Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/275/2011 z 7. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 7. marca 2012, sp. zn. 8Co/275/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4208206923.2 Krajský súd Nitra | 8Co/275/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4208206923.2 | 2012-03-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 142 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb278748-e0b7-45ed-9bea-4f8cb7a41509 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4208206923.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/275/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208206923
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4208206923.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: DOMINIUM,
spol. s r. o., so sídlom Okružná cesta Bašta IV, Komárno, IČO: 36 532 746, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, JUDr. Roman
Blažek, advokát, proti odporcovi: X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. rad XX, A. I., zastúpený Consilior
Iuris, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, JUDr. Michal Kemka, advokát, o zaplatenie
3.877,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 12C/78/2008-155 z 28. júna 2011, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
896,23 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 896,23 eura od 18. 01. 2008 až
do zaplatenia v lehote 3 dni. Súd návrh v časti o zaplatenie sumy 298,98 eura spolu s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.980,98 eura od 18.01.2008 až do zaplatenia zamietol. O trovách
konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľ je
povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku vo výške,
o ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na vykonané
dokazovanie ako aj na ust. § 252b, § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, 2, § 188 zák. č. 311/2001 Z. z.,
Zákonníka práce, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa
mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou
zo 06.04.2007. Na základe tejto zmluvy vykonával odporca u navrhovateľa prácu vodiča nákladného
vozidla. Uzavretie a existenciu pracovnoprávneho vzťahu nepopierali ani navrhovateľ , ani odporca.
Dňa 04.06.2007 odporca prevzal objednávku prepravy tovaru od spoločnosti DELTA-NZTRANS, spol.
s. r. o., čoho dôkazom bola objednávka prepravy č. 2007/Š/1473, kde bol ako prepravca uvedený
navrhovateľ. Miesto nakládky bol REVIAN s.r.o. Horní Benešov, Česká republika a miesto vykládky
Icopal a.s., Štúrovo. Odporca vystupoval ako zamestnanec prepravcu. Objednávateľ prepravy tiež nemal
pochybnosť o tom, že objednávku zadal navrhovateľovi. Reálnu prepravu tovaru mal vykonať odporca
ako zamestnanec navrhovateľa. Navrhovateľ dôkazné bremeno v tom smere, že odporca túto prepravu
vykonal vo vlastnom mene a na vlastný účet, keď motorové vozidlo a prípojné vozidlo mal odporca
od navrhovateľa prenajaté, neuniesol. Kópia zmluvy o podnikateľskom nájme predložená zo strany
navrhovateľa súd prvého stupňa nepresvedčila o tom, že k uzavretiu zmluvy skutočne došlo. Odporca
uzavretie takejto zmluvy poprel a navrhovateľ originál takejto zmluvy nepredložil. Súd porovnával zmluvy,



