{"guid": "051e44c8-2616-43a0-906f-d1a3fbcb18cc:8d25dfde-3bf0-4f64-bd33-1fec8dfedd3e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7115211816.3", "spisova_znacka": "8CoP/118/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/118/2018 z 30. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. augusta 2018, sp. zn. 8CoP/118/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7115211816.3", "identifikacne_cislo": "7115211816", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2018-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d25dfde-3bf0-4f64-bd33-1fec8dfedd3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7115211816.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7115211816.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7115211816.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/118/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115211816
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115211816.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti J. P. nar. X.X.XXXX, C. nar. XX.X.XXXX a C. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov I. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na
Y. ul. č. X v T.W. v súčasnosti na Y. ul. č. X v T. u pani S. Y. zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom
Husárom so sídlom Advokátskej kancelárie na Vojenskej ul. č. 14 v Košiciach a Mgr. J. J. rod. D. nar.
X.X.XXXX bývajúcej na Y. ul. č. X v T. zastúpenej advokátkou JUDr. Blankou Nagyovou so sídlom
Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 44 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Košice I z 29.1.2018 č.k. 21P 76/2015-352 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil výživné od otca pre mal. P. 230 € mesačne, pre mal.
C. 180 € mesačne a pre mal. C. 130 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletých detí vždy
do 15. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. O trovách účastníkov
konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že určí výživné pre mal. P. 150 € mesačne, pre mal. C. 130 €
mesačne a pre mal. C. 100 € mesačne. Uviedol, že konajúci súd nedostatočne zistil skutočný stav veci,
nesprávne vec právne posúdil a rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil. Vytkol mu tiež, že náležite
nezistil príjem matky a nezohľadnil ho pri rozhodovaní o určení výživného. Poukázal na skutočnosť,
že jeho príjem je cca 1.500 € mesačne, pričom jeho mesačné výdavky predstavujú 1.211 €. Z týchto
dôvodov podľa jeho názoru nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých
detí spolu 540 € mesačne. Dodal, že potreby maloletých detí zabezpečuje aj platením nájomného za
byt, v ktorom bývajú. Zdôraznil, že jeho životná úroveň nie je vyššia ako životná úroveň maloletých
detí, pretože on býva v 1-izbovom byte a matka s deťmi v 5-izbovom nadštandardnom byte. Predajom
tohto bytu by bolo možné znížiť výdavky na hypotéku a prenájom, čo však matka odmieta. Rovnako
vytkol súdu prvej inštancie, že neurčil dlžné výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
do nového vyhlásenia rozhodnutia o výživnom.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).



5. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v
priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku
základných rodinnoprávnych vzťahov, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie
materiálnych potrieb vzájomnou pomocou, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní
posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné
na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských
povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, to znamená všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti.
Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel
na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť
plnená osobnou starostlivosťou alebo aj čiastočnou starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení
ako bývanie, strava, nákup ošatenia,  zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a tiež osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

9. V tejto právnej veci k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo o výživnom
rozhodnuté rozsudkom z 26.9.2016 sp.zn. 11P 120/2015, ktorým konajúci súd rozhodol o vyživovacej
povinnosti otca na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Vzhľadom na skutočnosť, že
od poslednej úpravy nenastala výrazná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu určeného výživného,
odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre
určenie vyživovacej povinnosti v inom rozsahu, aký bol určený na čas do rozvodu manželstva rodičov
maloletých detí. Príjem otca ani jeho výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, sa nezmenili a rovnako



sa podstatne nezmenili ani odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že výdavky
spojené s úhradou dlžného výživného nemajú prednosť pred určeným výživným a nemôžu byť dôvodom
určenia výživného v nižšom rozsahu, pretože vznikli práve neplnením si vyživovacej povinnosti riadne
a včas, resp. v rozsahu, ktorý zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a schopnostiam a
možnostiam ako aj majetkovým pomerom povinného rodiča. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že vznik
dlžného výživného v konaní o určenie výživného na čas pred rozvodom manželstva nemôže byť na
škodu maloletých detí pri určovaní výživného v konaní na čas po rozvode manželstva. Súd prvej
inštancie dôsledne vykonal dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca a
posúdil ich vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletých detí so zreteľom na pomery
v čase určovania výživného v konaní pred rozvodom manželstva, preto je určené výživné správne
a zákonné. K odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa štandardu bývania maloletých detí odvolací
súd konštatuje, že byt, v ktorom bývajú, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bude
predmetom jeho vyporiadania, v ktorom budú zohľadnené všetky výdavky, ktoré manželia po rozvode
manželstva vynaložili na majetok patriaci do BSM. Skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na
vysporiadaní BSM, nemôže negatívne zasiahnuť do plnenia si vyživovacej povinnosti povinného rodiča
voči maloletým deťom. Poukazuje tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal
so všetkými výdavkami otca, ktoré posúdil podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine s dôrazom
na prednosť výživného. K odvolacím námietkam ohľadom dlžného výživného odvolací súd konštatuje,
že konajúci súd správne rozhodol, ak neurčil dlžné výživné, nakoľko vzhľadom na to, že rozhodol o
vyživovacej povinnosti v rovnakom rozsahu ako bolo rozhodnuté v konaní o určenie výživného na čas
pred rozvodom, dlžné výživné nevzniklo.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/76/2015", "guid": "474798d2-e16f-4714-8738-e23b384adc51:44044019-4764-488d-91d8-80f31fbc3822", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4b64e857-eb14-4364-b58e-e343f77d0d01:0631ffee-d701-48ba-8f65-560c4ac5127e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2618201849.1", "spisova_znacka": "23CoP/26/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/26/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2618201849.1"}]}