{"guid": "0532c405-dfdb-44b6-9652-0927493e0042:3f5387ce-f5ee-4965-9ee8-fada7d42ad27", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613210507.1", "spisova_znacka": "10CoP/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/13/2014 z 12. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. marca 2014, sp. zn. 10CoP/13/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5613210507.1", "identifikacne_cislo": "5613210507", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2014-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f5387ce-f5ee-4965-9ee8-fada7d42ad27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613210507.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5613210507.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5613210507.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210507
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613210507.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. S.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka - I. S., nar. X.X.XXXX, bytom U. O., M. XXX/X, otec
- T. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. nad S., F. XX, Česká republika, o návrhu matky na poskytnutie informácii
o maloletom dieťati, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
6P/36/2013-14 zo dňa 26.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť 5 dní vopred oznámiť matke miesto pobytu,
kde bude realizovaný jeho styk s maloletou U. počas letných, vianočných a jarných prázdnin. Zároveň
je matka oprávnená nasledujúci deň, keď sa začne realizovať styk s otcom, v čase od 17.00 hod. do
18.00 hod. a následne každý druhý deň v rovnakom čase, telefonovať s maloletou na číslo, ktoré je
otec povinný vopred matke oznámiť. Vychádzal z toho, že v dotknutej záležitosti ide o „podstatnú vec\"
v zmysle § 35 Zákona o rodine. Matka má v súvislosti s oprávnením otca stretávať sa s maloletou U.

povinnosť pripraviť dcéru po psychickej i materiálnej stránke na tieto stretnutia. Pokiaľ však nemá
vedomosť, kde bude otec s dcérou tráviť prázdniny, nemôže uvedené vykonať a tento stav negatívne
vplýva i na maloletú. Okresný súd konštatoval, že informácia o tom, kde otec trávi s dcérou prázdniny,
nemôže byť vecou tajnou a ani prekvapivou pre dieťa a rodiča, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti.

Za preukázané mal tiež to, že v čase (predchádzajúcich) letných prázdnin otec neumožnil matke počas
prvého týždňa telefonicky kontakt s maloletou U.. Okresný súd uzavrel, že je oprávnením matky - ako
osoby zodpovednej za starostlivosť o maloletú - byť v pravidelnom (telefonickom) kontakte s dcérou
i počas doby, keď je vykonávaný jej styk s otcom. Vyjadrenie otca o tom, že s uvedeným súhlasí
iba za podmienky, že rovnaká povinnosť bude uložená matke, nepovažoval okresný súd za riadny
návrh, o ktorom by musel konať. Navyše, nebolo ani zistené, že by matka otcovi telefonicky kontakt
neumožňovala. Okresný súd zároveň zdôraznil, že maloletá U. je zverená do osobnej starostlivosti
matke, takže pokiaľ je dieťa u nej, nerealizuje sa tým styk matky s dcérou. Dodal, že ak by vznikol
problém pri komunikácii otca s maloletou a matka by mu neumožňovala telefonickú komunikáciu, otcovi
nič nebráni, aby takýto návrh uplatnil v osobitnom konaní.



O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na jeho náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny
tak, že návrh matky bude v celom rozsahu zamietnutý. Tvrdil, že matka ako „šikovná manipulátorka\"
využila jeho neprítomnosť na pojednávaní a uviedla lživé informácie. Celkovo matkine správanie smeruje
k tomu, aby diskriminovala otca ako rodiča - nevychádza mu v ústrety s náhradnými termínmi stretnutí,
skracuje trvanie stretnutí naplánovaním aktivít dieťaťa aj na čas, kedy má otec určený styk s maloletou
U., nedáva dcéru k telefónu atď. Otec mal za to, že matka používa maloletú „ako nástroj pomsty\". V
čase, keď je dcéra s ním, volala jej matka niekoľkokrát za deň a snažila sa kontrolovať, čo robí. Dodal,
že matkino správanie potvrdzuje jej psychickú labilitu a tendenciu ho šikanovať súdnymi konaniami.

Matka navrhla, aby bolo o odvolaní rozhodnuté s ohľadom na potreby a ochranu maloletého dieťaťa.
Zotrvala na svojom stanovisku, že počas manželstva bola zo strany bývalého manžela (otca maloletej)
psychicky týraná, keď na ňu prenášal negatívne myslenie, prekrúcal informácie a používal polopravdy
ako argumenty. Uviedla, že maloletá U. je veľmi vnímavá a sama pozoruje negatívne postoje v povahe
otca. Pokiaľ došlo k problémom pri realizácii styku otca s dcérou, tieto mali objektívny základ (ochorenie
dcéry, detská aktivita naplánovaná - nie matkou - i na víkend). Zopakovala, že dcéra sa jej pred pobytom
u otca počas prázdnin opakovane pýta, kde bude s otcom a ona bez náležitej informácie o mieste pobytu
nemôže maloletú U. riadne na stretnutia pripraviť. Ak otec tvrdí, že matke telefonickú komunikáciu s
dcérou umožňuje, potom sa napadnutým rozsudkom pre neho v podstate nič nezmení.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 2
písm. a/ O.s.pa bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p.)napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa  § 219 ods. 1 O.s.p.

