{"guid": "0535de3a-308a-4c11-a4e7-301fcfe1db4d:9e9e330e-bf12-4ac6-b14a-019d5bc6bd49", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4112233185.2", "spisova_znacka": "11Co/142/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/142/2014 z 26. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. júla 2015, sp. zn. 11Co/142/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4112233185.2", "identifikacne_cislo": "4112233185", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2015-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e9e330e-bf12-4ac6-b14a-019d5bc6bd49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4112233185.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4112233185.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4112233185.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/142/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233185.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 16. 06. 2014 proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 4. júna 2014 č. k. 5C/46/2013-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených pod sp. zn. 5C/46/2013, 5C/47/2013, 5C/48/2013,
5C/50/2013, 5C/54/2013, 5C/58/2013 a sp. zn. 5C/59/2013, spojených na spoločné konanie vedené pod
sp. zn. 5C/46/2013 a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil citáciou  ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, ust. §  44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,, Exekučný poriadok“).

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vo vyššie označených veciach vedených
na Okresnom súde Topoľčany sa navrhovateľ jednotlivými návrhmi domáhal od odporcu náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (navrhovateľa)
na zmenu súdneho exekútora,  pričom tvrdil, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný  vplyv na čas
potrebný k jej posúdeniu a rozhodnutiu. Podľa navrhovateľa rozhodnutie exekučného súdu o návrhu
oprávneného v exekučnom konaní na zmenu súdneho exekútora až po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote a tento postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Konkrétne  vo veci vedenej pod sp. zn.
5C/46/2013 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175,- eur z
titulu majetkovej škody a sumy 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci
vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 219/2003 proti povinnému (I. G. bol exekučný súd nečinný



a o návrhu oprávneného  (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora rozhodol s omeškaním viac ako
196 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/47/2013 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 221,28 eur z titulu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1547/2005 proti povinnému
(O. N.) bol exekučný súd nečinný a o návrhu oprávneného  (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora
rozhodol s omeškaním viac ako 148 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/48/2013 sa navrhovateľ domáhal
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 608,52
eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.
EX 412/2007 proti povinnému (H. M.) bol exekučný súd nečinný a o návrhu oprávneného (navrhovateľa)
na zmenu súdneho exekútora rozhodol s omeškaním viac ako 358 dní, vo veci vedenej pod sp. zn.
5C/50/2013 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175,- eur z
titulu majetkovej škody a sumy 995,76 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci
vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 50/2005 proti povinnému (U. C.) bol exekučný súd nečinný
a o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora rozhodol s omeškaním viac ako
545 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/54/2013 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 862/2004 proti povinnému (S.
S.) bol exekučný súd nečinný a o návrhu oprávneného  (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora
rozhodol s omeškaním viac ako 159 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/58/2013 sa navrhovateľ domáhal
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eur
z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX
1677/2006 proti povinnému (M. B.) bol exekučný súd nečinný a o návrhu oprávneného  (navrhovateľa)
na zmenu súdneho exekútora rozhodol s omeškaním viac ako 503 dní, vo veci vedenej pod sp. zn.
5C/59/2013 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175,- eur z
titulu majetkovej škody a sumy 1.051,08  eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnej veci
vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 157/2006 proti povinnému (R. X.) bol exekučný súd nečinný
a o návrhu oprávneného  (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora rozhodol s omeškaním viac ako
594 dní.

V predmetných návrhoch navrhovateľ poukazoval na ust. § 44 ods. 7 (platné od              01. 09. 2005) a ust.
§ 44 ods. 8 (platné od 01. 12. 2006) Exekučného poriadku tvrdiac, že v exekučnom konaní je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu. Exekučný súd však nerozhodol v zákonom stanovenom čase, pričom neexistuje
okolnosť, ktorá by mu umožňovala postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ tvrdil, že počas tejto doby
vynaložil v každej veci sumu 175,- eur, ktorá pozostávala zo sumy 70,- eur vynaloženej  na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, zo
sumy 40,- eur na udržanie a správu informačného systému, zo sumy 50,- eur na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a zo sumy 15,- eur na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy
navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej  Ústavným súdom SR, podľa ktorej je v prípade zbytočných
prieťahov v súdnom konaní spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
v sume 663,88 eur.

