Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/36/2014 z 2. 9. 2014
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 2. septembra 2014, sp. zn. 5Co/36/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3513203100.1
Krajský súd Trenčín | 5Co/36/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3513203100.1 | 2014-09-02 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 221 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7146b09a-e510-4d86-aa52-4942b65f32d6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3513203100.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203100
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513203100.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: U. P., bytom Z.
č. XX, o zaplatenie 224,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3C/84/2013 - 46 zo dňa 12. novembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e   a vec   v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa
navrhovateľ ako majiteľ zmenky nadobudnutej indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
domáhal voči odporkyni ako vystaviteľovi vlastnej zmenky nároku na zaplatenie sumy 224,39 Eur,
špecifikovaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, špecifikovaného 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 0,75 Eur, ako aj náhrady
trov konania. Návrh bol uplatnený procesným postupom podľa Nariadenia (ES) č. 861/2007 z 11. júla
2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie).
Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na čl. I § 75, § 77 ods. 1, § 10, § 11 ods.
1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 bod 1, 2, § 33 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch (ďalej len ZŠZ), ďalej ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 142
ods. 1 O.s.p., založil na zistení, že v danom prípade má žalovaná zmenka v druhom odseku splatnosť
uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení", čo je prvý prípad splatnosti. V piatom odseku, druhý
riadok,  má splatnosť stanovenú „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".  Z uvedeného
považoval za zrejmé, že  ide o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú. V danej súvislosti
skonštatoval, že spôsob uvedenia splatnosti zmenky ustanovuje výslovne zákon a v prípade výslovného
použitia iným spôsobom je absolútne neplatné. V danom prípade je zmenka vystavená „na platenie pri
predložení v lehote 4 rokov od vystavenia„ preto nie je možné pri vystavení povedať, kedy bude skutočne
splatná, ktorým dňom nastane splatnosť. Teda ten, kto má zmenku zaplatiť, ju uvidí, a tým sa stáva ihneď
splatnou, čím je zmenka pre odporcu  neprimerane zaťažujúca, pretože musí nepretržite mať zaistené,
že bude nutné zmenku vyplatiť. Bez povšimnutia nemohol ponechať ani dátum vystavenia zmenky, dňa
11.12.2008,  pričom poukázal na to, že zmenkový úrok je žiadaný od 24.05.2009. K tomu dodal, že
v prípade, že navrhovateľ predloží odporcovi zmenku pred dátumom 24.05.2009, nie je zrejmá výška
zmenkového úroku. Dohodu o úroku vo výške 0,25 % označil rovnako za neplatnú, nakoľko len v zmenke
na nahliadnutie alebo na určitý čas po nahliadnutí možno ustanoviť zúročenie zmenkovej sumy, v iných
prípadoch splatnosti úročenie zmenkovej sumy nie je možné.  Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011, č.k. 1 Obdo 59/2010 zdôraznil, že ak sú v zmenke uvedené
dve rozdielne určenia splatnosti /na videnie a do dvoch  rokov od vystavenia/, spôsobuje to jej neplatnosť.
Ďalej uviedol, že žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku odporcu zo zmluvy o úvere, ktorú
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Odporcu, ktorý
predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, a ktorý je tiež vystaviteľom