Z vyjadrení rodičov (aj) v odvolacom konaní je nepochybné, že rozsah komunikačnej bariéry medzi
nimi je aktuálne viac ako výrazný. Obaja pritom z daného stavu obviňujú takmer výlučne toho druhého
rodiča - bývalého manžela. Za danej skutkovej situácie je veľmi diskutabilné, až vylúčené, očakávať
štandardnejšiu výmenu informácií nevyhnutných pre plnenie si rodičovských povinnosti (i) v otázke
stretávania maloletej U. s rodičom, ktorý ju nemá v bezprostrednej osobnej starostlivosti (v súdenej veci
otec).

Okresný súd správne zdôraznil, že povinnosťou matky (vyplývajúcou priamo zo súdneho rozhodnutia o
úprave styku) je dcéru na stretnutia s otcom (riadne) pripraviť, pričom táto príprava zahŕňa tak psychické
- pozitívne nastavenie maloletej na stretnutie, ako aj jej pripravenie po materiálnej stránke. Pokiaľ matka
nevie, kde bude otec tráviť čas s maloletou U. počas prázdnin, je splnenie tejto povinnosti výrazne
sťažené.

Predovšetkým sa však náležitým neinformovaním zo strany otca vyvíja neprimeraný tlak na maloleté
dieťa, ktoré sa prirodzene dožaduje aspoň základnej, rámcovej informácie o spôsobe trávenia
(spoločných) prázdnin s otcom. Hoci odvolací súd nepochybuje o úprimnosti snahy otca vytvoriť pre
maloletú čo o najpodnetnejšie prostredie počas obdobia, keď je realizovaný styk s dcérou a taktiež o
pozitívnom vzťahu medzi otcom a maloletou, vzhľadom na to, že dieťa nie je s ním v permanentnom
kontakte a tiež na to, že prostredím, z ktorého čerpá pocit istoty a stability, je jej obvyklé prostredie
(domácnosť matky), je viac ako žiaduce, aby vedela (minimálne) o tom, kde bude s otcom tráviť
prázdniny.

Prioritne z daného pohľadu je opodstatnenou požiadavka matky, aby jej otec najneskôr 5 dní pred
prázdninami, počas ktorých bude realizovaný jeho styk s maloletou, oznámil miesto pobytu, kde
bezprostredne bude stretnutie vykonané. Predmetná informácia, ktorú môže otec zaslať matke sms



správou alebo elektronicky, ho výraznejším spôsobom určite nezaťaží a poskytne dostatočný priestor
na zodpovedajúcu prípravu maloletej na konkrétne stretnutie - spoločné prežitie prázdnin.

Pokiaľ v „prvom\" výroku napadnutého rozsudku bolo s poukazom na komunikačné problémy medzi
rodičmi žiaduce upraviť, resp. doplniť podmienky stretnutí otca s dcérou, vo vzťahu k „druhému\"
výroku je uvedené fakticky nevyhnutnosťou. Vzhľadom na neschopnosť rodičov spoločne komunikovať
štandardným spôsobom (z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je v súdenej veci prioritný, je úplne
nepodstatné, kto z rodičov má na uvedenom, aký podiel „viny\") je potrebné v náležitej miere autoritatívne
(súdnym rozhodnutím) upraviť pravidlá komunikácie. Rozsah zvolený okresným súdom - jedna hodina v
podvečernom čase každý druhý deň - rozhodne neobmedzuje otca v bezprostrednej realizácii stretnutí s
maloletou počas prázdnin. Naopak, dáva telefonickej komunikácii matky s dcérou presné pravidlá, ktoré
sú vopred (jasne) dané a je možné pomerne jednoducho sa im prispôsobiť.

Aj v danej otázke okresný súd náležite poukázal na to, že maloletá U. je v osobnej starostlivosti matky a
je súčasťou jej rodičovských povinností (a tiež práv) kontaktovať dieťa taktiež počas trávenia prázdnin
s otcom.

Vecne správnym je i výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, pričom totožná procesná situácia
pretrváva i v odvolacom štádiu konania (jedná sa o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu - § 81 ods.
1 O.s.p.), a preto podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá
právo ani na náhradu odvolacích trov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/36/2013", "guid": "04d23291-645f-49a6-89bf-43268d26a0de:e02235dd-3dcf-4c7c-956a-660d3d1a5153", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}