Uznesením zo dňa 06. 06. 2013 č. k. 5C/46/2013-22 súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie veci
vedené u neho pod sp. zn.  5C/46/2013, 5C/47/2013, 5C/48/2013, 5C/50/2013, 5C/54/2013, 5C/58/2013
a sp. zn. 5C/59/2013 s tým, že vec bude ďalej viesť pod sp. zn. 5C/46/2013.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že  zo spisu vedeného na  Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 13Er/27/2003 zistil, že dňa 22. 11. 2010  bol exekučnému súdu doručený
návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 18. 11. 2010 na zmenu súdneho exekútora v exekučnej
veci vedenej proti povinnému: I. G.. Po vyjadrení sa pôvodného súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára k tomuto návrhu, exekučný súd uznesením zo dňa 02. 06. 2011 č. k. 13Er/27/2003-12 návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 24Er/178/2005 súd zistil, že dňa 14.
10. 2009  bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 08. 10. 2009



na zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti povinnému: O. N.. Po zapožičaní spisu
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, exekučný súd uznesením zo dňa 05. 03. 2010 č. k.
24Er/178/2005-16 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonávaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 12Er/114/2007 súd zistil, že dňa 14.
10. 2009 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 08. 10. 2009
na zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti povinnému: H. M.. Po zapožičaní spisu
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, exekučný súd uznesením zo dňa 01. 10. 2010 č. k.
12Er/114/2007-20 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonávaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 10Er/15/2005 súd zistil, že dňa 25. 05.
2009  bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 18. 05. 2009 na
zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti povinnému: U. C.. Po vyjadrení sa pôvodného
súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej k tomuto návrhu, exekučný súd uznesením zo dňa 16. 11.
2010 č. k. 10Er/15/2005-33 rozhodol tak, že návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 18Er/174/2004 súd zistil, že dňa 22. 11.
2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 18. 11. 2010 na
zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti povinnému: S. S.. Po vyjadrení sa pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára k tomuto návrhu, exekučný súd uznesením zo dňa 26. 04.
2011 č. k. 18Er/174/2004-20 rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 9Er/331/2006 súd zistil, že dňa 22. 11.
2010  bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 18. 11. 2010 na
zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti povinnému: M. B.. Po vyjadrení sa pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára k tomuto návrhu, exekučný súd uznesením zo dňa 04. 04.
2012 č. k. 9Er/331/2006-18 rozhodol tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 7Er/425/2006 súd zistil, že dňa 30.
08. 2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.) zo dňa 27. 08. 2010
na zmenu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti povinnému: R. X.. Po vyčíslení trov
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Horvátha, exekučný súd uznesením zo dňa 12. 04. 2012
č. k. 7Er/425/2006-21 rozhodol tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších predpisov nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
podľa tvrdenia navrhovateľa (oprávneného v predmetných vyššie označených exekučných veciach)  mal
spočívať v tom, že o návrhu oprávneného v exekučnom konaní na zmenu súdneho exekútora nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovateľ ešte pred podaním návrhov v predmetných veciach písomnými  žiadosťami požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody (ktoré však neobsahovali zákonom
stanovené náležitosti a na výzvu odporcu ich ani nedoplnil), pričom už samotné podanie týchto žiadostí
a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola
splnená zákonná podmienka na podanie návrhu na súd, i keď lehota 6 mesiacov uplynula po začatí
súdneho konania. K odporcom vnesenej námietke premlčania súd uviedol, že nárok navrhovateľa za
premlčaný nepovažoval, keďže návrhy oprávneného na zmenu súdneho exekútora boli podané po 23.
04. 2009 a do podania návrhu na súd navrhovateľovi neuplynula zákonná trojročná lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že lehota 30 dní na rozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútora je uvedená v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a v prípade,