žalovanej zmenky, považoval za spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zastával
názor, že zmenkový veriteľ a zmenkový dlžník  sú formálne v právne rovnakom postavení, ale faktická
situácia je odlišná, keď v danom prípade je zmenka využívaná vo vzťahu k subjektu (k spotrebiteľovi),
od ktorého nemožno spravodlivo očakávať hlbšie znalosti o zmenkovom práve, čo môže mať pre neho
fatálne následky. Zneužívaním inštitútu zmenkového práva dochádza podľa jeho názoru k ohrozeniu
právnej istoty spotrebiteľa a k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán. Vychádzajúc z
ust. § 39 Občianskeho zákonníka označil žalovanú zmenku aj z tohto pohľadu za neplatnú, a preto návrh
v celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov
v konaní neuplatnil, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov konania na jeho strane.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť, a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
v celkovej výške 27,73 Eur. Podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. §
205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., keď mal za to, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého
stupňa k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne č.l. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktoré má všeobecnú povahu, je záväzné vo všetkých svojich
častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Poukázal na to, že odporca nedoručil súdu
prvého stupňa odpoveď (čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), no prvostupňový súd i tak nariadil pojednávanie
a nevydal rozsudok, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí
odpoveď dotknutej strany v stanovenej lehote, súd vydá rozsudok, ktorým rozhodne o pohľadávke
alebo protipohľadávke. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vychádzal z domnienky, že každý vzťah, v
ktorom vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., je vzťahom zo zmluvy o úvere. Túto domnienku
označil za dohad, na ktorom v právnom štáte nemožno založiť rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia považoval za zrejmé, že nebolo vykonané také dokazovanie, z ktorého by vyplývalo, že
predložená zmenka má akýkoľvek vzťah s iným záväzkovým vzťahom pôvodného majiteľa zmenky s
odporcom. Napriek uvedenému však súd prvého stupňa z tohto záveru vychádzal a založil na ňom
svoje rozhodnutie. Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v prejednávanej veci bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom inkorporujúcim v listine ako takej
samo právo navrhovateľa. Zdôraznil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a
to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Vyjadril preto presvedčenie,
že k rozhodnutiu dospel súd prvého stupňa na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu, pričom dôvodil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy,
preto ju nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Toto
prvostupňový súd ignoroval a ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (ZŠZ)
neaplikoval a nezaoberal sa tak vôbec predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ,
podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. V zmenkových vzťahoch tak odporca nie je oprávnený vznášať
voči majiteľovi zmenky  tzv. kauzálne námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Ak táto obrana nie je dovolená odporcovi, o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu, v súvislosti
s čím poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V
danom prípade bolo podľa jeho názoru následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvého
stupňa porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000
mal za to, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového vzťahu, nie
je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa jeho názoru všetky zákonom predpísané
náležitosti, preto ide o platnú zmenku, čo zároveň zakladá dôvodnosť uplatneného nároku. Napadnuté
rozhodnutie označil za prekvapivé, uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom aj tým, že došlo k zásadnému porušeniu zásady kontradiktórnosti. Súd prvého stupňa
totiž založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, dôkazoch a právnych argumentoch, ku ktorým sa
navrhovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Zdôraznil, že
zásada kontradiktórnosti zahŕňa právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym



dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založil svoje rozhodnutie. Mal za to, že
zo znenia predloženej zmenky nevyplýva žiaden rozpor v splatnosti, na ktorý poukazoval súd prvého
stupňa, preto jeho záver považoval za nesprávny, vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V danej súvislosti konštatoval, že splatnosť predloženej zmenky nastáva len predložením na platenie,
ktoré možno vykonať v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Na podporu svojej argumentácie spomenul
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods.
1 písm. f), pretože účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred
súdom. Okrem toho súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

Pre riešenie všetkých zásadných otázok súdenej veci je potrebné poznať jej základné východiská a mať
ich neustále na zreteli, pretože sú pre postup súdu v konaní a pre jeho rozhodovanie určujúce. V prvom
rade je to povaha uplatneného nároku. Z návrhu je bez pochybností zrejmé, že navrhovateľ uplatňuje
nároky na peňažné plnenia z vlastnej zmenky, a to na zmenkovú sumu, úrok, a zákonný šesťpercentný
úrok. Ďalej uvedené sa vzťahuje na zmenku všeobecne, prípadne v špecifikách na zmenku vlastnú.
Zmenka je samostatným právnym dôvodom (titulom) vzniku práv a povinností, tak ako je ním v iných
prípadoch napríklad priamo zákon, zmluva, delikt, konštitutívne rozhodnutie súdu a pod. Zmenka nie je
právnym úkonom. Je listinným cenným papierom, ktorý vzniká na základe právneho úkonu.  Vzhľadom
na uvedenú povahu samostatného právneho dôvodu, vyplývajú práva zo zmenky vždy bez ďalšieho iba
zo samotnej zmenky. Preto iba zmenka, teda nič viac ako samotná listina náležitého obsahu, je vždy
dostatočná na preukázanie práv z nej vyplývajúcich. Súčasne sú požiadavky na obsah platnej zmenky
natoľko minimálne, že na nej nemusí byť uvedené prečo k jej vzniku došlo, nemusí byť teda uvedený
hospodársky dôvod (kauza) jej vzniku. V tom spočíva abstraktnosť tohto cenného papiera. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ majiteľ zmenky uplatní na súde práva zo zmenky a predloží platnú zmenku, vznik
nároku zo zmenky tým preukáže.