na ktoré sa navrhovateľ odvolával so zmluvou o podnikateľskom nájme, ktorú uzavrel odporca so
spoločnosťou T & O Bašty s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase K.. I. a zistil, že zmluvy sú
obsahom i formátom nápadne podobné. I s poukazom na tieto skutočnosti súd považoval tvrdenia
navrhovateľa o existencii zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci zo dňa 4.6.2007 uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom za nepresvedčivé. Existenciu takejto zmluvy okrem Y.. I. a K.. I., ktorý
konali v mene navrhovateľa, žiaden zo svedkov nepotvrdil. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že
odporca si hľadal zákazky aj sám. I z výpovede bývalého kolegu odporcu K.. N. vyplynulo že odporca
začal „furmančiť“ asi pol roka pred dopravnou nehodou, t. j. v čase, keď bol zamestnancom spoločnosti
T & O Bašty s.r.o., kde uzavretie zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci motorového vozidla
a prípojného vozidla odporca nepopieral, keďže pracovnoprávny pomer s navrhovateľom uzavrel dva
mesiace pred dopravnou nehodou. Súd prvého stupňa konštatoval, že zodpovednosť za škodu na
prepravovanom tovare v sume 116.805,24,- Sk (3.877,21 eura), ktorú sumu si objednávateľ prepravy
DETA-NZTRANS spol. s.r.o., vyfakturoval u navrhovateľa titulom náhrady škody, zaťažuje navrhovateľa,
keďže prevzatím tovaru na prepravu na neho prešla zodpovednosť za škodu na prepravovanom tovare.
Zodpovednosť odporcu ako zamestnanca potom treba posudzovať v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce. Navrhovateľ dôkazné bremeno uniesol, keď v konaní preukázal, že pri preprave tovaru
došlo k jeho poškodeniu konaním odporcu. Pri posudzovaní zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu
súd prvého stupňa vychádzal z rozhodnutia vydaného Okresným súdom Komárno v trestnom konaní
vedenom pod sp. zn. 11T/51/2009, kde bol odporca v súvislosti s dopravnou nehodou zo 06.04.2007
v Českej republike a jej následkami právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu všeobecného
ohrozenia, ktorý spáchal z nedbanlivosti. Súd prvého stupňa sa cítil byť týmto rozhodnutím vo veci
viazaný. Keďže išlo o nedbanlivostné konanie, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom
náhrady škody sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením
povinnosti, ktorou bola spôsobená škoda. V tom čase mal odporca hrubú mzdu vo výške 9.000,- Sk.
Suma trojnásobku priemerného zárobku odporcu potom predstavovala sumu 27.000,- Sk, t. j. 896,23
eura na zaplatenie ktorej súd zaviazal odporcu v lehote 3 dní. Odporcu zaviazal tiež na zaplatenie úroku z
omeškania z dlžnej sumy odo dňa, kedy navrhovateľ vyplatil poslednú splátku vyčíslenej náhrady škody
objednávateľom prepravy, t. j. od 18.01.2008. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keď navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno v časti uplatneného nároku prevyšujúceho priznanú sumu ku tvrdeniam
navrhovateľa o bezdôvodnom obohatení odporcu súd prvého stupňa uviedol, že odporca sa v súvislosti s
dopravnou nehodou, resp. náhradou škody na prepravovanom tovare na úkor navrhovateľa neobohatil.
Taktiež nemožno vysloviť záver, že by navrhovateľ plnil za odporcu to, čo podľa práva mal plniť odporca
sám.

Uvedený rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ v jeho zamietajúcej časti. Poukázal na to, že v
danej veci je rozhodujúcou otázkou, či odporca vykonal prepravu v rámci pracovnej zmluvy, alebo
zmluvy o podnikateľskom nájme. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa pochybil v tom, že vec posúdil
podľa pracovnoprávnych predpisov a nie podľa občianskoprávnych, prípadne obchodných predpisov.
Nesúhlasil s tým, že v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, že odporca vykonal predmetnú prepravu
vo vlastnom mene a na svoj účet. Namietal, že súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal s obsahom
výpovede svedka K.. N. N., ktorú výpoveď odporca označil za pravdivú. Súd prvého stupňa toto
vyjadrenie nebral do úvahy, to znamená, že sám odporca potvrdil navrhovateľove slová. Obdobne súd
prvého stupňa nebral do úvahy výpoveď svedka K.. U. I.. To isté, čo tvrdia uvedení svedkovia je aj
tvrdením navrhovateľa a navrhovateľ má za to, že výpoveďou svedkov bola preukázaná dôvodnosť
návrhu navrhovateľa.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil. Poukázal na to, že odporca vykonával prepravu pre
navrhovateľa dlhší čas. Počas celého tohto obdobia vykonával viacero prepráv za rovnakých okolností,
ako boli pri jeho poslednej preprave, pri ktorej došlo k dopravnej nehode. Pri všetkých prepravách
vystupoval navrhovateľ ako prepravca, vždy fakturoval vykonanú prepravu sám a taktiež prijímal
odmenu za vykonanú prepravu. Za žiadnu z týchto prepráv nevyplácal odporcovi žiadnu odmenu.
Tvrdenie, že odporca vykonával prepravu sám a vo vlastnom mene považoval za účelové tvrdenie
navrhovateľa. Poukázal na výpoveď svedka K.. N., konateľa spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s.
r.o., z ktorej vyplynulo, že prepravcom predmetnej zásielky bol navrhovateľ a odporca len vodičom,
ktorý túto prepravu fyzicky vykonal. Účastníkom zmluvného vzťahu bol navrhovateľ. Na to, aby bola
založená zodpovednosť odporcu na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka, resp. dohovoru