ak došlo k jej prekročeniu, je potrebné skúmať, či sa tak stalo pre zložitosť veci, správanie účastníkov
konania alebo z dôvodu samotného postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty na rozhodnutie o návrhu na  zmenu súdneho exekútora je možné považovať za zbytočné prieťahy
v konaní. Samotná skutočnosť, že súd o návrhu oprávneného na zmenu  súdneho exekútora nerozhodol
v lehote 30 dní, ešte nemusí zakladať nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu, pretože okolnosti, ktoré predchádzali návrhu a postup súdov  v exekučných veciach
v nasledujúcom období nasvedčujú tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
i keď rozhodnutia o návrhoch na zmenu súdneho exekútora boli vydávané po uplynutí lehoty 30 dní.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, ž existujú objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, pretože návrhy zo strany
oprávneného boli podávané hromadne do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na zaťaženosť
súdov nebolo možné o nich rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote. V roku 2009 bol na Okresom
súde Nitra  celkový nápad do oddelenia Er v počte 15.113 vecí, z toho bolo 464 vecí spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. a v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho bolo 370 vecí spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., pričom túto agendu v roku 2009 vybavovalo sedem a v roku 2010 šesť vyšších
súdnych úradníkov, z čoho vyplýva, že objektívne nebolo možné dodržať zákonom stanovenú lehotu
30 dní na rozhodnutie o návrhoch na zmenu súdneho exekútora popri vybavovaní ďalších vecí. Okrem
tejto skutočnosti boli návrhy oprávneného (Pohotovosť, s.r.o.)  na zmenu súdneho exekútora viac ako
diskutabilné, nakoľko oprávnený žiadal poveriť ďalším vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, ktorý bol v minulosti jeho zamestnancom a samotná táto skutočnosť vylučovala, aby
tento súdny exekútor mohol byť poverený  vykonávaním exekúcie s poukazom na ust. § 30 ods. 1
Exekučného poriadku, čo konštatoval i Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 13. 04. 2011 v
konaní pod sp. zn. III. ÚS 322/2010, z ktorého vyplýva, že  pokiaľ súdny exekútor bol zamestnancom
účastníka exekučného konania, táto okolnosť ho vylučuje  z vykonávania exekúcie a túto okolnosť
je povinný súdny exekútor bezodkladne oznámiť súdu. Oprávnený vedel o okolnostiach vylučujúcich
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému a
teda logicky nemal podávať návrhy na zmenu súdneho exekútora a žiadať, aby vykonaním exekúcie bol
poverený práve tento súdny exekútor. Pokiaľ tak oprávnený urobil, bolo to v rozpore s ust. § 30 ods.
1 Exekučného poriadku, o čom súdy nemali spočiatku vedomosť, a preto zmenu exekútora pripúšťali.
V prípade, že by si súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 30
ods. 3 Exekučného poriadku a bezodkladne oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospech
oprávneného Pohotovosť s.r.o., nakoľko bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo strany súdu
by nebolo vydané rozhodnutie o povolení zmeny súdneho exekútora a nemusel vo väčšine prípadov
nasledovať taký procesný postup, že súd si najskôr žiadal stanovisko pôvodného súdneho exekútora
a až potom vo veci rozhodoval. Oprávnený spoločne so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
teda svojou úmyselnou nečinnosťou a hromadným podávaním návrhov na zmenu súdneho exekútora
spôsobili, že súdy rozhodovali o týchto návrhoch až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty a vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody potom činnosť a postup súdov nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný
postup spočívajúci v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal základ svojho nároku na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Skutočnosť, že v jednotlivých preskúmavaných exekučných konaniach vedených
na Okresnom súde Nitra nerozhodol tento súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v
lehote 30 dní od doručenia tohto návrhu, ale až po určitom časovom úseku, nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup zo strany tohto súdu. Postup oprávneného podávajúceho hromadné návrhy
na zmenu súdneho exekútora za JUDr. Rudolfa Krutého v jednotlivých exekučných konaniach napriek
tomu, že mal vedomosť o okolnosti vylučujúcej tohto súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v jeho
prospech, možno vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti hodnotiť za úmyselné vyvolanie situácie, v
ktorej súd o podaných návrhoch na zmenu súdneho exekútora nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote
a so zámerom využiť túto okolnosť pre uplatnenie si náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ
(vystupujúci v exekučných veciach na strane oprávneného) vedel o okolnosti vylučujúcej súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcií, a preto nemal tieto návrhy vôbec podávať a
súdny exekútor mal skutočnosť, ktorá ho vylučovala z vykonávania exekúcií (v ktorých ako oprávnený
vystupovala spoločnosť Pohotovosť s.r.o.), bezodkladne oznámiť súdu, pričom ani jeden z nich zámerne
túto svoju povinnosť nerešpektoval a súdny exekútor tak urobil až po vydaní nálezu Ústavného súdu
SR zo dňa 13. 04. 2011 v konaní pod sp. zn. III.ÚS 322/2010. Z uvedených dôvodov súd dospel k
záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote a keďže zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné



rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to už ustanovené v ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov v znení účinnom od 01. 01. 2013, tak súd návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže základ nároku uplatňovaného navrhovateľom
nebol preukázaný, tak sa ďalej nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy a tým, či táto je primeraná.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods.1 OSP tak, že odporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu
žiadne trovy nevznikli a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie,  v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež bol toho názoru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č.  514/2003  Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V právnom  štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru odporcu
možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho
vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.
Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1  vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Navrhovateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda boli neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných
práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory. Tento súd tiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

Navrhovateľ uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa ide o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.



S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania navrhovateľa, ako i súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom  (ust. § 212 ods. 1,
§ 213 ods. 1 OSP bez výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP) a po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané v zákonom stanovenej lehote a spĺňa zákonom stanovené náležitosti (ust. §
201 ods. 1, § 204 ods. 1, § 205 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a rozsudok verejne vyhlásil (ust. § 214 ods. 2 OSP pri dodržaní ust. § 156 ods. 3 OSP). Po preskúmaní
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 04.
06. 2014 nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec i správne
právne posúdil. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa  § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie  vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak
aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa  správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v tom
smere, že navrhovateľ v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na
priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal
samotný vznik škody a nemajetkovej ujmy), a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Predmetom konania na Okresnom súde Topoľčany vo vyššie uvedených spojených veciach sú sumy,
ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady majetkovej škody a sumy, náhrady
ktorých sa domáha z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Ako právny základ návrhov na začatie
konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučných konaniach. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho,
že exekučný súd nerozhodol o návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahuje okrem iného i právnu úpravu zodpovednosti



štátu za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v prípadoch, keď na orgán
územnej samosprávy je prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. Na to, aby štát zodpovedal za škodu
spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za
škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: výkon verejnej moci príslušným
orgánom verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť
medzi výkonom verejnej moci a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Základnou podmienkou
zodpovednosti štátu teda je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý
vykonáva verejnú moc. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, ktorú musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody
a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu,
akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (ust. § 5 a § 6 vyššie
citovaného zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom (ust. § 9 vyššie citovaného zákona).

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu
na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho
mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo
bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon verejnej
moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou). Pri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte
ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t. j. zbavenia sa zodpovednosti (ust. § 3 ods. 2 zákona). Ak sú
splnené podmienky, nedáva zákon štátu možnosť zbaviť sa zodpovednosti. Tým vlastne nadobúda táto
zodpovednosť charakter absolútnej zodpovednosti v prípade, ak podmienky zodpovednosti za škodu boli
preukázané. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu.

