Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoP/14/2016 z 14. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. júna 2017, sp. zn. 13CoP/14/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8816200576.2 Krajský súd Prešov | 13CoP/14/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8816200576.2 | 2017-06-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52ef6ac2-f84e-4785-8d16-15d5942fe118 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8816200576.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoP/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200576
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816200576.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. Q., nar. XX.X.XXXX, a mal.
L. Q., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom Vranov nad Topľou, Nám. slobody 5, za účasti matky: R.D.
Q., V.. X.X.XXXX, P. L. V. B., T.. N. G. XX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Františkom Chocholom, so
sídlom Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10, a otca: F. Q., V.. XX.X.XXXX, B. P. L. V. B., T.E.. N. G. XX/
XX, Y. P. T. J., Y. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 4.8.2016 pod č. k. 6P/14/2016-114, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1.1.2016
do 30.9.2016 a vo výroku o dlžnom výživnom.

V prevyšujúcej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1.10.2016 do budúcna, a vo výroku
o trovách konania ruší rozsudok súdu prvej inštancie a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie
označeným rozsudkom zmenil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
5P/71/2014-34 zo dňa 17.10.2014, a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. V., nar. XX.X.XXXX, zo sumy
50,- eur na sumu 90,- eur, a na mal. L., nar. X.X.XXXX, zo sumy 40,- eur na sumu 80,- eur, ktoré výživné
je otec povinný platiť vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc dňom
1.1.2016. Dlžné výživné na každé z maloletých detí za obdobie od 1.1.2016 do 31.7.2016 v sume 280,-
eur povolil otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, k
rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2) Vychádzal z podaného návrhu, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. V. zo sumy
50,- eur na sumu 120,- eur a na mal. L. zo sumy 40,- eur na sumu 100,- eur, a to mesačne od
podania návrhu, dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. V
čase predchádzajúcej úpravy bol otec nezamestnaný, v súčasnosti pracuje a nepribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť. Od určenia výživného uplynuli takmer 2 roky. Maloleté deti fyzicky povyrástli,
v dôsledku čoho vzrástli výdavky spojené s uspokojovaním ich základných potrieb. Otec maloletých
s návrhom nesúhlasil. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné berúc do úvahy vek a odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj schopností a možností otca.



3) Ďalej mal za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľu č. k. 5P/71/2014-34 zo dňa
17.10.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu,
na základe ktorej sa otec zaviazal platením výživného na mal. V. po 50,- eur a na mal. L. po 40,- eur
mesačne. V čase tohto rozhodnutia bol otec nezamestnaný. V súčasnosti matka uviedla, že v čase
poslednej úpravy výživného bol otec evidovaný na úrade práce. Má ukončené základné vzdelanie, lieči
sa na hypertenziu a nemá iné zdravotné obmedzenia. S deťmi sa nekontaktuje, mimo výživného im
neprispieva, nedostali darčeky ani na Vianoce. Matka žije s deťmi v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne
uhrádza inkaso 232,- eur. Spláca dlh z manželstva po 200,- eur mesačne, s čím jej finančne pomáha brat.
Mimo mzdy a rodinných prídavkov na deti nemá iný príjem. Mal. V. je študentkou X. ročníka strednej školy
a v súvislosti s tým jej vznikajú výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a učebné pomôcky. Pre
dcéru zakúpila fotoaparát, ktorý je potrebný na štúdium. Mal. V. nosí okuliare, ktorých výmenu potrebuje
raz v roku. Lieči sa kvôli zvýšenej činnosti štítnej žľazy, je evidovaná na odbornej ambulancii v Q. a
celoročne užíva lieky. Je žiačkou X. ročníka základnej školy, nestravuje sa v školskej jedálni. Je zdravá a
má rovnaké potreby ako ostatné deti v jej veku - výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Matka
poberá minimálnu mzdu.