Ďalší zásadný aspekt veci spočíva v špecifikách procesného postupu, na základe ktorého bol nárok
uplatnený a vo veci konané. Nariadenie upravuje osobitný procesný postup, ktorého cieľom je
zjednodušené uplatnenie nárokov s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch. Nie je však
procesnou úpravou úplnou a izolovanou. Z povahy prameňa tohto právneho predpisu ale aj z jeho
výslovného znenia (čl. 19 Nariadenia) vyplýva vzťah jeho špeciality k lex fori, teda k procesnému
predpisu štátu konajúceho súdu, v tomto prípade k O.s.p. Všetky Nariadením neupravené otázky sa
teda riešia podľa O.s.p. Osobitne je potrebné poukázať, že ako každý procesný predpis, aj Nariadenie
je v prvom rade prostriedkom k dosiahnutiu spravodlivého súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že výpis z obchodného registra a zistenia z vlastnej úradnej činnosti, ktoré
pre potreby rozhodnutia použil súd prvého stupňa, nenavrhoval ako dôkaz žiaden z účastníkov. Pred
rozhodnutím vo veci účastníkov žiadnym spôsobom neupovedomil, že tieto dôkazy mieni vykonať a
k akým rozhodujúcim skutočnostiam majú byť vykonané, teda že nimi mieni zisťovať, či nebol pôvod
zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je pritom
súčasťou práva na súdnu ochranu, ako ústavou zaručeného základného práva (čl. 48 ods. 2 Ústavy).
Porušenie procesných práv, ktoré svojou intenzitou zasahuje do základných práv účastníka súdneho
konania je vždy odňatím možnosti konať pred súdom. Možnosť vyjadriť sa k dôkazom je súčasne daná
aj Nariadením, ktoré ukladá súdu jednak povinnosť zaslať návrh na vyjadrenie odporcovi, ale obsahuje
aj právo repliky navrhovateľa na vyjadrenie odporcu (čl. 5 ods. 2 a ods. 4 Nariadenia). Keďže je daná
povinnosť súdu oboznamovať účastníkov s vyjadreniami protistrany, a teda aj s jej dôkaznými návrhmi a
listinnými dôkazmi samotnými (Nariadenie používa pojem - podporné dokumenty), musí táto povinnosť
vo vzťahu k dôkazom platiť aj pre súd, pokiaľ rozhodne o vykonaní dôkazov a vykoná ich ex offo.  Keďže
navrhovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa k dôkazom vykonaným ex offo súdom, bola mu odňatá
možnosť konať pred súdom, a preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.



Súd prvého stupňa tiež vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci je mylná
aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť. V tomto smere pochybil okresný súd v tom, že na zmenke uvedený
údaj "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" považoval za určenie splatnosti. Tu je potrebné
sa stotožniť s navrhovateľom, že uvedený údaj nie je údajom splatnosti, ale určením dlhšej ako zákonnej
jednoročnej lehoty na predloženie vistazmenky v súlade s ust. § 34 ods. 1 ZŠZ, podľa ktorého je zmenka
na videnie  zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia.
Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

I keď navrhovateľ neuvádza ďalší odvolací dôvod odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., z
obsahu odvolania je zrejmá námietka, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto pochybenie spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Pod tento odvolací dôvod spadá záver súdu prvého
stupňa, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a
odporcom. Z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa takýto záver skutočne jednoznačne nevyplýva.
Z výpisu z obchodného registra a úradnej činnosti súdu sa môže javiť ako možný, či nanajvýš ako
pravdepodobný, no preukázať sa z uvedených dôkazných prostriedkov jednoznačne nedá. Ako uvádza
navrhovateľ, v činnosti spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. mohli prichádzať do úvahy nielen právne vzťahy
so spotrebiteľmi a z ničoho nevyplýva, že tu posudzovaný právny vzťah práve takýmto iným vzťahom
nie je. Pokiaľ súd pre účely rozhodnutia vo veci samej prevzal konštatovanie spotrebiteľského vzťahu
ako skutkové zistenie z rozhodnutia krajského súdu o príslušnosti, nebol jeho postup správny. Pre účely
rozhodnutia o príslušnosti postačovala pravdepodobnosť danosti takéhoto vzťahu a nebolo potrebné
a ani efektívne túto skutočnosť preukazovať do takej miery, ako je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci samej.