V nadväznosti na tento výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie, či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne, či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je
vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou
ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli
k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej
zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej
udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu
štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolací súd v dôsledku podaného odvolania taktiež
preskúmal, či v tomto prípade boli naplnené podmienky vzniku zodpovednostného právneho vzťahu
štátu vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a taktiež vec správne právne posúdil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/46/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 13Er/27/2003, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo



dňa 23. 01. 2003 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o. na
vykonanie exekúcie) a dňa 22. 11. 2010 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) zo dňa
18. 11. 2010 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa
02. 06. 2011 č. k. 13Er/27/2003-12 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/47/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 24Er/178/2005, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
dňa 15. 06. 2005 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o.
na vykonanie exekúcie) a dňa 14. 10. 2009 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.)
zo dňa 08. 10. 2009 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením
zo dňa 05. 03. 2010 č. k. 24Er/178/2005-16 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/48/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12Er/114/2007, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
dňa 21. 02. 2007 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o.
na vykonanie exekúcie) a dňa 14. 10. 2009 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.)
zo dňa 08. 10. 2009 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením
zo dňa 01. 10. 2010 č. k. 12Er/114/2007-20 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/50/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10Er/15/2005, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
dňa 10. 01. 2005 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o.
na vykonanie exekúcie) a dňa 25. 05. 2009 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.)
zo dňa 18. 05. 2009 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením
zo dňa 16. 11. 2010 č. k. 10Er/15/2005-33 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/54/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 18Er/174/2004, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
dňa 19. 05. 2004 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o. na
vykonanie exekúcie) a dňa 22. 11. 2010 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) zo
dňa 18. 11. 2010 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo
dňa 26. 11. 2011 č. k. 18Er/174/2004-20 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/58/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 9Er/331/2006, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
dňa 10. 04. 2006 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o. na
vykonanie exekúcie) a dňa 22. 11. 2010 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) zo
dňa 18. 11. 2010 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo
dňa 04. 04. 2012 č. k. 9Er/331/2006-18 tak, že návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/59/2013 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 7Er/425/2006, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
dňa 24. 05. 2006 (kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného - Pohotovosť,  s.r.o. na
vykonanie exekúcie) a dňa 30. 08. 2010 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) zo
dňa 27. 08. 2010 na zmenu súdneho exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo
dňa 12. 04. 2012 č. k. 7Er/425/2006-21 tak, že návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť



orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný  nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným  postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08.
2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7, 8 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 09. 2005, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods. 8, 9 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 1.12.2006, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa v spojených veciach, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 240 ods. 1, 2 konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych
predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd
ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1.
decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale
neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť
exekútora.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku odvolací súd konštatuje, že 30 dňovú
lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora upravuje ust. § 44 ods.
7 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01. 09. 2005, resp. ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku s
účinnosťou od 01. 12. 2006. Navrhovateľ svoje návrhy o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov opieral  práve o tieto (vyššie uvedené) ustanovenia Exekučného poriadku, tvrdiac, že súd
nerozhodol o jeho návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

V tomto smere je ale potrebné na doplnenie dôvodov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa uviesť, že ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 neupravovalo
lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora a táto bola zavedená do Exekučného
poriadku až novelou účinnou od 01. 09. 2005. Z ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne
vyplýva, že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.



augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Odsek 2 v tomto prípade vo vzťahu k ustanoveniu §
44 neustanovuje inak, a preto platí prvá časť vety ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že
konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.
Uvedené potom znamená, že exekučné konania začaté do 31. 08. 2005 a vedené na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 13Er/27/2003 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi
dňa           23. 01. 2003),  24Er/178/2005 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi
dňa 15. 06. 2005), 10Er/15/2005 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa
10. 01. 2005) a sp. zn. 18Er/174/2004 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi
dňa 19. 05. 2004) boli začaté za účinnosti ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré lehotu 30
dní na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora neupravovalo a v týchto veciach sa a priori
uplatnia doterajšie právne predpisy. V týchto exekučných konaniach preto zo strany exekučného súdu
pri vydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd po vyjadrení sa pôvodného súdneho exekútora, predložení
exekučného spisu, resp. vyčíslení trov pôvodného súdneho exekútora a po zistení dôvodov na
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol v čase primeranom
skutkovému a právnemu stavu veci, pričom nebol viazaný  žiadnou lehotou na vydanie rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ v týchto veciach vedených pod sp. zn. 5C/46/2013 (exekučné
konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13Er/27/2003), 5C/47/2013  (exekučné konanie na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24Er/178/2005), 5C/50/2013  (exekučné konanie na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 10Er/15/2005) a sp. zn. 5C/54/2013 (exekučné konanie na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 18Er/174/2004) nepreukázal jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené nepreukázal  a súd prvého
stupňa, ani odvolací súd nezistil, že by sa exekučný súd v predmetných exekučných konaniach dopustil
nesprávneho úradného postupu z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty, nakoľko žiadna
neexistovala.

Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučné spisy, z ktorých údajov pri svojom
rozhodovaní aj vychádzal, pričom z obsahu týchto spisov ako aj z obsahu rozhodnutia súdu prvého
stupňa vyplýva, že zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zákona a teda nedošlo k naplneniu základného predpokladu potrebného pre úspešnosť
návrhu, preto s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie. Exekučný súd rozhodol správne podľa platných právnych predpisov a v primeranom čase
v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, neporušiac tým ani právo na spravodlivý
súdny proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Skutočnosť, že exekučný
súd vo veci vedenej pod sp. zn. 18Er/174/2004-20 (konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/54/2013) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju
nemožno považovať za nesprávny úradný postup a splnenie zákonných podmienok pre náhradu škody
a nemajetkovej ujmy.

Vo vzťahu k exekučným konaniam vedeným na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12/Er/114/2007,
9Er/331/2006/2006  a sp. zn. 7Er/425/2006 je potrebné konštatovať, že tieto začali za účinnosti ust. §
44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení od 01. 09. 2005, ktoré lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora už upravovalo. Ani v týchto  prípadoch však nemožno konštatovať splnenie
zákonných podmienok pre náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatnil podľa svojho vyčíslenia vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany
pod sp. zn. 5C/48/2013, (ktorý odvodzoval od nesprávneho úradného postupu exekučného súdu -
nevydania rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 12Er/114/2007 v zákonom stanovenej lehote), pod sp. zn. 5C/58/2013 (ktorý
odvodzoval od nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - nevydania rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9Er/331/2006 v
zákonom stanovenej lehote) a pod sp. zn. 5C/59/2013 (ktorý odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu - nevydania rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7Er/425/2006 v zákonom stanovenej lehote), ktorá mu
mala vzniknúť vynaložením nákladov v období od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do
rozhodnutia exekučného súdu (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov,
udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym
exekútorom). Nemajetkovú ujmu v peniazoch si uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení



s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci
v primeranom čase nie je pre neho dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru navrhovateľa neskorým ukončením procedúry zmeny
súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu pre stratu
kontaktu s povinným a taktiež aj riziko insolvencie povinného. Poukázal pritom na právo garantované v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR majúc za to, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy za porušenie základných práv
a princípov právneho štátu. Sumu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil ako alikvotný pomer 55,32
eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR v
sume 663,88 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 eur.

Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa ohľadom vzniku škody a nemajetkovej ujmy
vyčíslenej vo vyššie uvedených podaných návrhoch, nakoľko navrhovateľ dôvody vzniku škody a
nemajetkovej ujmy a jej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu nijako
nepreukázal, pričom nepredložil súdu relevantné dôkazy preukazujúce a dokumentujúce skutočnú, teda
reálnu výšku jeho škody. V tomto prípade je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom reálnej konkrétnej škody, ktorá mala navrhovateľovi skutočne vzniknúť.
Navrhovateľ musí totiž preukázať konkrétnu sumu, ktorú si uplatňuje ako škodu a nie minimálnu výšku
škody, ktorá by mu mohla vzniknúť a taktiež musí preukázať, že škoda, ktorá mu vznikla je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu. V tomto prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom vznikom škody (v akejkoľvek výške), t. j. nie je splnená ani ďalšia
z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12.
2012. Navrhovateľ ním vyčíslené sumy ničím nepodložil a odvolaciemu súdu z obsahu súdnych spisov
nie sú známe ani skutočnosti, že by v dôsledku omeškania exekučného súdu došlo k zániku povinného,
k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným a taktiež nie je preukázané,
že by došlo k insolvencii povinného. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, keďže ani jeden dôvod, ktorý uvádza v návrhu ničím nepodložil a ničím nepreukázal.
Nestačí samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia
relevantného dôkazu o tom. Aj vo vzťahu k nemajetkovej ujme sa jedná iba o hypotetické konštatovanie
bez preukázania priameho zásahu do sféry navrhovateľa. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný
exekúciu vykonávať pôvodný súdny exekútor. Exekučný súd až v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň
vykonaním exekúcie poverí nového exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu následne postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Preto v čase od podania
návrhu na zmenu súdneho exekútora až do  rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, exekúciu
vykonáva pôvodný súdny exekútor, ktorý je vo veci povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Preto
žiadna škoda ani nemajetková ujma týmto postupom nehrozí, pretože až do rozhodnutia exekučného
súdu o zmene súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný
súdny exekútor. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok zodpovednostného
právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012. Ako už bolo vyššie
uvedené ani nevyhovenie návrhu na zmenu súdneho exekútora, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenie vo veci vedenej pod sp. zn. 9Er/331/2006 (konanie o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/58/2013) a sp. zn. 7Er/425/2006 (konanie o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/59/2013) nemožno považovať
za nesprávny úradný postup a splnenie zákonných podmienok pre náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V danom prípade bolo na navrhovateľovi preukázať skutočnosti uvedené v návrhu a to, že exekučný
súd svojím nesprávny úradným postupom spôsobil také konanie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti
so škodou vyčíslenou v návrhu. Rovnako tak mal postupovať a preukázať dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy.

Vyššie uvedené považoval odvolací súd potrebné uviesť na doplnenie správnosti dôvodov odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.



K dôvodom odvolania navrhovateľa zo dňa 16. 06. 2014 vo všeobecnosti odvolací súd uvádza,
že viazanosť rozsahom a dôvodmi  odvolania vyplýva pre odvolací súd z ust. § 212 ods. 1 a 2
OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba zdôrazniť, že ide o výnimky len vo
vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal predovšetkým odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu s poukazom na ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP. Odňatím možnosti konať pred súdom
v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR  spočíva v
prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a  tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu
poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Základné
právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, teda
zákonom ustanoveným postupom súdu, i dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená
zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97,
I. ÚS 54/97). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR sa predmetným článkom
Ústavy SR zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý
proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II.
ÚS 71/97, III. ÚS 46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi.

Z obsahu predložených súdnych spisov (vrátane exekučných spisov) však nevyplýva, že by súd
prvého stupňa v prejednávanej veci v prípade navrhovateľa nerešpektoval niektoré z týchto práv.
Namietané pochybenia súdu prvého stupňa vyjadrené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ OSP nie sú
v dôvodoch odvolania konkretizované vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu. Taktiež navrhovateľ v
odvolaní nepopísal postup súdu, ktorým malo dôjsť k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom
a odvolací súd ani žiadny takýto dôvod nezistil. Odňatie možnosti konať pred súdom odvolací súd
nevzhliadol ani v postupe súdu prvého stupňa týkajúceho sa napr. znaleckého dokazovania, nakoľko
pokiaľ v konaní nemal preukázanú existenciu škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa, bolo
nadbytočné a nehospodárne vykonávať dokazovanie na preukazovanie výšky navrhovateľom tvrdenej
škody.  Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že Občiansky súdny poriadok ukladá
účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ust. § 120
ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací dôvod. Odňatie
možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať
výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa ustálenej právnej teórie a
súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti
a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú (ust. § 120 ods. 1 prvá veta OSP). Táto skutočnosť ale neznamená,



