Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/38/2012 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. marca 2012, sp. zn. 7CoE/38/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8306200973.1 Krajský súd Prešov | 7CoE/38/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8306200973.1 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 22 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b932e3cf-0e12-4ac7-ab5f-7c24d8c5e17f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8306200973.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/38/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306200973
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8306200973.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na
ulici Pribinovej č. 25 proti povinnému H. U., nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v U. na ulici P. č. XXXX/XX
o vymoženie sumy 478,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Humenné zo dňa 23.12.2011 č.k. 11Er/74/06-25 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie s výnimkou výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Karolovi Mihalovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi priznal trovy exekúcie vo výške 36,26 eur a na ich
náhradu zaviazal oprávneného. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že notárska zápisnica tvoriaca exekučný titul v
konaní bola notárom spísaná na podnet Mgr. Tomáša Kušníra advokáta splnomocneného dlžníkom
splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca
je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník splnomocnil týmto splnomocnením
Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby
v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzatvorením zmluvy
o úvere v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval. Pri uzatváraní zmluvy o úvere navyše povinný
nemal možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko jeho meno už bolo v zmluve obsiahnuté. Inštitút
uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú
náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje.
Uvedený pojem treba chápať tak, že jeho nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod záväzku a
jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a
obchodnoprávnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná svoj určitý záväzok, čím vlastne
potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť uznania predpisuje obligatórne písomnú
formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že záväzok v
čase uznania existoval.



Podľa ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, pričom
nie je prípustné, aby sa dlžník vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je
neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Ak teda v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase
nemohol povinný realizovať svoje právo a dlh uznať a ani splonomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto
právo. Uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba
konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobila v rozpore s jeho záujmami.

Keďže predložená notárska zápisnica nespĺňa materiálne a formálne predpoklady k tomu, aby sa mohla
stať exekučným titulom súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi
priznal trovy exekúcie vo výške 36,26 eur, nakoľko oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu s výnimkou výroku o nepriznaní trov exekúcie JUDr. Rudolfovi Krutému podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo
strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. V tomto konaní bol exekučný
titul uznaný za súladný so zákonom. Rovnako udelené plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní
notárskej zápisnice. Ani v tomto prípade rozpor so zákonom zistený nebol. Za nesprávny označil i záver o
vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V prejednávanej veci išlo o hmotno-
právne zastúpenie povinného podľa ust. § 22 OZ v nadväznosti na ust. § 31 a nasledujúcich tohto
právneho predpisu. Vychádzajúc z ust. § 24 OZ zástupca musí konať osobne. Ďalšieho zástupcu si
môže ustanoviť len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych
úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zo zásady, že ďalšie
zastúpenie nie je možné existuje výnimka a to vtedy ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi
dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. §25 ods.3 OSP, v zmysle ktorého sa môže dať
advokát v občiansko-súdnom konaní zastupovať iným advokátom prípadne koncipientom, pričom z
ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinností priamo zastúpenému. Udelením plnomocenstva sa
povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za
jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v
tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako
dlžníkovi známa. Oprávnený pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval
aktuálnu výšku dlžnej sumy. Zastavením exekúcie po jej vyhlásení za neprípustnú nastane situácia
kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného bude
premlčaná.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 OSP preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods.
2 OSP a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text
o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene
povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto advokát
Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť



s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného
zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. §22 ods.2 OZ. Podľa tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý
mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve
o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho
zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

Keďže ust. § 22 ods.2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22
ods.2 OZ je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš
Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným
nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe
absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po
vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. §57 ods.1 písmeno g/ Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV.
US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ust. § 57 ods.1 písm. g)
Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
uznesenie, s výnimkou nenapadnutého výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s.
p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a
povinnému a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi žiadne trovy v jeho priebehu vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.