{"guid": "0521dc48-6a1a-4080-8c24-f9bd3ffa564d:c4f1a3b7-be03-4679-a237-db618435011e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8110223530.1", "spisova_znacka": "1Cob/38/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/38/2011 z 14. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. novembra 2011, sp. zn. 1Cob/38/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110223530.1", "identifikacne_cislo": "8110223530", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2011-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4f1a3b7-be03-4679-a237-db618435011e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110223530.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8110223530.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8110223530.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/38/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110223530
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110223530.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny
Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: S. N. M., s.r.o., so sídlom Z. XXX XX, P.
X, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava
851 01, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XXX, XXX XX
O. X., občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.746,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/163/2010-21 zo dňa 7.12.2010, zhodou hlasov členov
senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá
čo do zmluvnej pokuty vo výške 62,40 eur a čo do úrokov z omeškania vo výške 179,84 eur, ako aj vo
výroku o náhrade trov.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový   súd  napadnutým  rozsudkom zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 210,03 eur.

Súd tak rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 62,19 eur a poplatky vo výške 2,66 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 62,40 eur a úrokov z omeškania vo výške 176,84 eur,
súd zamietol. Súčasne rozhodol, že zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť
riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške, sa dojednáva úrok z omeškania vo výške 0,1 %
denne z dlžnej čiastky, pričom je veriteľ tiež oprávnený tiež domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 20
% z dlžnej čiastky, je neprijateľná.

Tieto časti svojho rozhodnutia súd zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou
súdu dňom 2.4.2009 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.536,88 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.050,13 eura od 22.11.2006 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 210,03 eura, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo



zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.1.2005
uzatvoril žalobca so žalovanou na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky a Sadzobník  poplatkov. Nakoľko žalovaná neuhradila
viac, ako 3 splátky, žalobca ukončil so žalovanou zmluvu a všetky splátky sa stali predčasne splatnými.
Jej dlh voči žalobcovi pozostáva z istiny 1.050,13 eura, t. j. sumy predstavujúcej súčet všetkých
nákupov a výberov v hotovosti z bankomatu mínus súčet všetkých platieb započítaných na istinu. Úrok
z omeškania vo výške 238,93 eur sa rovná súčtu všetkých sankčných úrokov. Úrok vo výške 182,77
eur sa rovná súčtu všetkých úrokov mínus súčet všetkých platieb započítaných na úroky. Zmluvná
pokuta vo výške 92,40 eur sa rovná súčtu všetkých sankčných poplatkov. Poplatok vo výške 2,66
eura sa rovná súčtu všetkých poplatkov za službu a poplatkov za výber v hotovosti a iných poplatkov.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.6.2010 č. k. 21Cb/124/2009-85 bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.232,90 eur a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.050,13
eura od 22.11.2006 do zaplatenia v mesačných splátkach po 10,-- eura, vždy do 25. dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 9,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1.050,13 eura od 22.11.2006 do zaplatenia, súd zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 238,93 eura, zmluvnej pokuty vo výške 272,43 eura a poplatkov vo výške 2,66
eura, vylúčil na samostatné konanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2010.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 zobral žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 210,03 eur. Naďalej si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 62,40 eur
(1.880,-- Sk), ktorá predstavuje 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 3,32 eur (100,-- Sk). Ku dňu 22.10.2005
predstavovala zmluvná pokuta 16,60 eur (500,-- Sk), a to za nedoplatok na splátke zo dňa 15.9.2005
splatnej 22.9.2005 a za neuhradenú splátku zo dňa 15.10.2005, splatnú 22.10.2005. Ku dňu 22.2.2006
predstavovala zmluvná pokuta sumu 26,56 eur (800,-- Sk), t. j. za neuhradenú splátku zo dňa 15.1.2006
a splátku zo dňa 15.2.2006. Ku dňu 22.3.2006 predstavovala zmluvná pokuta sumu 9,29 eur (280,--  Sk),
t. j. za neuhradenú splátku zo dňa 15.3.2006 splatnú dňa 22.3.2006. Ku dňu 22.4.2006 predstavovala
zmluvná pokuta sumu 13,28 eur (400,--  Sk), t. j. za neuhradenú splátku zo dňa 15.4.2006 splatnú
dňa 22.4.2006. Ku dňu 22.5.2006 predstavovala zmluvná pokuta sumu 13,28 eur (400,--  Sk), t. j. za
neuhradenú splátku zo dňa 15.5.2006 splatnú dňa 22.5.2006. Žalobca ďalej špecifikoval svoj nárok na
úrok z   omeškania  vo výške  238,93  eur,  ktorý  predstavuje  0,1 %  úroku  denne  za   každú

