Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/474/2015 z 10. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. októbra 2016, sp. zn. 9Co/474/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2713205301.1 Krajský súd Trnava | 9Co/474/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2713205301.1 | 2016-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., CSP, § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9075f055-2fc8-4bca-9442-de0fe4fb3e5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2713205301.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/474/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205301
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713205301.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management
Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, zast.: JUDr. Martin Jánský,
advokát so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému: J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX
Y., o zaplatenie sumy 1.025,89 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica č.k. 2C/349/2013-75 zo dňa 12. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 279,49
eura spolu s 9% úrokom z omeškania od 12.01.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so
žalovaným zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty a v zmysle dodatku č. 1 k zmluve bol žalovanému
poskytnutý úverový rámec 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eura. Uvedená zmluva spolu s dodatkom má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne zo spotrebiteľského úveru a preto vec posudzoval v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, i keď zmluva bola uzatvorená podľa príslušných ustanovení
obchodného zákonníka. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah
zmluvných typov, ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď. Na základe
predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eura pri úrokovej
sadzbe typu premenlivá 16,80% p.a. Spôsob splácania úveru bol dohodnutý tak, že žalovaný je povinný
platiť pravidelne mesačne vždy k 15. dňu na kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5%
z kartového rámca, t.j. 500,- Sk. Zmluva neobsahovala údaj o RPMN, ktorého nedostatok je v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaný tak, že ide o úver bez úrokov a
bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť nesplnil, pretože RPMN ani spôsob jej
výpočtu nie je v zmluve uvedený. Z výpisu z účtu a z písomného vyjadrenia mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalovaný z úverového rámca čerpal 10.970,50 Sk, t.j. 364,15 eura, no nedodržal svoj
záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky najmenej 5% z kartového rámca, v dôsledku čoho
neuhradil z vyčerpaného úveru sumu 279,49 eura, preto ho súd k tejto povinnosti zaviazal a vo zvyšnej
časti žalovanej istiny žalobu zamietol. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania, preto
ho súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky do
zaplatenia. Žalobca v žalobe uplatňoval aj zročný úrok z omeškania v sume 314,64 eura, avšak bližšie
ho nešpecifikoval a na výzvu súdu uviedol, že bol počítaný zo sumy nesplatenej splátky pri úrokovej



sadzbe 26,4%, ktorá bola zmenená 15.01.2009 na úrokovú sadzbu 8%. Súd prvej inštancie úroky
žalobcovi nepriznal, pretože boli počítané do 15.01.2009 pri úrokovej sadzbe, ktorá nezodpovedala
zákonnému predpisu a ich výpočet nebol zrejmý. Žalobca nepredložil presnú špecifikáciu, z akej sumy a
za aké obdobie boli počítané. Preto mal súd prvej inštancie za to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť
preukázať ním uplatňovaný nárok a tak žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu
i žalovaného v konaní súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie vo zvyšku jeho žalobu zamietol a tiež vo výroku o trovách prvoinštančného konania,
pretože toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 OSP, keď súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalobca sa v konaní domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.025,89 eura s
príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej
karty zo dňa 14.09.2005 v znení dodatku. Z ustanovenia článku III. ods. 1 zmluvy vyplýva, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy peňažné prostriedky formou preddavku
na bežný účet poskytnutý bankou. Žalovanému nebola vydaná kreditná karta ale debetná platobná
karta, ktorá je vydávaná k bežnému účtu. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého zákon
sa nevzťahoval na úver formou preddavku na bežnú účet poskytnutý bankou iným spôsobom, ako
na kreditné karty. Súd prvej inštancie preto nesprávne na uvedený prípad aplikoval ustanovenia tohto
zákona, konkrétne § 4 ods. 2 písm. g), avšak vzhľadom k uvedenej argumentácii zmluva nemusí
obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. nie je možné prijať záver, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobcovi prináleží nielen istina, ale i úroky a poplatky, v
ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Preto súd prvej inštancie pri tomto závere vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a preto žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá a žalobcovi neboli priznané trovy konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného
sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP účinného
v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,
že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený
doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti



tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto
konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470
ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu
okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých
odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že
ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade
týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa a so všetkými dôsledkami.
Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných proti
rozhodnutiam vydaným súdom prvej inštancie od uvedeného dňa.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/349/2013 je nárok
žalobcu voči žalovanému v sume 1.025,89 eura s príslušenstvom na základe zmluvy o bežnom účte
a k nej uzatvorenej zmluve o vydaní a používaní platobnej karty spolu s dodatkom č. 1 k tejto zmluve,
oba zo dňa 14.09.2005.

9. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na rozsah odvolacieho prieskumu vymedzeným
odvolacími dôvodmi žalobcu, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je vyriešiť
otázku, či v prejednávanom prípade ide o úver bez úroková a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g) zákona č. 258/2001 Z.z., keďže v zmluve nebola uvedená RPMN, ani spôsob jej výpočtu.

10. Nemožno spochybniť tú skutočnosť, že v danom spore ide o vzťah spotrebiteľský, keďže pôvodný
veriteľ, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. vystupovala v tomto zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, za ktorých okolností je potrebné aplikovať ex offo všetky ustanovenia vzťahujúce sa
na spotrebiteľa a jeho ochranu a zabezpečiť tak ex offo súdnu kontrolu zmluvného vzťahu pôvodných
účastníkov. Súd prvej inštancie takto postupoval a písomne uzatvorenú zmluvu aj s dodatkom
podrobil ex offo súdnej kontrole.

11. Súd prvej inštancie v konaní ex offo prihliadol na nedodržanie zákonnej dikcie v uvedenej v § 4 ods.
2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.- v zmluve nebola uvedená RPMN, ani spôsob jej výpočtu, ktorý
nedostatok je zákonom sankcionovaný tým, že úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov.
Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému doposiaľ nevrátenú istinu a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému aj sankciu za omeškanie, keďže je
nepochybné, že žalovaný je povinný pre omeškanie platiť úroky z omeškania v zákonnej výške podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 odo dňa postúpenia pohľadávky a v časti riadne nešpecifikovaného úroku
žalobu zamietol.

12. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že banka vydala žalovanému - držiteľovi karty platobnú
kartu ku kartovému účtu a poskytla mu peňažné prostriedky vo výške kartového rámca za podmienok
stanovených touto zmluvou. Právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol peňažné prostriedky
formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou a nebola mu vydaná kreditná ale debetná karta,
ktorá sa vydáva k bežnému účtu. Kreditná karta sa nikdy nevydáva k bežnému účtu, pretože je naviazaná
na interný účet banky, ku ktorému sú zriadené podúčty. Preto nie je možné aplikovať na uvedený právny
vzťah ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na znenie § 1 ods. 3
zákona, v dôsledku toho zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN.



13. S touto argumentáciou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní nie je možné súhlasiť. Bolo potrebné
zamerať sa v prejednávanom spore na splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu ustanovení zákona
o spotrebiteľských úverov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

14. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy zákon sa ďalej „nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný
účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty", á contrario vzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou na kreditné karty.

15. Kreditná karta je druh platobnej karty s prideleným kreditom poskytnutým bankou alebo inou
úverovou spoločnosťou, možným na prečerpanie. Z prostriedkov úverového rámca splatiť sa musí splatiť
aspoň vopred dohodnutá minimálna splátka a rozdiel prečerpanej sumy sa úročí vopred dohodnutou
úrokovou. sadzbou.

16. Debetná karta je platobná karta pevne viazaná na bankový účet, ktorou možno čerpať prostriedky do
výšky (často aj povoleného záporného) zostatku na bankovom účte. Je určená predovšetkým na platby
u obchodníkov a na výbery peňazí z bankomatov. Jednotlivé platby či výbery z bankomatu
sú priamo strhávané z bankového účtu. Tento druh karty dávajú banky takmer ku každému bežnému
účtu. Pokiaľ účet nedovoľuje ísť do mínusu, alebo na účte nie je dané množstvo peňazí, platba nebude
zrealizovaná(pozri Wikipédia, Financie.sk).

17. Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty uzatvorenej dňa 14.9.2005 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovaným podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka bola žalovanému poskytnutá Platobná
karta SPOROnákup k číslu účtu: XXXXXXXXX/XXXX. Podľa Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a požívaní
platobnej karty bol žalovanému poskytnutý kartový rámec 10.000 Sk, t.j. 331,94 eura pri premenlivej
úrokovej sadzbe 16,80% p.a. s konečnou splatnosťou 13.9.2006. Podľa čl. III. bod 1. dodatku banka
na základe zmluvy vydá držiteľovi karty platobnú kartu ku kartovému účtu a poskytne mu peňažné
prostriedky vo výške kartového rámca. Podľa bodu 4. držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne, vždy
k 15. dňu prísl. mesiaca poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné prostriedky vo
výške najmenej 5% z kartového rámca, t.j. 500 Sk, a to až do splatenia pohľadávky. Podľa čl. V. bod 1.
zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpisu zmluvnými stranami. Doba
trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku
držiteľa karty. Z obsahu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že banka vydala žalovanému platobnú kartu a
poskytla mu dodatkom k zmluve kartový rámec, ktorý mal žalovaný splácať vo výške najmenej 5 percent
z kartového rámca t.j. 500 Sk, a to až do splatenia pohľadávky pri premenlivej úrokovej sadzbe 16,80%
p.a. s konečnou splatnosťou 13.9.2006. Technické zabezpečenie zmluvy bolo v plnej dispozícii banky,
pričom za rozhodujúce tu treba považovať fakt, že žalovaný obdržal od banky finančné prostriedky a
kartu, teda kredit, pretože kartou disponoval s finančnými prostriedkami banky (ktoré musí vrátiť banke),
nie s finančnými prostriedkami svojimi.

18. Tu preto nešlo o debetnú platobnú kartu, ale o kartu kreditnú, pretože žalovaný čerpal
finančné prostriedky banky, ktoré mu v rámci úverového rámca boli ňou na kartu poskytnuté, nečerpal
tým svoje finančné prostriedky, ktoré mal na svojom účte, ale finančné prostriedky banky poskytnuté
mu na kreditnú kartu. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam je potom nepochybné, že súdom prvej
inštancie aplikované ust. § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch na daný právny vzťah
bolo aplikované správne a tak sa pre chýbajúce údaje úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. dobu jedného roka. Z prehľadu výberov a platieb vyplýva,
že žalovaný čerpal z úverového rámca iba v rokoch 2005/2006 a v ďalšom období sa účet držal
aktívny len v dôsledku bankových operácií vykonávaných dodávateľom, no dodávateľ zmluvný vzťah
so spotrebiteľom doposiaľ neukončil. Spotrebiteľ sa v zmluve účastníkov zaviazal, že bude dlžnú sumu
vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový
účet najmenej 5% z kartového rámca, t.j. 500,- Sk až do zaplatenia, čo nedodržal. Z úverového rámca
celkom vyčerpal 10.970,50 Sk, t.j. 364,15 eura a vložil finančné prostriedky v sume 2.550,40 Sk, t.j.
84,66 eura. Keďže žalovaný neuhradil z vyčerpaného úveru sumu 279,49 eura (čerpal 364,15 eura a
uhradil sumu 84,66 eura), súd prvej inštancie žalovaného dôvodne k tejto povinnosti zaviazal a vo
zvyšnej časti žalovanej istiny a úrokov žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný bol zaviazaný aj na
zaplatenie úrokov z omeškania VO výške podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa



postúpenia pohľadávky do zaplatenia, mimo úrokov, ktoré žalobca nejasne a nepreskúmateľne vyčíslil
pevnou sumou. Odvolací súd uvedený postup súdu prvej inštancie považuje za súladný so zisteným
skutkovým stavom a s právnym posúdením veci, preto toto rozhodnutie ako vecne správne v zmysle §
387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a to vrátane trov prvostupňového konania, potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak , že nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí žalovanému voči žalobcovi a to v
plnom rozsahu, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).