4) Podľa výpovede otca, ten pracuje prostredníctvom agentúry a pracovný pomer má uzavretý na dobu
určitú, a to do konca septembra 2016. Poberá mzdu vo výške 405,- eur. Istý čas bol bez práce. Utrpel
úraz a od júna do júla 2016 bol PN. V súčasnosti pracuje v sklade pri expedícii tovaru. Býva v podnájme
v jednej izbe, za ktorú uhrádza 150,- eur mesačne. Za mobil jeho mesačné výdavky činia 40,- eur, spláca
2 pôžičky od spoločnosti Y. mesačne 82,- eur a od Y. 49,30 eur. Zostáva mu uhradiť cca 300,- eur. Je
nemajetný, fajčí cca krabičku cigariet denne v hodnote 3 - 3,10 eur. V januári 2016 pracoval v spoločnosti
S. v sklade. Dostal výpoveď v skúšobnej lehote, pretože mal úraz. Následne od 26.2.2016 do 11.4.2016
bol PN. Po skončení PN bol nezamestnaný a opätovne sa zamestnal od 26.4.2016. V novembri 2015
mal príjem 141,- eur, v decembri 659,28 eur, v januári 2016 691,45 eur a vo februári 506,- eur. Pred
dožiadaným súdom uviedol, že v apríli 2016 mu od spoločnosti D. bola vyplatená suma zo zrušeného
poistného 1.300,- eur. Túto sumu previedol na účet jeho matky, pretože v minulosti mu finančne pomohla.
V januári 2016 mu bola vyplatená suma 600,- eur za úraz, ktorý utrpel v spoločnosti P.K.D.. Uviedol,
že jeho zdravotný stav je dobrý, nie je zdravotne ťažko postihnutou osobou. Zo správy súčasného jeho
zamestnávateľa je zrejmé, že v apríli 2016 dosiahol príjem v sume 32,45 eur, v máji 178,36 eur a v júni
331,88 eur. Podľa správ o výške príjmu za mesiac november 2015 - február 2016 dosiahol čistý mesačný
príjem vo výške 499,43 eur. Podľa správy spoločnosti S. N., T..I..N.., pracoval v tejto spoločnosti na
základe dohody o vykonaní práce do 31.12.2015. V súčasnosti nie je ich zamestnancom.

5) Podľa opisu mzdového listu od zamestnávateľa matky, táto v roku 2015 dosiahla priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 331,- eur.

6) Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec maloletých nie je evidovaný v evidencii
nezamestnaných a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nie je v príslušnej správe katastra vedený ako
vlastník nehnuteľností, nie je vedený ani ako vlastník, ani ako držiteľ osobného motorového vozidla.
Podľa pracovnej zmluvy so spoločnosťou H. T., T..I..N.., je zrejmé, že otec maloletých je zamestnancom
uvedenej spoločnosti a pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú od 26.4.2016 do 30.9.2016. Jeho
hodinová mzda činí 4,68 eur brutto. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej
činnosti, za mesiace november, december 2015 otec maloletých dosiahol úhrn vyplatených zdaniteľných
príjmov zo závislej činnosti vo výške 1.017,09 eur pri čiastkovom základe dane 880,86 eur. Od 25.2.2016
do 11.4.2016 bol PN, pretože utrpel pomliaždenie členka.

7) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o
rodine uzavrel, že návrh matky je čiastočne oprávnený. Preto zvýšil výživné v zmysle jej návrhu na
maloleté deti počnúc dňom 1.1.2016 tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku ohľadom
zvýšenia výživného. Zmena pomerov nastala v tom, že by pri poslednej úprave výživného bol otec
nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce. V čase rozhodovania je v riadnom pracovnom pomere, má
príjem a nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 2 roky,
obe deti sú v školskom veku. Staršia V. je krátko pred dosiahnutím plnoletosti, študuje na strednej
škole, a navyše, má zdravotné problémy, v dôsledku čoho aj zvýšené výdavky. Doterajšie výživné už
nepostačuje na úhradu jej odôvodnených potrieb. Aj mal. L. je v školskom veku, vznikajú jej výdavky
na stravu, ošatenie, učebné pomôcky a hygienické potreby. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva, nad
rámec výživného im neprispieva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie mal za to, že schopnosti a možnosti



otca sú vyššie, ako prezentoval. Aj keď má len základné vzdelanie, žije V. O. T., kde je najnižšia miera
nezamestnanosti v rámci SR, teda má možnosť nájsť si trvalejšiu prácu s vyšším príjmom. Z výsledkov
vykonaného dokazovania je zrejmé, že je schopný dosiahnuť vyšší príjem, ako deklaroval pred súdom.
Často strieda zamestnávateľov, pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe. Navyše, v januári
2016 mal príjem z úrazu vo výške 600,- eur a z úhrady poistného v sume 1.300,- eur, a to v máji 2016.
Tvrdí, že ak by mal viac finančných prostriedkov, tieto by použil na úhradu výživného, čo však neurobil.
Ako už bolo vyššie uvedené, sumu 1.300,- eur previedol na účet svojej matky, aj keď v zmysle zákona
je výživné prednostnou pohľadávkou, teda má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

8) Zároveň okresný súd dlžné výživné za obdobie od 1.1.2016 do 31.7.2016, t.j. za 7 mesiacov x 40,-
eur, čo činí 280,- eur na každé z maloletých detí, povolil otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20,-
eur mesačne spolu s bežným výživným, a to pod následkom straty výhody splátok. Keďže matka žiadala
zvýšiť výživné na mal. V. zo sumy 50,- eur na sumu 120,- eur a na mal. L. zo sumy 40,- eur na sumu
100,- eur, v prevyšujúcej časti jej návrh bol zamietnutý.

9) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP v platnom zmení, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti zvýšeného výživného a dlžného výživného, podal otec
maloletých detí odvolanie, ktorým navrhol výživné u mal. V. zvýšiť z 50,- eur na 70,- eur a mal. L. zo
sumy 40,- eur na 60,- eur. Zároveň dlžné výživné žiadal umožniť splácať po 10,- eur na každé dieťa
spolu s dlžným výživným. V odvolaní uviedol, že na pojednávaní nemal právneho zástupcu, pretože jeho
finančná situácia mu to nedovoľuje, čím, podľa jeho názoru, bol znevýhodnený. Nebola braná do úvahy
jeho momentálna finančná situácia. Jeho terajší príjem činí 405,- eur, ktorý doložil súdu od terajšieho
zamestnávateľa. Jeho zdravotný stav nie je taký, ako je spomínané, nemôže vykonávať ťažkú prácu,
ktorá by bola finančne lepšie ohodnotená. Po dlhšom zaťažení mu opúcha noha a nemôže tak viac a
ťažko pracovať, ako predtým. V tejto súvislosti doložil nález z Nemocnice I. - P., kde bol prijatý po úraze.
Bola mu zistená artróza pravej nohy. V blízkej budúcnosti ho čaká operácia, pretože nechce prísť o
nohu, no aj napriek tomu pracuje, koľko vládze, aby mohol platiť výživné na svoje deti.

11) Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 21.9.2016 žiadala potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny. V tejto súvislosti poukázala na výsledky
dokazovania vyhodnotené okresným súdom.

12) Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 28.9.2016 taktiež žiadal potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Uviedol, že od poslednej úpravy
výživného prešli dva roky, pričom sa zároveň zmenili pomery na strane maloletých detí, ktoré fyzicky
povyrástli, psychicky dospeli a zvýšili sa výdavky súvisiace s uspokojovaním ich potrieb. Taktiež na
strane otca sa zmenili pomery, pretože v čase rozhodovania poslednej úpravy bol nezamestnaný a
nepracoval kvôli úrazu. V súčasnom období, napriek zdravotným problémom, je zamestnaný a jeho
mesačný príjem dosahuje 499,43 eur. Zároveň mu bola od spoločnosti D. vyplatená suma zo zrušeného
poistného v sume 1.300,- eur, ktorú maloletým deťom neposkytol, ale previedol ju na účet svojej
matky. Taktiež v januári 2016 mu bola vyplatená suma 600,- eur za úraz. Matkin mesačný príjem je
nižší a dosahuje výšku 331,- eur. Matka maloletých si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou
starostlivosťou o maloleté deti, ktorá je na dobrej úrovni, preto je potrebné vychádzať z menšieho
finančného podielu ako zo strany otca. Otec nad rámec výživného maloletým deťom nič materiálne ani
finančne nezabezpečuje a neobdarúva ich.

13) Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletých detí bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil
výživné na maloleté deti a zároveň rozhodol o dlžnom výživnom do 30.9.2016, v tejto súvislosti správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 387 ods. 1 CSP).

14) Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že v čase jeho rozhodovania
mal otec maloletých detí pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, a to do konca septembra 2016,
pričom rozsudok bol vyhlásený 4.8.2016. Keďže v čase rozhodovania odvolacím súdom neboli známe
jeho zárobkové a majetkové pomery po tomto dátume a dokazovanie v tomto smere presahuje rámec



dokazovania odvolacím súdom, bolo potrebné výrok o zvýšení výživného za obdobie od 1.10.2016 do
budúcna, a vo výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu tohto zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

15) Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16) Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
Zákon o rodine ani nevyžaduje tak, ako Občiansky súdny poriadok, resp. Civilný sporový poriadok, aby
šlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na
strane povinného (otca), resp. okolnosťami na strane oprávneného (maloletých detí), alebo objektívne -
vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod..

17) Ako už bolo vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neboli známe zárobkové a majetkové pomery
povinného otca po septembri 2016, a to v čase jeho rozhodovania. Teda pokiaľ súd prvej inštancie o
zvýšení výživného rozhodol počnúc dňom 1.1.2016 a pracovný pomer na dobu určitú mu mal skončiť
30.9.2016, bude potrebné jeho pomery zistiť za obdobie od 1.10.2016 do budúcna (v tomto prípade do
nového rozhodnutia súdu prvej inštancie). Bolo by totiž nespravodlivé od otca maloletých detí požadovať
zvýšené výživné aj po 1.10.2016, ak by bolo zistené, že otec odvtedy a v súčasnosti je prípadne
nezamestnaný, resp. PN, a to už aj vzhľadom na správu o jeho ošetrení z C. V. P. zo dňa 25.2.2016
(č. l. 119).

18) Z uvedených dôvodov odvolací súd v prevyšujúcej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného za
obdobie od 1.10.2016 do budúcna a vo výroku o trovách konania, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 389 ods. 1 písm.
c/ CSP).

19) V novom rozhodnutí ohľadom zrušenej veci rozhodne súd prvej inštancie aj o prípadných trovách
odvolacieho konania.

20) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).