omeškanú splátku ku dňu 22.10.2005 sumu 0,40 eur (12,-- Sk), ku dňu 8.11.2005 sumu 1,36 eur (41,--
Sk), ku dňu 2.12.2005 sumu 0,66 eura (20,-- Sk), ku dňu 22.2.2006 sumu 2,06 eura (62,-- Sk), ku dňu
22.3.2006 sumu 3,72 eura (112,-- Sk), ku dňu 22.4.2006 sumu 2,06 eura (62,-- Sk), ku dňu 18.5.2006
sumu 3,45 eura (104,-- Sk), ku dňu 22.5.2006 sumu 0,27 eura (8,-- Sk), ku dňu 2.7.2006 sumu 50,69
eura (1.327,-- Sk), ku dňu 22.11.2006 sumu 176,69 eura (5.323,-- Sk). Poplatky vo výške 2,66 eura (80,--
Sk) v zmysle Sadzobníka poplatkov predstavujú poplatky za správu revolvingového účtu 1,33 eura (40,--
Sk) mesačne. Vzhľadom na to, že žalovaná prestala uhrádzať pravidelné mesačné splátky, poplatky
za správu účtu zostali neuhradené. Suma 2,66 eura (80,-- Sk) pozostáva z 2 mesačných poplatkov za
správu revolvingového účtu ku dňu 22.5.2006 a ku dňu 22.6.2006. Súd sa zaoberal výškou dohodnutej
zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a vzájomnými právami
a povinnosťami účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovení právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Dospel k záveru,
že zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká, lebo predstavuje až 1/5 dlžnej sumy. Keďže
nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie. Súd
preto zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 62,40 eura. Čo sa týka
uplatneného nároku na úroky z omeškania, súd poukázal na právne odôvodnenie svojho skoršieho
rozsudku, v ktorom ustálil, že zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa
nemôže aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania a nemôže
preto dohodnutý úrok presahovať sumu, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z.. Z týchto dôvodov za oprávnený
a zákonný súd považuje len nárok žalobcu na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne. V prevyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú, zamietol. Súd ďalej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
poplatky vo výške 2,66 eur v súlade so Sadzobníkom poplatkov. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa
dojednáva úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, pričom je veriteľ je tiež oprávnený
domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka, súd rozhodol odkazom na § 153 ods. 3, 4 O.s.p..



Posledným výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Súd tak rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Ako dôvod uviedol, že žaloba bola podaná advokátom a
trovy konania v prevažnej miere pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Jedná sa o rutinne podávané
žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, ktoré sa vedú na tamojšom súde,
pričom právny zástupca používa rovnaký text rovnakej žaloby, pripája k žalobe rovnaké dôkazy, z
ktorých napokon vyplynulo, že neboli spôsobilé uniesť dôkazné bremeno vo všetkých nimi tvrdených
skutočnostiach. Žalobca na realizáciu prístupu k spravodlivosti využil tzv. neprimeraný prostriedok,
ktorým vyvolal zbytočné trovy konania a navyše tak povinnosť spotrebiteľa o tieto trovy, ktoré od neho
požaduje už v žalobe. Pritom takúto žalobu mohol po jej prípadnom skoncipovaní advokátom použiť vo
všetkých sporoch, rovnako aj u prípadného pokusu o zmier, ktorého odôvodnenosť je otázna, ako aj v
prípade návrhu na zámenu účastníka, pretože tento žalovaný nevyvolal a tieto trov sú zjavne neúčelné
pre uplatnenie práva. Právne zastúpenie tu nie je na mieste, pretože sa ani pre postoj spotrebiteľa
neočakávala aktívna obrana a právny zástupca sa ani nemienil zúčastňovať pojednávaní, pretože  vo
všetkých  prípadoch  sa  z  neúčasti  na pojednávaní ospravedlňoval.

