koho právne postavenie sa sporný právny vzťah alebo právo týka. V konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je
vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností a ten, kto je ako vlastník
nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí
zodpovedať právnemu vzťahu či právu v prítomnosti, teda v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1
O.s.p.).

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 46 ods. 1 Obč. zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako
aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.



Podľa § 46 ods. 2 O.s.p. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia, že je vlastníčkou bytu špecifikovaného v
návrhu na začatie konania; ktorým sa tohto určenia domáhala proti odporcovi, ktorý je ako vlastník
predmetného bytu zapísaný v katastri nehnuteľností. Určenia vlastníckeho práva sa domáhala na
základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá však bola uzavretá medzi H. H. ako predávajúcim,
zastúpeným jeho E. O.. L. H. I. R. T. ako kupujúcim, zastúpeným jeho otcom E. T.. Keďže navrhovateľka
nebola zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy, nie je ani účastníkom právneho vzťahu týkajúceho
sa spornej nehnuteľnosti, založeného predmetnou kúpnou zmluvou a vzhľadom na to nemôže byť
predmetná kúpna zmluva ani právnym titulom nadobudnutia jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu
a to ani na základe simulovaného právneho úkonu tak, ako tvrdila v návrhu na začatie konania, a to
jednak z dôvodu, že o simuláciu právneho úkonu by mohlo ísť len medzi účastníkmi tohto právneho
úkonu a nie zo strany tretej osoby; keď simulovať možno len právny titul, nie však účastníkov právneho
vzťahu tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia; a jednak z
dôvodu absencie zákonom stanovenej písomnej formy zmluvy o prevode sporného bytu, ktorej zmluvnou
stranou by bola navrhovateľka.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania neuviedla a ani v konaní nepreukázala existenciu žiadneho
právne relevantného titulu v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý by ju oprávňoval objektívne
sa domnievať, že sa stala vlastníčkou predmetného bytu, keď za takýto právne relevantný dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva nemožno považovať len poskytnutie finančných prostriedkov na
kúpu nehnuteľnosti, ani vynaloženie nákladov na jej rekonštrukciu a úhradu nákladov na jej užívanie,
a ani skutočnosť, že túto nehnuteľnosť užívala. Vzhľadom na uvedené, sú irelevantné námietky
navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa užívania predmetnej nehnuteľnosti ako aj vynaloženia
finančných prostriedkov na túto nehnuteľnosť, pretože pre posúdenie existencie jej vlastníckeho práva
k predmetnému bytu je rozhodujúcou skutočnosťou to, či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
navrhovateľkou niektorým zo zákonom stanovených spôsobov.

Z hľadiska skúmania existencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je určovacia žaloba spravidla prípustná v prípade
právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, avšak v danom prípade navrhovateľka podľa názoru odvolacieho
súdu v konaní nepreukázala a ani neuviedla žiadnu právne relevantnú skutočnosť, z ktorej by
vyplývala existencia jej právneho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, na základe ktorej by v jej
právnom postavení, ako účastníčky právneho vzťahu k nehnuteľnosti, mohol byť objektívne daný stav
neistoty. Neexistencia ohrozenia jej právneho postavenia v konkrétnom právnom vzťahu týkajúcom
sa predmetnej nehnuteľnosti , vyplýva aj z rozporných tvrdení samotnej navrhovateľky ohľadne
nadobudnutia jej vlastníckeho práva k bytu, keď návrhom na začatie konania sa domáha určenia, že
je vlastníčkou tohto bytu na základe kúpnej zmluvy, ktorú s predávajúcim H. H. uzavrel ako kupujúci
odporca a zároveň tvrdí, že odporca túto zmluvu ako kupujúci uzavrel na základe dohody s ňou o tom,
že následne prevedie bezodplatne vlastnícke právo k bytu na ňu, z čoho je zrejmé, že navrhovateľka
musela mať vedomosť o tom, že sa nestala vlastníčkou bytu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa
XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na uvedené a najmä vzhľadom na to, že navrhovateľka neuviedla žiaden právne významný
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, nepreukázala existenciu naliehavého, t.j.
kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, a z toho dôvodu sú právne bezvýznamné
aj jej námietky týkajúce sa platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú ako
kupujúci uzavrel odporca.

Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania, keď v konaní úspešnému odporcovi
priznal ich náhradu podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď ani odvolací súd v prejednávanej veci nezistil také



dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcovi.
Navrhovateľkou uvedené skutočnosti v jej odvolaní, že odporca nevynaložil finančné prostriedky na
kúpu bytu, jeho rekonštrukciu a zálohové mesačné platby, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p..

Z vedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania riadnym
návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., ich náhradu nepriznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p., pretože
odporca si trovy konania nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia, napriek tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej
tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke www.justice.gov.sk v zákonom
určenej lehote piatich dní v súlade s ust.

§ 156 ods. 3 O.s.p. a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.