že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Uvedená zásada, ako protipól zásady formálnej
pravdy, je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V zmysle ust. § 120 ods.
1 druhá veta OSP len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná
dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu.
Ich nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté
dôkazy, ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd
vykoná dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či
skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku
bude zodpovedať cieľu sledovanému ust. § 1 až § 6 OSP, v zmysle ktorých je potrebné vykladať
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Iba súdny proces, ktorý bol v súlade so  základnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo
na súdnu ochranu. Za súladné preto nemožno označiť nevykonanie dôkazu označeného účastníkom
konania, ak je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie
skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, ani
táto námietka navrhovateľa nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Navrhovateľ žiadny znalecký
posudok v predmetnej veci nepredložil ani ku dňu pojednávania (04. 06. 2014), ktorého sa nezúčastnil,
pričom svoju neúčasť ani neospravedlnil. Súd prvého stupňa preto správne posúdil a vec prejednal v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu s poukazom na tú skutočnosť, že predvolanie na
pojednávanie bolo  doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa už dňa 31. 03. 2014, teda riadne a
včas. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri vyššie opísanom procesnom postupe splnil a mal
dňa 04. 06. 2014 splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci
na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. V postupe súdu prvého stupňa nemožno vzhľadom
na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti konania pred súdom ani nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol v zmysle zákona, čomu predchádzalo riadne
zistenie skutkového stavu  vo všetkých spojených veciach. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k
dispozícii exekučné súdne spisy Okresného súdu Nitra, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal.
Základom jeho rozhodnutia je nesplnenie zákonných podmienok zodpovednostného právneho vzťahu
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších predpisov.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou
úpravou v ust. § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona (ďalší dôvod odvolania) odvolací súd uvádza, že
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ust.  § 9 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom ku
dňu začatia konaní o návrhu navrhovateľa na náhradu škody nemajetkovej ujmy, teda právny predpis
aplikoval v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná.

Ďalej vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami, odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným prieťahom konania
konštatuje, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je kompetentný Ústavný súd SR. Odvolací súd ešte dopĺňa, že judikatúra
Ústavného súdu SR sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné
právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu podľa troch základných kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP sa prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v
posudzovanom konaní a jeho význam pre účastníka. Len samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, nakoľko je
potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom navrhovateľa na
náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu iba preskúmal, či naozaj došlo k porušeniu
zákonom stanovenej lehoty alebo nie. Posudzoval teda splnenie podmienok nároku na škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších predpisov, čo bola podstata návrhu navrhovateľa a nie vhodnosť dĺžky konania ani prieťahy
v exekučných konaniach.

Vo vzťahu k hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu odvolací súd konštatuje, že hmotnoprávnym
dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania je nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady



škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne
správne podľa ust. § 219 ods.1, 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1
OSP tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/46/2013", "guid": "8d746535-4607-4c21-9d4a-468a19f16c40:9c9ebcb0-66f0-4490-ae3a-0522725b6372", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad64f803-ca00-4114-a988-4e7792dc4364", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 852, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad64f803-ca00-4114-a988-4e7792dc4364"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:2a4a1412-1c6b-4822-9060-8b8a01e47949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 456, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "2aa92312-ca17-47ea-9a75-7b26528c426d:7d3a1366-abd8-425e-9ddd-437d5efe2eda", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/114/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12Er/114/2007 z 28. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2014-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2aa92312-ca17-47ea-9a75-7b26528c426d:7d3a1366-abd8-425e-9ddd-437d5efe2eda"}, {"guid": "13df7295-fe5b-4818-8876-b9e0d5baf5a7:02568b14-d559-41c1-87c1-8e586899bea8", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Er/174/2004", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 18Er/174/2004 z 23. 1. 2014", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13df7295-fe5b-4818-8876-b9e0d5baf5a7:02568b14-d559-41c1-87c1-8e586899bea8"}, {"guid": "3aa0eef3-d115-440c-b42f-37574dfc6ea3:f022e3ce-a39a-43dc-bf9e-87bb38dd2338", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/15/2005", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/15/2005 z 7. 8. 2012", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2012-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3aa0eef3-d115-440c-b42f-37574dfc6ea3:f022e3ce-a39a-43dc-bf9e-87bb38dd2338"}, {"guid": "2dd743e1-8954-4679-b0a7-861d75fb460d:97a70fc9-9a97-4f15-a037-eef58f5f1126", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/425/2006", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/425/2006 z 12. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2dd743e1-8954-4679-b0a7-861d75fb460d:97a70fc9-9a97-4f15-a037-eef58f5f1126"}], "citovane_v": []}