V takomto konaní žalobcu ako poskytovateľa sa prejavuje porušenie zásady rovného prístupu oboch
účastníkov k spravodlivosti, keďže je zrejmé, že na druhej strane je spotrebiteľ, ktorý nemá právne
vzdelanie a v dôsledku svojich pomerov je tak druhotne znevýhodnený v tomto vzťahu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním výroky o zamietnutí
žaloby v časti zmluvnej pokuty a zmluvne dohodnutého úroku z omeškania a určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Ako dôvod uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu
zmluvy o úvere. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez
ohľadu na povahu účastníkov zmluvy, vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka,
nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania
sa tiež posudzujú podľa § 369 Obchodného zákonníka. Konštatovanie súdu o neprimerane vysokej
zmluvnej pokute vo výške 20 % je nepresvedčivé a neodôvodnené. Rovnako úroky z omeškania vo výške
0,1 % denne nie sú podľa judikatúry súdov považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené tvrdenia podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/231/2010
zo dňa 25.8.2010. Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že uplatňovaný zmluvný úrok z omeškania
je neprimeraný, mal žalobcovi priznať aspoň zákonný úrok z omeškania, na ktorý mu vzniklo právo v
súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. K odôvodneniu súdu o trovách konania poukázal na
článok 47 Ústavy Slovenskej republiky a § 24, § 25 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V predmetnom súdnom konaní
nebol dôvod na nepriznanie žalobcom požadovaných trov konania, nakoľko žalobca požaduje náhradu
trov konania nevyhnutne potrebných na dosiahnutie úspechu vo veci.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorým bolo konanie sčasti zastavené a ktorým
bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 62,19 eur a poplatky
vo výške 2,66 eur. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci
odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním napadnutú
časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez zopakovania, či doplňovania dokazovania skôr vykonaného
súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a
§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného
vyhlásenia rozsudku v preskúmavanej veci uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené len sčasti.



V preskúmavanej veci bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere dňa 31.1.2005. Pretože išlo o zmluvu
o úvere, ktorá je ako osobitný zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku,   nevzťahovali   sa
ustanovenia  §  52  až  §  54   Občianskeho   zákonníka  až   do

31.12.2007 aj na takéto úverové zmluvy (§ 879j Občianskeho zákonníka). Aplikáciu ustanovení § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka na úverové zmluvy nepripúšťalo vtedy platné znenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka definujúce, aké zmluvy je možné považovať za spotrebiteľské.

Právne vzťahy z úverovej zmluvy upravené v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa v súlade s §
261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba splňujúca
podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade
podľa zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa zákona číslo 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Tieto zákony sú tzv. lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.
Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti, ktoré nie sú osobitne upravené v
Zákone o spotrebiteľských úveroch a v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Použite Občianskeho zákonníka
je potom prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka.

Vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, stali sa
súdy Slovenskej republiky súčasťou súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne
zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.

Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - ďalej len Smernica. Táto v Prílohe k článku 3 ods. 3 v
bode 1 písm. e) označila za nekalú podmienku aj takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva, nemá
horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť
vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky súdny dvor
vo veci 217/83 von Colson & Komman (tzv. nepriamy účinok smerníc).

Slovenská republika nerozšírila účinnosť ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka aj na
spotrebiteľské úverové zmluvy už odo dňa 1.4.2004, ale urobila tak až od 1.1.2008. Podľa rozsudku
Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing SA proti La Comercial Internationale de
Alimentation SA, národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo
najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a v znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený
v Smernici.

V dôsledku toho právnu úpravu platnú ku dňu 31.1.2005 na území Slovenskej republiky je treba vykladať
v kontexte práva Európskej únie.

Z týchto dôvodov boli súdy v preskúmavanej veci povinné aplikovať § 6 ods. 1, 3 písm. b) a § 23a Zákona
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 5.12.2005 a tieto ustanovenia  vykladať  v  súlade  s
článkom  3  ods. 1, 3 a bodom 1 písm. e) Prílohy k tomuto

článku Smernice. Podľa týchto ustanovení predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi,
pričom za konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie aj také, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva
výrazná nerovnosť zmluvných strán.



Uzavretie zmluvy, či jej časti v rozpore s dobrými mravmi, má za následok neplatnosť zmluvy, resp. jej
časti, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 6 ods. 1, 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Pokiaľ zmluva zo dňa 31.1.2005 obsahuje vo svojej časti označenej ako Obchodné podmienky pre
revolvingový úver a v Sadzobníku poplatkov dohodu o tom, že pri omeškaní žalovanej ako dlžníka
vzniká žalobcovi ako veriteľovi právo na úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, je táto
časť zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná. Jedná sa nepochybne o spotrebiteľskú
zmluvu a úrok z omeškania vo výške 36,5 % ročne vykazuje zjavné znaky diskriminácie s porovnaním s
inými spotrebiteľskými zmluvami, v ktorých je výška úrokov z omeškania limitovaná občianskoprávnymi
predpismi.