Pokiaľ však bude súd prvého stupňa v ďalšom konaní považovať pôvod zmenky v spotrebiteľskom
vzťahu za rozhodujúci, a z doterajšieho konania sa danosť významu tejto otázky javí, nie je vykonanie
dôkazov vylúčené. To ani ako dokazovanie ex offo, no vždy len za predpokladu, že bude vykonané
náležitým postupom bez porušenia práva účastníkov na vyjadrenie k dôkazom. Akékoľvek dokazovanie
však musí zohľadňovať špecifikum uplatneného nároku, ako nároku zo zmenky. Ako bolo uvedené,
platná zmenka je dostatočným dôkazom o vzniku zmenkového záväzku. V konaní však môže byť
preukázané aj to, že tento záväzok na strane odporcu neexistuje, čo platí napokon všeobecne a nie len
v prípade záväzku zo zmenky. Dôvod neexistencie záväzku na strane odporcu môže byť rôzny (napr.
zánik záväzku alebo nedostatok vecnej legitimácie odporcu). V prípade zmenky môže nastať aj situácia,
že nárok je uplatnený z platnej zmenky a proti tomu, kto má podľa nej plniť, no napriek tomu zmenka túto
osobu nezaväzuje. To v prípade nedostatku v hospodárskom dôvode (ďalej tiež kauza) zmenky. Vyššie
bolo uvedené, že zmenka pre svoju povahu abstraktného cenného papiera nemusí obsahovať kauzu,
teda dôvod prečo vznikla. To však neznamená, že by takýto dôvod vôbec neexistoval. Sotva by totiž
niekto podpísal zmenku len tak, bez toho, aby očakával hospodársky prínos (napríklad podpis zmenky
urobený zo žartu), no aj tu by sa jednalo o zmenku platnú. Za takmer každou zmenkou hospodársky
dôvod jej vzniku existuje, i keď pri skúmaní samotnej listiny ostáva spravidla skrytý. Jedná sa v podstate o
zmluvu medzi vystaviteľom zmenky a remitentom (prvý veriteľ zo zmenky), ktorá vedie k vydaniu zmenky
a býva označovaná ako zmenková zmluva. Táto zmluva je kauzou zmenky a jej prípadné nedostatky
otvárajú zmenkovému dlžníkovi cestu, ktorou môže dosiahnuť, že ani z platnej zmenky nemôže byť
zaviazaný k zmenkovému plneniu. Uvedenú možnosť zmenkového dlžníka označuje teória a prax ako
kauzálne námietky, ZŠZ používa pojem vlastné vzťahy. Možno zhrnúť, že ani z platnej zmenky nie je
vystaviteľ povinný plniť, pokiaľ zmenka vznikla na základe takého dojednania medzi ním a remitentom,
ktoré nebolo platné. Rovnaký záver konštatuje Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 1.7.2009 sp. zn.
1Obdo V 43/2006 (Zo súdnej praxe 42/2009 a tiež ASPI ID:JUD34272SK). Najvyšší súd v odôvodnení
konštatuje: "Hoci je zmenka abstraktným úkonom, takmer vždy tu existuje kauza, inak sa hovorí o tzv.
zmenkách planých, pri ktorých nie je žiadny hospodársky dôvod ich vydania alebo použitia. Keďže má
zmenka rýdzo abstraktný charakter, je aj planá zmenka zmenkou platnou, pretože aj pre ňu platí, že
abstraktný zmenkový záväzok nevyžaduje žiaden iný dôvod existencie, než platnú listinu obsahujúcu



zmenkový dlh. Vlastník zmenky síce nie je povinný preukázať dôvod (kauzu) zmenky, dlžník však má
možnosť sa proti plateniu brániť kauzálnymi námietkami."

