Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/436/2014 z 19. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. mája 2015, sp. zn. 10Co/436/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2213215597.1 Krajský súd Trnava | 10Co/436/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2213215597.1 | 2015-05-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 108 OZ, § 760 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8196ae4a-bd45-451f-b267-e3ec8a6a99f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2213215597.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/436/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215597
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213215597.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr.
Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, Bratislava, Olejkárska 1, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Bratislava, Námestie
Martina Benku 9, proti žalovanej: M. T., nar. XX. B. XXXX, trvalo bytom V. A., G.. Á. Z. XX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: N. P., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda,
o 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
z 30. júna 2014 č. k. 10C/470/2014-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 115a ods. 2, § 200ea O. s. p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 108, § 760 a § 763 ods. 1
O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 5b zákona č.
252/2007 Z. z. (správne zákona č. 250/2007 Z. z.) o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. o o. s.“), vecne
dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť jej 50,70 eur z dôvodu,
že žalovaná 20. decembra 2011 o 16,34 hod cestovala na linke MHD č. 22, číslo voza 3407/1 bez
cestovného lístka, z ktorého dôvodu jej bol uložený postih 50 eur ako aj zaplatiť cestovné 0,70 eur, ktoré
sumy žalovaná ani po výzve žalobkyne z 23.1.2013 neuhradila. Vykonaným dokazovaním mal síce za
preukázané, že žalovaná vykonala jazdu 20.12.2011 v čase o 16,34 hod na linke č. 22 číslo voza 3407/1
bez cestovného lístka, avšak s poukazom na § 5b z. o o. s. a § 108 O. z. žalobu žalobkyne ako premlčanú
zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne
plným úspechom žalovanej v konaní, ktorej však nepriznal právo na náhradu trov konania preto, že si
žiadne neuplatnila a žiadne jej nevznikli.

Proti tomuto rozsudku vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zrušenie rozsudku
súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala
za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dôvodila, že v prejednávanej veci sa nejedná
o spotrebiteľskú zmluvu, Prepravný poriadok MHD v Bratislave a Tarifa MHD v Bratislave a cestovné
poriadky sú verejným návrhom žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o preprave osôb, cestujúci má
povinnosť sa pred nastúpením do MHD oboznámiť s podmienkami cestovania a na základe toho sa



môže rozhodnúť či služby žalobkyne využije alebo zvolí iný spôsob dopravy. Nastúpením žalovanou do
vozidla MHD žalovaná konkludentne a dobrovoľne uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o preprave osôb
a okamihom nástupu bola povinná dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobkyne. Občiansky
zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy
a podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím
právnym normám. V prejednávanej veci ide o zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej doprave“). Citovala ust. § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm.
d/ a § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného poriadku MHD v Bratislave
platného v čase porušenia tarifných a prepravných podmienok a mala za to, že žalovaná sa na výzvu
revízora (zamestnanca žalobkyne povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) 20. decembra
2011 na linke MHD č. 22 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, preto je povinná žalobkyni v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čl. 5 Tarify
MHD v Bratislave zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzí práva z prepravy v zmysle § 760 O. z.. Citovala znenie § 101 O. z.
a uviedla, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, táto
doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je O. z. alebo iným predpisom ustanovená
premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri
cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 O. z. a to znamená, že pohľadávka
vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Poukázala
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací
súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu žalobkyne.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania (správnosť
rozhodnutia rozsudkom vo veci samej teda zamietnutie žaloby, ako aj v časti trov konania, keďže
rozhodnutie o trovách konania bolo závislým na výsledku konania ako celku) a to podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v
ktorom by bolo nutným prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko súd prvého stupňa
síce rozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania, no nevznikla tu potreba dopĺňania
ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a
potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok
je v napadnutej časti veci samej (zamietnutie žaloby) treba považovať za správny, keďže súd prvého
stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho rozhodnutie, vec správne posúdil i po právnej
stránke a odvolaním uplatnené námietky na takomto nazeraní na vec neboli spôsobilé nič zmeniť.

Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím
treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa okresného súdu treba
žalobu zamietnuť). Odôvodnenie rozsudku vzťahujúce sa k napadnutej časti totiž nevykazovalo žiadne
logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu
samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem
na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), pre nutnosť
vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu
doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvu o preprave osôb a zmluvu o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 O. z. ods. 1 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.



Podľa § 760 O. z. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas.

Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi
dvoma účastníkmi, t. j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,
ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto
určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné).
Citované ustanovenie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby žiadnym
spôsobom. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v
prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky,
vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného
prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov. Pokiaľ ide o cestovné, jeho výška
je určená podľa príslušných taríf.

Zmluva o preprave v MHD bola v prejednávanej veci uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim
na strane žalovanej ako cestujúcej v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako
zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne
pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie
dojednania zmluvy upravené v rozhodnom období v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku MHD v Bratislave, vydanom žalobkyňou, t. j. mať u
seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ
cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu
bude účtovaná sankčná úhrada. Použitie prostriedku MHD je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho
a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu
o preprave uzavrie.

Neobstojí námietka žalobkyne, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie
sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 O. z. (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 O. z.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy
účastníkov konania a tým aj oba uplatnené nároky žalobkyne ako dopravcu na zaplatenie cestovného a
úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči žalovanej (cestujúcej),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 O. z.), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto
nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny
základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa
tak vzťahuje ust. § 108 O. z.. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a
oddelene len na základe zákona o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený
na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave
osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj
premlčacia doba stanovená v § 108 O. z.. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní
nároku žalobkyne, keďže žaloba bola súdu doručená až 7.8.2013, t. j. po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby. V súvislosti s právnym názorom, ktoré vyslovili senáty Krajského súdu v Bratislave v
rozhodnutiach pripojených žalobkyňou k podanému odvolaniu, tunajší odvolací súd uvádza, že sa s nimi
z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje a tiež mu je z úradnej činnosti známe zjednocujúce stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijaté dňa 14.5.2012, podľa ktorého: 1) Ak si
navrhovateľ - dopravca návrhom na začatie konania uplatní na súde nárok na zaplatenie cestovného
a úhrady vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav v zmysle § 760 O. z. v
spojení s ust. § 9 ods. 2 a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a čl. 6 ods. 2,3
Prepravného poriadku MHD v Bratislave, na tom skutkovom základe, že cestujúci - odporca sa napriek
výzve revízora nepreukáže platným cestovným lístkom, prípadne zľavneným cestovným lístkom spolu



s preukážkou na zľavu, ide o oboch nárokov o nároky - práva vyplývajúce zo zmluvy o preprave; na
ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 O. z.. 2) Nárok na zaplatenie úhrady
nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde)
len na základe zákona č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky
tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u
oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 O. z..

K námietke nespotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu v prejdnávanej veci odvolací súd uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď
pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať.
Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom
zákone. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že
záväzkový právny vzťah žalobkyne a žalovanej vzniknutý na základe Zmluvy o preprave z 20.12.2011,
k uzavretiu ktorej došlo konkludentne - nastúpením žalovanej do dopravného prostriedku žalobkyne, je
nevyhnutné posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. O. z. a z. o o. s., nakoľko Zmluva o preprave z 20.12.2011
spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasledujúcich O. z..

Podľa § 5b z. o o. s. účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských
zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to
vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy ako práva, ktoré
sa premlčuje v 1-ročnej premlčacej dobe (§ 108 O. z.) už v čase účinnosti ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnou od 1.5.2014) bol
oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej, včítane závislého (avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) výroku o
náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

V takto skončenom odvolacom konaní bola plne úspešnou žalovaná (žalobkyňa s odvolaním neuspela
vôbec) a bol to tak ona, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaná však nepodala návrh na priznanie jej náhrady trov ani v tomto
prípade a ak sa ani zo spisu vznik žiadnych trov konania tejto účastníčky v odvolacom konaní nepodával,
rozhodnúť šlo aj tu iba nepriznaním náhrady.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.