Podľa článku 6 Smernice, sú povinné členské štátny zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Jedná sa o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva
nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi
môže znova zaviesť rovnosť (bod 30 rozsudku Súdneho dvora zo dňa 6.10.2009 vo veci C-40/08). Tento
článok musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi predpismi, ktoré majú v rámci
vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku (bod 52 vo veci C-40/08).

Pretože ani Zákon o ochrane spotrebiteľa, ani Zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahovali ku
dňu 31.1.2005 osobitnú úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, mali byť takto
vzniklé práva a povinnosti z úverovej zmluvy posudzované v prvom rade podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Tento až s účinnosťou od 15.1.2009 stanovil povinnosť, že ak záväzok vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na omeškanie,
ktoré vzniklo pred 15.1.2009 (§ 768f Obchodného zákonníka).

Žalovaná však túto zmluvu uzatvárala nepochybne ako spotrebiteľka (§ 3 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch) a jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú. Výkladom cez článok 3 ods. 1 a Prílohu
bod 1, písm. e) Smernice možno potom dospieť k záveru, že v súlade s dobrými mravmi sú len úroky z
omeškania neprevyšujúce výšku stanovenú pre občiansko právne vzťahy, ktoré dostatočne zabezpečujú
rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takouto občiansko právnou normou je § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Zo žiadnych právnych predpisov platných ku dňu 31.1.2005 vzťahujúcich sa na úverovú zmluvu, nie je
možné vyvodiť záver o tom, že by dohoda o zmluvnej pokute vo výške 20 % z dlžnej sumy, mohla byť
samo o sebe neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Až s účinnosťou od 1.1.2008 bola do Občianskeho
zákonníka v § 53 ods. 4 pod písm. k) zapracovaná ako neprijateľná podmienka taká, ktorá požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Pretože sa však jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle článku 3 ods.
3 a Prílohy ods. 1 písm. e) Smernice, nebolo vylúčené, aby v spotrebiteľských zmluvách súd označil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj takú, ktorou si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodli tak
neprimerane vysoký úrok z omeškania, ale aj neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, či neprimerane
vysokú sankciu spočívajúcu v úhrne úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, vznik ktorých bol závislý od
tej istej skutočnosti, t. j. od omeškania dlžníka. Ako však bolo konštatované, aplikácia ustanovení § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka nebola do 31.12.2007 možná na úverové zmluvy.

Na rozdiel od úroku z omeškania nie je zmluvná pokuta príslušenstvom pohľadávky, ale je samostatným
majetkovým nárokom, ktorý musí byť medzi účastníkmi osobitne dohodnutý. Ak je zmluvná pokuta
viazaná na omeškanie so splnením peňažného dlhu,  môže byť dlžník zaviazaný k zaplateniu tejto pokuty



súčasne s úrokom z omeškania. Zmluvná pokuta vylučuje iba nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá
z porušenia zabezpečovanej povinnosti vznikla, aj to len na prípad, keď nebolo dohodnuté inak (§ 545
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právo účastníkov dohodnúť si pre prípad omeškania so zaplatením
peňažného dlhu zmluvnú pokutu je obmedzené len fakticky prípadnou neprimeranosťou dohodnutej
výšky zmluvnej pokuty. V takom prípade je možné nepriznať neprimerane vysokú zmluvnú pokutu pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Primeranosť zmluvnej pokuty závisí od
účelu jej dojednania. Čím je vyššie riziko, že dlžník svoj záväzok zo zmluvy nesplní riadne a včas, tým
je namieste dojednanie vyššej zmluvnej pokuty. Prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec
nevyporiadal s primeranosťou dohodnutej zmluvnej pokuty vzhľadom k okolnostiam uzatvárania tejto
zmluvy.