V danom prípade navrhovateľ namieta, že odporca kauzálne námietky nevzniesol, preto sa nimi súd
prvého stupňa nemohol zaoberať. Sám z moci úradnej ich totiž vznášať nemôže, pretože by nahrádzal
tvrdenia obrany odporcu a nedovolene tým zasahoval do hmotnoprávnych vzťahov účastníkov a vytváral
ich nerovné postavenie. Možno dať navrhovateľovi za pravdu v tom, že nahrádzanie tvrdení účastníka
konania súdom je v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti neprípustné, ako aj v tom,
že odporca skutočne kauzálne námietky v tomto prípade nevzniesol. Odvolací súd tiež pripúšťa, že
vykonanie dôkazov k otázkam okolností vzniku zmenky ku kauzálnym otázkam smeruje. To všetko
za situácie, kedy je navrhovateľom predložená zmenka platná a ako bolo uvedené vyššie, platná
zmenka bez ďalšieho preukazuje vznik zmenkového záväzku odporcu. V tomto prípade však samotná
listina predloženej zmenky obsahuje údaje, z ktorých vznikajú pochybnosti o kvalite kauzálneho vzťahu
zmenky, a teda aj pochybnosti, či predložená zmenka, i keď platná, odporcu skutočne zaväzuje k plneniu
na jej základe. Je nepochybné, že zmenka bola vydaná na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., o ktorej
je z verejného registra (obchodný register) zrejmé, že je poskytovateľom úverov, a že nie je bankou.
Súčasne zmenka obsahuje údaj "číslo zmluvy" s viacmiestnym číselným údajom, javí sa vystavená v sérii
viacerých typovo totožných zmeniek s predtlačeným remitentom v osobe spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
predtlačeným zmenkovým úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a súčasne v predtlači predpokladá
rozlišovanie, či je vystaviteľom fyzická osoba nepodnikateľ alebo živnostník (alternatívne uvádza obsah
koloniek ako napr. rodné číslo/IČO a pod.). V tomto prípade bol vystaviteľ zmenky, teda odporkyňa
identifikovaná údajmi nepodnikateľa. Zo samotného obsahu zmenky sa s vysokou pravdepodobnosťou
javí, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu (ust. § 52 OZ). Zároveň treba mať na zreteli, že
súd nepristupuje k prejednaniu veci  výlučne iba s poznaním obsahu daného spisu a znalosťou práva
izolovane od poznania o iných súdených veciach. Tieto ďalšie poznania súdu môžu byť z dôvodu ich
častého výskytu takej intenzity, že sa stanú skutočnosťami známymi súdu z jeho úradnej činnosti. V
danom prípade je takou skutočnosťou známou z úradnej činnosti súdu, zvlášť z exekučných vecí, že
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytovala úvery v prevažnej miere spotrebiteľom, a že tieto úvery boli
zabezpečené zmenkou. Vyžadujúc bežnú podnikateľskú opatrnosť navrhovateľa, ktorý nadobudol a
na súde uplatnil rovnakým spôsobom stovky zmeniek od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., je potrebné
uvedené vedomosti o pôvode zmenky predpokladať aj u neho. S uvedenou sumou znalostí získaných v
prvom rade zo samotnej zmenky ako aj z úradnej činnosti súdu, teda na strane súdu vznikajú objektívne
pochybnosti o tom, či predložená zmenka, i keď platná, je spôsobilou zaväzovať odporcu k plneniu
podľa nej. Javí sa totiž, že pôvod zmenky je v spotrebiteľskom vzťahu (Z rovnakých dôkazov mal súd
prvého stupňa pôvod zmenky v spotrebiteľskom vzťahu nesprávne za jednoznačne preukázaný). Pritom
v spotrebiteľskom vzťahu je potrebné so zmenkou narábať zvlášť opatrne. Súčasne je priamo zo zmenky
zrejmé, že zaväzuje k plateniu úroku vo výške viac ako 90 % ročne, čo tiež vyžaduje zvýšenú pozornosť
súdu z pohľadu prípustnosti takto vysokého plnenia. Takto vzniknuté pochybnosti o kvalite zmenkovej
zmluvy, na základe ktorej zmenka vznikla, je potrebné odstrániť, aby mohol súd vo veci vydať rozhodnutie
spĺňajúce požiadavky súdneho rozhodnutia, teda rozhodnutie najmä zákonné a spravodlivé. Preto je
oprávnený vykonať za účelom odstránenia uvedených pochybností ďalšie dokazovanie, ktoré je tu
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (ust. § 120 ods. 1 O.s.p.). Toto ďalšie dokazovanie však nevykonáva
na preukázanie tvrdení, ktoré by boli neprípustne dovodzované súdom bez ich pôvodu od účastníkov,
ale iba na odstránenie pochybností vyplývajúcich priamo z najvýznamnejšieho dôkazu predloženého
navrhovateľom, teda zo zmenky. Pokiaľ priamo z dôkazu, na ktorom je založený uplatnený nárok,
vznikajú na strane súdu závažné pochybnosti o tom, či je uplatnený nárok v súlade s právom, nemôžu
tieto pochybnosti ostať súdom neodstránené, a to ani pri pasívnom účastníkovi v kontradiktórnom
konaní. Súd je tu povinný zvoliť taký procesný postup, ktorým uvedenú vlastnú pochybnosť o zákonnosti
uplatneného nároku odstráni, teda aj postup podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Predíde tak vydaniu
rozhodnutia, o predmete ktorého by z hľadiska súladu s právom sám pochyboval, čo by bolo v priamom
rozpore so základným poslaním súdu, ktorým je ochrana práva.

