Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/89/2018 z 23. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. mája 2018, sp. zn. 19Co/89/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3817213472.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/89/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3817213472.1 | 2018-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 370 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b69253b-7f0f-4539-958c-06fc0f431510 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3817213472.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/89/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213472
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817213472.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu T., zastúpeného I. proti žalovanému
M., zastúpenému D., o zaplatenie 6.663,43 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.02.2018,
č.k. 15Csp/175/2017-68 a konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 01.02.2018, č.k. 15Csp/175/2017-68 zastavil konanie o
zaplatenie istiny 833,00 eur, úrokov vo výške 513,02 eur, úrokov vo výške 4.069,51 eur, úrokov zo
zostatku nesplatenej istiny 6.663,43 eur vo výške 19 % ročne od 08.06.2017 do zaplatenia
a poplatkov vo výške 39,28 eur (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.), aplikujúc ustanovenia § 1 ods. 2, §
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 43c ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1, ods.
2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Podaním zo dňa 31.01.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.02.2018, zobral žalobca žalobu
v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok.

3. Podaním zo dňa 15.03.2018 podal žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo
dňa 01.02.2018, č.k. 15Csp/175/2017-68. Namietal v ňom tvrdenie súdu prvej inštancie (uvedené v
odôvodnení napadnutého rozsudku), že späťvzatie žaloby bolo súdu doručené až po pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok. Obmedzenú funkčnosť elektronického portálu, cez ktorý má povinnosť
komunikovať so súdom (keďže je zastúpený právnickou osobou), podľa žalobcu nemožno pripísať na
jeho škodu. On späťvzatie žaloby doručil na Ústredný portál verejnej správy dňa 31.01.2018 o 15:49
hod. a podľa doručenky bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 31.01.2018 o 16:03 hod.

4. Žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal procesnú situáciu, ktorá nastala v súvislosti so
späťvzatím žaloby a dospel k záveru, že na účely rozhodnutia o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie



a o zastavení konania nie je potrebné skúmať, či bola žaloba vzatá späť pred vyhlásením
rozsudku alebo po ňom. V oboch prípadoch má späťvzatie žaloby za následok
zrušenie vyhláseného rozsudku a zastavenie konania, pričom z procesného hľadiska nie je podstatné,
či konanie zastaví súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím
súdom (k čomu by došlo v prípade, ak by sa späťvzatie žaloby považovalo za podané pred vyhlásením
rozsudku), alebo či o zastavení konania rozhodne priamo odvolací súd. Okolnosť, či k späťvzatiu žaloby
došlo pred alebo po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, je relevantná
len pre posúdenie nároku žalobcu na vrátenie časti súdneho poplatku, čo však môže posúdiť súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z hľadiska procesnej ekonómie preto odvolací
súd napriek pochybnosti o tom, či bola žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, postupoval
v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, ods. 2 CSP.

7. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s
konaním alebo jeho predmetom. Dispozíciou s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon
voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže
žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 CSP
späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 CSP súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie
zastavil.

8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia (resp. súčasne so zrušením meritórneho rozhodnutia), čo je i prípad danej veci,
uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie,
vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 CSP. Zavinenie sa v takom prípade posudzuje výlučne z
procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a
preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a teda nemohlo byť zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

9. Žalobca v späťvzatí žaloby (a ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie) neuviedol žiadne
dôvody späťvzatia žaloby. Z toho vyplýva, že zavinenie zastavenia konania je potrebné pripísať
žalobcovi, ktorý podal žalobu a následne ju vzal späť bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo správanie
žalovaného (zaplatenie uplatneného nároku). Preto vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).