Vychádzajúc z právnej úpravy platnej v Slovenskej republike ku dňu 31.1.2005 vzťahujúcej sa na
spotrebiteľské úverové zmluvy, ktorá musí byť interpretovaná v súlade s článkom 3 a článkom
6 Smernice, ako aj s Prílohou k článku 3 ods. 3 tejto Smernice, treba považovať za nekalú
podmienku každú takú podmienku dohodnutú v zmluve, ktorá spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, teda aj podmienku, aby spotrebiteľ, ktorý nesplnil
svoj záväzok riadne a včas, zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. V dôsledku toho nemožno
vykladať sankcie dohodnuté v zmluve zo dňa 31.1.2005 a v jej prílohách osobitne. Jedná sa o dôsledok
skutočnosti, že tak dohodnutý úrok z omeškania, ako aj zmluvná pokuta, sú sankciou za to isté porušenie
zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Preto túto časť zmluvy by bolo možné považovať za platnú len v
prípade, keď by obe dohodnuté sankcie vo svojom súhrnne nespôsobili značnú nerovnováhu  v  právach
a  povinnostiach  strán  a  neboli  neprimerane   vysoké.  Dojednanie

sankcie pozostávajúce z úroku z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky a súčasne aj zo zmluvnej
pokuty vo výške 20 % z dlžnej čiastky za to isté omeškanie, považuje aj odvolací súd za neprimerané
vzhľadom ku skutočnosti, že ide o porušenie povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy. Takáto  súhrnná
sankcia  spôsobuje  výraznú  nerovnosť  zmluvných   strán  a  je  vo

svojom súhrnne v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná (§ 3 ods. 1, § 41 Občianskeho
zákonníka a § 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Právnym dôsledkom neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 27.11.2005 v časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty je, že súd nemôže vo svojom rozhodnutí prisúdiť žalobcovi ako veriteľovi
tieto pôvodne dohodnuté sankcie. Za týchto okolností vznikol žalobcovi nárok len na zaplatenie úrokov
z omeškania, avšak len vo výške stanovenej občianskoprávnymi predpismi (§ 3 nariadenia vlády SR
číslo 87/1995 Z. z.). Aj v tomto prípade ide o dôsledok eurokomfortného výkladu práva Slovenskej
republiky platného v rozhodnom čase nastoľujúceho skutočnú rovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy.

Za týchto okolností rozhodol prvostupňový súd správne, keď zamietol podanú žalobu čo do zaplatenia
úroku z omeškania prevyšujúceho 9,5 % ročný úrok z omeškania ustálený v súlade s § 3 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z. z., čomu zodpovedá kapitalizovaná suma 176,84 eura. Podobne sú dané
dôvody pre potvrdenie výroku rozsudku o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 62,40
eura. Absolútna neplatnosť tejto zmluvnej doložky má za dôsledok, že súdy nemôžu určiť inú, primeranú
výšku zmluvnej pokuty.

Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej sumy by bolo prijateľnou sankciou len za
predpokladu, že by sa účastníci v zmluve dohodli na súčasnom zaplatení primeraných úrokov z
omeškania.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o zamietnutí žaloby čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 62,40 eura a úrokov z omeškania
vo výške 176,84 eura.



Odvolací súd však zrušil preskúmavaný rozsudok vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, že pre
prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva
úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky, pričom je veriteľ tiež oprávnený tiež domáhať
sa zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej čiastky. Odvolací súd tak urobil napriek tomu, že konštatoval
neprimeranosť súčtu týchto zmluvných sankcií vo svojom súhrnne, čo malo za dôsledok neplatnosť tejto
časti zmluvy.

Ustanovenie § 153 ods. 3 O.s.p. upravujúce takéto oprávnenie pojednávajúceho súdu sa vzťahuje aj na
konanie začaté predo dňom 15.10.2008, keď nadobudlo toto ustanovenie účinnosť (§ 370p ods. 1O.s.p.).
Avšak vo výroku takéhoto rozsudku musia byť podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľné,
označené ich zákonnými znakmi uvedenými v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, poprípade aj iným
označením so zdôraznením, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p. účinné od 1.3.2010 ukladá súdu, aby v súlade s § 53a Občianskeho
zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za  neplatnú  z
dôvodu  jej  neprijateľnosti.  Cieľom  tohto výroku rozsudku je, aby

dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so
spotrebiteľmi,  pričom  túto   povinnosť  na   základe  takéhoto   výroku si môže

uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takéhoto rozsudku. Výrok by mal
preto opísať znenie podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je predmetom konania.