Ďalšie dokazovanie k otázkam zmenkovej zmluvy - kauzy zmenky, je tak z hľadiska jeho dôvodu
prípustné a súčasne nemožno súhlasiť s navrhovateľom, že ho procesný predpis nepripúšťa, i keď
iba výnimočne. Špecialitu Nariadenia voči O.s.p. nemožno chápať tak, že v procese podľa Nariadenia
nemožno vykonať dokazovanie ex offo. Dokazovanie iniciované zo strany súdu slúži v neposlednom
rade na to, aby jeho rozhodnutie obstálo z hľadiska spravodlivosti, ktorá musí byť v právnom štáte
dosiahnuteľná v zásade na základe akéhokoľvek právneho predpisu, zvlášť ak na spravodlivosť ako



vodiaci princíp svojej právnej úpravy predpis priamo odkazuje (bod 1 preambuly Nariadenia). V každom
prípade však musí byť toto dokazovanie vykonané zákonným spôsobom, teda s možnosťou účastníkov
vyjadriť sa k nemu.

Napokon navrhovateľ v odvolaní tiež poukazuje na nemožnosť skúmania kauzy po indosamente,
teda po prevode zmenky rubopisom, na základe ktorého nadobudol zmenku i navrhovateľ. Aj tento
názor navrhovateľa je správny a skúmať kauzálne otázky po indosamente možno iba za podmienok
stanovených v ust. § 17 ZŠZ, teda len za veľmi špecifickej situácie. Pokiaľ by však zmenka vznikla v
súvislosti so spotrebiteľským vzťahom, mal by prevod rubopisom za následok, že po takomto prevode
zmenky by došlo k významnému oslabeniu právneho postavenia spotrebiteľa, čo je v rozpore s
právnou úpravou spotrebiteľského práva. Preto je prípustnosť indosamentu zmenky pochádzajúcej zo
spotrebiteľských vzťahov obmedzená. V plnej miere sa tu možno stotožniť so závermi Vrchného súdu
v Prahe, ktoré konštatoval vo svojom rozsudku z 29.4.2013 sp. zn. 9 Cmo 122/2013 (Právní rozhledy
13-14/2013, str. 508, tiež www.beck-online.cz). Citovaný rozsudok totiž v dotknutej časti vychádza z
principiálne identickej právnej úpravy spotrebiteľského práva a z totožnej právnej úpravy zmenkového
práva. Vrchný súd uvádza: Je potrebné mať na zreteli, že v posudzovanom prípade je zmenková
zmluva v zmysle definície ust. § 52 Občanského zákonníku (ObčZ) spotrebiteľskou zmluvou. Nemožnosť
uzavrieť v tomto prípade zmenkovú zmluvu zakladajúcu zmenku na rad možno nepriamo dovodiť aj
zo zákazu stanoveného v ust. § 56 ods. 1, ods. 3 písm. k) ObčZ. (V slovenskom právnom poriadku
ust. § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu vystavenia zmenky), podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). A tiež ust. § 53 ods. 4 písm. b)
OZ, podľa ktorého sa za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä
ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa.) K druhému citovanému ustanoveniu vrchný súd ďalej uvádza, že pokiaľ
nemôže prevod dlhu dodávateľa spôsobiť zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky spotrebiteľa, je nutné
dospieť k záveru, že takáto nedovolenosť platí aj v opačnom postavení, teda keď dodávateľ prevádza
pohľadávku (v danom prípade zmenku, ako vec, ktorá generuje pohľadávku) a spotrebiteľ má v dôsledku