CMR, musel by navrhovateľ nejakým právnym úkonom zveriť túto prepravu odporcovi, napr. ďalšou
zmluvou o preprave, čo však neurobil. Pokiaľ by aj zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci bola
medzi účastníkmi riadne uzatvorená a odporca by mal predmetné motorové vozidlo v nájme, samotná
zmluva by nezakladala jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prepravou tovaru týmto vozidlom,
ani nezakladá jeho postavenie prepravcu. Odporca nikdy so žiadnym subjektom neuzavrel zmluvu o
preprave vo vlastnom mene a teda v žiadnom z predložených dokladov nevystupuje ako prepravca
tovaru a nemôže niesť ani zodpovednosť za škodu tak, ako za ňu zodpovedá prepravca. Odporca bol pri
vykonávaní všetkých preprav v postavení zamestnanca k navrhovateľovi. Ku navrhovateľom v odvolaní
spomínanej výpovedi svedka K.. N. N. odporca uviedol, že túto nemožno považovať za smerodajnú, keď
tento svedok sám uviedol, že sa nevie vyjadriť, či odporca tovar prepravoval v mene zamestnávateľa,
alebo akým spôsobom . Sám nikdy žiadne listiny nevidel. Informácie, ktoré súdu poskytol mal len
sprostredkovane bez možnosti overenia dôveryhodnosti jeho zdrojov. Pokiaľ sa týka výpovede K.. U. I.,
túto podľa odporcu nemožno považovať za dôveryhodnú, nakoľko on je osobou, ktorá vedie spoločnosť
navrhovateľa a to podľa jeho vlastných vyjadrení, a teda de facto vystupuje za štatutárneho zástupcu
navrhovateľa a nemal byť v konaní vypočutý ako svedok, ale ako navrhovateľ.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa §
212 ods. 1 OSP, na nariadenom odvolacom pojednávaní v súlade s ust. § 214 ods. 1 OSP, a dospel k
záveru, že je potrebné toto rozhodnutie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí súdu
prvého stupňa, na ktoré ako na svoje vlastné iba poukazuje, preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP
tieto opakovať nebude.

Súd prvého stupňa podrobne skutkovo aj právne vec zdôvodnil, plne v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti jeho odôvodnenia odvolací súd iba dodáva, s prihliadnutím na navrhovateľom
v odvolaní namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, že odporca živnostenské oprávnenie
na vykonávanie prepravy nemal, čo v podstate potvrdili obaja účastníci konania a čo zároveň vylučuje
možnosť použitia Obchodného zákonníka na daný právny vzťah. Použitie Občianskeho zákonníka na
daný právny vzťah zasa vylučuje skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom, že by
odporca vykonával danú prepravu sám a vo vlastnom mene. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

V časti náhrady trov konania účastníkov voči sebe navzájom rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, keď výrok uvedený v napadnutom rozsudku ohľadne náhrady
trov konania účastníkov je zmätočný, keď na jednej strane navrhovateľovi ukladá povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a zároveň uvádza, že o výške
tejto náhrady rozhodne osobitným rozhodnutím. Uvedený výrok je vnútorne rozporuplný a nezodpovedá
súčasnej právnej úprave vyjadrenej v ust. § 142 a nasl. OSP. V ďalšom konaní preto súd prvého stupňa
rozhodne o náhrade trov celého konania účastníkov voči sebe navzájom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.