V preskúmavanej veci sa prvostupňový súd v tejto časti svojho rozhodnutia obmedzil len na opísanie
neprijateľnej podmienky v znení uvedenom v zmluve medzi účastníkmi. Neuviedol však všeobecné
znaky, ktoré by mali spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Uvedenie zákonných znakov upravených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
v preskúmavanej veci nebolo možné vzhľadom k tomu, že ku dňu uzavretia zmluvy nebol v tomto
ustanovení zapracovaný ako neprijateľná podmienka záväzok spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením záväzku. Naviac prvostupňový súd rozhodol o
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky bez toho, aby v súlade s § 100 ods. 1 O.s.p. upozornil
účastníkov na to, že na základe preukázaných skutočností sa mu javí použiteľné ustanovenie § 153 ods..
3 O.s.p.. Za tohoto stavu určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky predstavuje v konečnom dôsledku
aj odňatie možnosti konať pred súdom žalobcovi, čo je samo o sebe dôvodom pre zrušenie takéhoto
rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Za opodstatnené nie je možné považovať odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania.
Odvolací súd sa síce stotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že aj on má v súlade s článkom 47
Ústavy Slovenskej republiky právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, a teda aj právo nechať sa v
konaní zastupovať advokátom. Právo na náhradu takto vzniklých trov konania je však závislé od úspechu
v súdnom spore, pričom v preskúmavanej veci bola prevažne úspešnou účastníčkou žalovaná.

V súvislosti so zisťovaním úspešnosti účastníkov konania je treba vychádzať z toho, že predmetom
konania je nielen žalovaná istina 1.536,88 eur a zmluvná pokuta vo výške 290,03 eur, ale aj príslušenstvo
istiny pozostávajúce z úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne, t. j. 36,5 % ročne za obdobie od
22.11.2006 do zaplatenia, čo z hľadiska výpočtu úspešnosti sa obmedzuje na obdobie do rozhodnutia
odvolacieho súdu. Tomuto úroku z omeškania zodpovedá kapitalizovaná suma 1.911,23 eur. Celková
výška takto ustáleného predmetu konania potom činí 3.658,14 eur.

Žalobca bol v tomto konaní úspešný len čo do istiny 1.232,90 eur, poplatkov 2,66 eur, kapitalizovanej
sumy úroku z omeškania 9,5 % za obdobie od 22.11.2005 do 20.11.2006 v sume 62,19 eur a z
kapitalizovanej sumy 9,5 % úroku z omeškania zo sumy 1.050,13 eur za obdobie od 22.11.2006 do
právoplatnosti predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, t. j. do 22.7.2010, vo výške 365,97 eur. Žalobca



bol teda v konaní úspešný čo do sumy 1.663,72 eur, čo zodpovedá podielu 45,78 % zo žalovaného
predmetu sporu.

Prevažne úspešným v tomto konaní bola žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila. Preto
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania,
aj keď z iných dôvodov.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná, ktorej tým vzniklo právo na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov konania. Žalovaná si však náhradu týchto trov neuplatnila. Preto odvolací súd
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Na rozhodnutie o náhrade trov konania nemá vplyv zrušenie výroku rozsudku prvostupňového súdu o
neprimeranosti zmluvných podmienok. Prvostupňový súd takto rozhodol bez návrhu účastníkov a preto
zrušenie, či prípadné potvrdenie takéhoto rozhodnutia nemôže mať vplyv na posudzovanie úspešnosti
účastníkov v súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cb/163/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b002fcef-c195-4d80-83ac-0b7a029eece5:560c5516-1309-4dd5-90af-413baeb46ec5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1", "spisova_znacka": "2Co/938/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/938/2014 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1"}, {"guid": "b002fcef-c195-4d80-83ac-0b7a029eece5:989c26b6-4ec1-498e-8477-d34ef1c1ab92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1", "spisova_znacka": "2Co/938/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/938/2014 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1"}, {"guid": "b002fcef-c195-4d80-83ac-0b7a029eece5:1d3797ee-3f38-4ba3-885b-cf903a07b606", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1", "spisova_znacka": "2Co/938/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/938/2014 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1"}, {"guid": "b002fcef-c195-4d80-83ac-0b7a029eece5:4417643e-53b4-4438-9723-cd083388b247", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1", "spisova_znacka": "2Co/938/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/938/2014 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1"}, {"guid": "d72705d5-a97f-4b60-a142-729ae08c0016:56c5a490-8dde-4803-952f-4ff365031f89", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2212210525.1", "spisova_znacka": "10Co/815/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/815/2015 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2212210525.1"}, {"guid": "c307b262-f296-43d1-91ff-161368e341a1:43c3b520-399f-444c-9471-5f9325713087", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1110245054.11", "spisova_znacka": "B1-21C/210/2010", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-21C/210/2010 z 12. 5. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1110245054.11"}]}