tohoto prevodu sťaženú obranu voči nadobúdateľovi. Vrchný súd napokon uzatvára, že pokiaľ nie je
v zmenkovej zmluve (teda aj v zmenke; pozn. odvolacieho súdu) vylúčená prevoditeľnosť zmenky
rubopisom (doložkou "nie na rad" podľa § 11 ods. (2) ZŠZ; pozn. odvolacieho súdu), potom taká zmluva
obsahuje ujednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán k ujme
spotrebiteľa. Z uvedeného prijíma vrchný súd záver, že pre rozpor so zákonom je podľa ust. § 39
ObčZ (§ 39 OZ pozn. odvolacieho súdu) neplatná zmenková zmluva, na základe ktorej spotrebiteľ
podpísal v prospech podnikateľa zmenku na rad súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť
nespôsobuje neplatnosť zmenky, zakladá však dôvodnú obranu proti povinnosti zaplatiť zmenku jej
majiteľovi. Na závery citovaného rozsudku odkazuje aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze IV. 457/2010
zo dňa 18.7.2013 (www.nalus.usoud.cz), v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných zmeniek v
spotrebiteľských vzťahoch.

Zo všetkého vyššie uvedeného teda vyplýva, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa oprávnený
vykonať dôkazy k okolnostiam kauzy zmenky, z ktorej navrhovateľ uplatňuje právo, a to v zásade všetky,
ktoré bude nevyhnutne potrebovať na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Do úvahy tu prichádza najmä
listina úverovej zmluvy označenej na zmenke, ktorú by mali mať k dispozícii účastníci zmluvy (nie
navrhovateľ), ale môže byť aj súčasťou iného súdneho spisu, napríklad exekučného. Dokazovanie však
musí súd prvého stupňa vykonať spôsobom zaručujúcim účastníkom právo na vyjadrenie k dôkazom.
Pokiaľ sa bude jednať o dôkazy, ku ktorých vykonaniu pristúpi bez návrhu účastníkov, musí účastníkov
pred rozhodnutím vo veci oboznámiť, k akým rozhodujúcim skutočnostiam mieni dokazovanie vykonať
a aké dôkazy mieni oboznámiť. Listinné dôkazy je povinný súčasne účastníkom zaslať a následne musí
účastníkom umožniť vyjadriť sa k takémuto oboznámeniu a dôkazom. Pokiaľ súd prvého stupňa nariadi
vo veci pojednávanie, na ktorom predmetné dokazovanie vykoná, uvedené práva účastníkov tým naplní,
pretože im možnosť vyjadriť sa k dôkazom vytvorí na pojednávaní. V tejto súvislosti nie je dôvodná
námietka navrhovateľa, že pojednávanie tu nie je prípustné, keďže túto možnosť ponecháva na úvahe
súdu priamo čl. 5 ods. 1 Nariadenia.

Ak z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistí, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu,
vykoná ďalšie skutkové zistenia potrebné k otázkam platnosti zmluvy, na základe ktorej zmenka vznikla



(kauzy zmenky). Pri právnom posúdení týchto zistení sa bude riadiť vyššie uvedenými právnymi závermi
o dopade prípadnej neplatnosti kauzy zmenky na uplatnené plnenia zo zmenky. Právnymi názormi
odvolacieho súdu o spôsobe vykonania dokazovania ako aj o ostatných právnych otázkach v tomto
rozhodnutí riešených je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e   p r í p u s t n é .