{"guid": "05173b46-7144-4077-95f6-525e6238a034:fb3335ed-b66f-46aa-9155-d8d8b6fea1e0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4613203175.3", "spisova_znacka": "7Co/560/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/560/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. novembra 2015, sp. zn. 7Co/560/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4613203175.3", "identifikacne_cislo": "4613203175", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1395", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb3335ed-b66f-46aa-9155-d8d8b6fea1e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4613203175.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4613203175.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4613203175.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 7Co/560/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4613203175\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613203175.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek\nsenátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting,\ns.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29\n705, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova\n4, proti odporcovi: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. XXX/XX, K., o zaplatenie zmenkovej sumy\n270,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.\n4C/355/2013-90 zo dňa 27. januára 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e  .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý podal formou tlačiva\npodľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 270,94\neura s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods.\n1 OSP s odôvodnením, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil\nust. § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 39, § 53\nods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o\nSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon\no spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka a čl. I § 5 ods. 1-3, § 10, § 11 ods. 1, § 14\nods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2, § 77 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Keďže v danom prípade išlo v\nzmysle čl. 3 Nariadenia č. 861/2007 o cezhraničný spor, odvodil súd prvého stupňa svoju právomoc\nna prejednanie a rozhodnutie veci z článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a čl. 16 bod 2\nNariadenia č. 44/2001. Následne podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 593/2008, resp. na základe §\n10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších\npredpisov určil rozhodné právo, ktoré sa na danú vec vzťahovalo. Zisťoval tiež, či nejde o spotrebiteľský\nvzťah, a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Okrem toho dospel k\nzáveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú\núroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet\nkonania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje, a aj pri\nnečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby mu jeho nevedomosť nebola na úkor. Práve pri spotrebiteľských\nvzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednacej\nzásady.\n\nSúd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 27.05.2009 uzatvorila spoločnosť\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 4381835 (ďalej\nlen „zmluva o úvere“), podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800 eur a žalovaný\nsa zaviazal požičanú sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 772 eur, spolu  mal zaplatiť 1572 eur, v 12\nmesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 28.06.2009. V zmluve o úvere neboli uvedené úroky z\núveru ani  priemerná RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) . V bode 17 všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného\nzáväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku,\nv ktorej nie je vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné\nstrany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh\nsplatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči\ndlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy\nvyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.“\nZo zmenky vystavenej žalovaným dňa 27.05.2009 ( v deň podpísania zmluvy o úvere) na rad\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., súd prvého stupňa zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 296 eur a zmenkový\núrok 0,25 % denne od 29.12.2010, pričom zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami\n\"bez protestu\" a \"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia\". V ľavom dolnom rohu zmenky\nsa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 4381835. Zároveň súd prvého stupňa zistil, že práva vyplývajúce\nz predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu.\nSúd sa oboznámil aj s obsahom spisu exekučného konania sp. zn. 6Er/606/2011 v ktorom spoločnosť\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., ako oprávnený vymáhal pohľadávku z úverovej zmluvy, pričom predložil\núverovú zmluvu č. 4381835 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s exekučným\ntitulom Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 03706/11 zo dňa 25.05.2011. Rozhodcovským\nrozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu  296 eur spolu so zmenkovým úrokom\nvo výške 0,25% denne zo sumy  296 eur od 29.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo\nsumy 296 eur od 14.03.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania 142,21 eura\ndo 3 dní. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však bola zamietnutá\na exekúcia bola zastavená.\nVzhľadom na ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení\nzmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu\núdajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o\núvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd urobil záver,\nže zmenka bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere - konkrétne ako\nblankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený\ndodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v\nporovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti\nmôže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď\nuhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia\nfunkcia vylúčená výslovným zákazom splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6\nZákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti\nso spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade\npovažovať danú zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského\núveru žalovaným, len za zabezpečovaciu zmenku, a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na\nuhradenie dlhu.\nKeďže predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným\npôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo\nspotrebiteľskej zmluvy o úvere, súd v prvom rade posudzoval platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla\npohľadávka zabezpečená zmenkou, a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Zmluva\no úvere je zmluvou spotrebiteľskou, lebo spĺňa znaky tejto zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.\nIšlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej\nobsah. Zmluvnými stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní\nzmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní\na plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a\nteda bola spotrebiteľom. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských\núveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru „ na výkon podnikania.“.\nPri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na\npreukázanie toho, že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí.\nKeďže tento účel nebol preukázaný, platí, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. Bezpečným\n\npreukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, zamestnania\nalebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny\nsúvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.\nZámer uzavrieť zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim \"absolútneho obchodu\"\npodľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka bol vedený s cieľom vyhnúť sa uplatneniu ustanovení\nchrániacich spotrebiteľa podľa Zákona na ochranu spotrebiteľa, Zákona o spotrebiteľských úveroch\nalebo Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nz 25.01.2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľnú\npodmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj keby zmluvné strany uzatvorili\nzmluvu o úvere ako \"absolútny obchod\" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť\nprekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských\nzmluvách. V danom prípade ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa\nZákona o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o\nročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čo boli v\nčase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich\nneuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.\nPreskúmaním zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prijal záver, že\nrovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán bola hrubým spôsobom narušená, a to\nnajmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom\nsplnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné\nzmluvné pokuty, blankozmenka). Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v\ntakmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom, čo\nspôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi\nnemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa domáhať\nakýchkoľvek práv. Právo na  vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o\nvyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne\nznenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a\nz toho dôvodu je takáto dohoda ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm.\nk), l) Občianskeho zákonníka neplatná. Pôvodnému remitentovi teda nevzniklo právo na vyplnenie\nblankozmenky, blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou, pôvodný remitent nemal práva a povinnosti\nzo zmenky, a preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu. V základe jednoznačne išlo o\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských  úveroch, preto sa súd\nzaoberal aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo), a zistil, že predloženú zmenku\npodľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemohol prijať ani ako zabezpečovací\ninštitút, pretože zmenka bola vyplnená s podstatne vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťa uvedené\nustanovenie zákona. Z uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok\nzmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal\nmožnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa\nneho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok\nnepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci\nnenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom\ndokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich\nnárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej\nsumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky,\na preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa\nmal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.\nOdporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak\ntak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej\nzásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré\nnetvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych\nprávnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej\núnie. Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval\nna tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského\nvzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom\n\nna ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne\nnámietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa\nneho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú\npo indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný; jemu\nnie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou\nani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne\npripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej\nvýške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných\nzáväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu.\nAk je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať\no záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich\nargumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.\n\nOdporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212\nods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa        (§ 213 ods. 1 OSP)\nprejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri\nsplnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací\nsúd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom\nrozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré\nsú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich\nsa na tento prípad.\n\nNa dôvažok odvolací súd dodáva, že predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa\nčl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske\nkonanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca\ndomáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého\nnávrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný,\npričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov\nod vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.\n\nNavrhovateľ sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho\nnámietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku\nzmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou\nspochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo\nzmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo\nzmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou\nhodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade\npísomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu\nk spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že ak by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal\nna základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci,\nmohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym\nprocesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných\npre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,\naby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4\nNariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné\nprostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,\nnapr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v\nkonaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a\nnariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia\nje preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na\nnekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou\nhodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa\nkonanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.\n\nZákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ako základný procesný\npredpis platný na území Slovenskej republiky dôkaznú povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré v\ntretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je\nich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ\nv dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho\npredchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť\nspotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal\ncharakter tohto vzťahu. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola\nobsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský\núver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo\nforme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia\n§ 3 ods. 1 citovaného zákona bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver\nv rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická\nosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel než na výkon zamestnania, povolania alebo\npodnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností.\nZákladnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené\na nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym\npredchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné\núverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet\nspotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania\nnebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu podnikania. S prihliadnutím\nna možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné\nbremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.\nExistujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie,\nčo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim\nodôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí\núveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,\naký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením\nkonkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.\nDôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má\nna posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným\nrovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, podľa ktorého pri rozhodovaní o\nuplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej\nsamostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o\naproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú\nspotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách\nnezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek\nv spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem\nvhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť\nštandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový\nprávny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ\nzahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným\nrizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,\naby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby\nhodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.\n\nV zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže\nrobiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým\nmajiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného\nustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči\nmajiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,\nt.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného\nustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých\nbola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne\nabstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny\ndvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v\n\nrámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať\nskutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS\nmusí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž\npri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť\nobsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické\nzníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom\nrežime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich\npráv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.\nAbstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a  o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v\nsúvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo\nšekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov\nzo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia\nbola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane\nzmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30\n% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s\npredchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.\nUstanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.\nV tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku\nnapriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v\nrozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EÚ).\n\nČo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná\nako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.\nSlobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej\ndohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú.\nŽalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona\nneospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto\nprincípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej\nmiere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú\nkonkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach\nustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.\nNeinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych\nvzťahov mu nemôže byť na ujmu.  Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený\nlimit, vzhľadom na\n\npovahu tohto cenného papiera bolo žalovanému zhoršené jeho zmluvné postavenie. Pritom potreba\nvystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanému zo zmluvy, ale len zo\nvšeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou\nsa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné\npostavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa\npriaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,\nodporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania\nzmenka nemohla byť platne vystavená  a ani platne indosovaná.\n\nJednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné\nzabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé\npodmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou\nprocesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo\nzmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna\nprávna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie\nzmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ\nna ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu\n\nspotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto\nskutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a\nprijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako\ntaké v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna\nprávna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských\nvzťahoch ,môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyplýva  právny záver o tom, že z takej\nzmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh\nnavrhovateľa žalobcu zamietnutý,  ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151\nods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov\nnepriznal, keďže si právo na ich priznanie neuplatnil.\n\nToto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/355/2013", "guid": "11b1815a-31d6-4290-a72f-2600bbcae113:12ccf923-5de8-4f54-a29c-0cd886813d15", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "43dcfdc1-31a6-449c-920e-2c47654890c8:3dd1c8e3-ba92-4ffd-b783-6187515c7aa6", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/606/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/606/2011 z 25. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/43dcfdc1-31a6-449c-920e-2c47654890c8:3dd1c8e3-ba92-4ffd-b783-6187515c7aa6"}], "citovane_v": []}