Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/151/2011 z 7. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. marca 2012, sp. zn. 20Co/151/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8305212745.1 Krajský súd Prešov | 20Co/151/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8305212745.1 | 2012-03-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov Citované ustanovenia: § 153a OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1b2e3f6-a525-4f91-a50f-ec5391b1016f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8305212745.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/151/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305212745
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8305212745.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne E. L., bytom A. XXXX/XX, I. proti
žalovanej B. K., bytom E. XXXX/XX, I., o úhradu za užívanie bytu, o odvolaní žalobkyne a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C 89/2005-219 zo dňa 4.10.2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok čiastočne čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 2. 000 Eur
s tým, že žalovanej sa povoľujú splátky vo výške 50 Eur, ktoré je povinná platiť vždy do 25 dňa v
mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám žalobkyne pod
stratou výhody splátky.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok z r u š u je a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

III. O d m i e t a odvolanie žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobkyňa je povinná dlžnú sumu 4 596,23 Eur (138
466,-Sk) s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne počnúc od 1.7.2003 do zaplatenia uhradiť
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k
úhrade 4 596,23 Eur vrátane nákladov spojených s obnovením dodávky energie s úrokom z omeškania
vo výške 17,6% ročne počnúc od 1.7.2003 do zaplatenia, ako aj trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaná nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nie je poberateľkou
dávky v hmotnej núdzi. Je poberateľkou vdovského a sirotského dôchodku. Nepreukázala žiadne
skutočnosti potvrdzujúce jej zlú finančnú situáciu, ktorá by v čase vyhlásenia rozsudku odôvodňovala jej
povoliť splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach, preto súd prvého stupňa určil, že je povinná dlžnú
sumu uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa i žalovaná.



Žalovaná považovala rozsudok v celom rozsahu za nezákonný, v rozpore s právnymi predpismi vrátane
konania, ktoré mu predchádzalo. Žalobkyňa žalobu opiera o zmluvu o nájme bytu, ktorú so žalovanou
uzavrela dňa 28.2.2003. Nepredložila však žiaden dôkaz o tom, že byt bol prenechaný do podnájmu
s písomným súhlasom Predstavenstva Bytového družstva v Humennom. Súd prvého stupňa mal zo
zákona prihliadnuť na absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme bytu bez ohľadu na to, aby bola absolútna
neplatnosť namietaná. Za tohto stavu je právne irelevantné, že uznala svoj dlh čo dôvodu a výšky,
lebo predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Uznanie dlhu
nespĺňa predpísané náležitosti , tak po stránke formálnej ako aj po stránke obsahovej. Na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

K podaným odvolania sa účastníci konania vyjadrili.

Žalovaná považovala odvolanie žalobkyne za účelové, neopodstatnené a nedôvodné.

Žalobkyňa odvolanie žalovanej považovala za irelevantné, keďže bol spísaný úradný záznam medzi
nimi o užívaní bytu od 1.3.2003.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, za účelom doplnenia
dokazovania nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že rozsudok čiastočne čo do povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni 2 000 Eur je potrebné potvrdiť (§219 ods. 1 O.s.p.) a vo zvyšnej časti je rozsudok
nepreskúmateľný. Preto sú splnené podmienky, aby ho odvolací súd zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).
Odvolanie žalobkyne, keďže rozsudkom jej nebola ako účastníkovi konania spôsobená materiálna ujma,
bolo odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 153a O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho
základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 40 ods. 2 O.s.p. zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a
zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho
iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní
podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že zápisnicu z 8.12.2004 podpísala pod nátlakom pána L.. Vo vzťahu
k uznaniu dlhu na pojednávaní konanom dňa 20.3.2008 (čl. 119) uviedla, že si presne nepamätá, ako
to bolo. Mala za to, že v skutočnosti neplatila od júla 2004 do odovzdania bytu podľa zápisnice, preto
by bolo spravodlivé priznať žalobkyni sumu 2 000 Eur. Má dve pôžičky od firmy POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktoré spláca mesačne 76 Eur a jednu pôžičku od firmy PROFI CREDIT, s.r.o., ktorú spláca po 32 Eur.
Dlh bola ochotná zaplatiť v časti. Od júla 2004 platila mesačne 219,08 Eur (6 600,-Sk). Manželovi
žalobkyne zaslala raz 331,94 Eur (10 000,-Sk), avšak uvedená suma sa jej po niekoľkých mesiacoch
vrátila, nakoľko chcel, aby dlh bol zaplatený naraz.



Odvolací súd v prvom rade poukazuje na procesné pochybenia, ktoré rozhodnutiu súdu prvého stupňa
predchádzali.

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 18C 89/2005-123 zo dňa 27.3.2008 žalovanú zaviazal uhradiť
žalobkyni sumu 138 466,-Sk s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 13% počnúc od
1.7.2003 do zaplatenia s tým, že jej dlžnú sumu povolil splácať v mesačných splátkach po 1 000,-Sk
pod hrozbou straty splátok.

Uznesením č.k. 8Co 122/2008-139 zo dňa 29.9.2008 odvolací odmietol odvolanie žalobkyne ako
oneskorene podané.

Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 125/2009-154 zo dňa
27.5.2009 zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie odmietnuté z dôvodu odňatia
možnosti žalobkyne konať pred súdom, nakoľko neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie.

Z tohto dôvodu odvolací súd zisťoval podmienky účinného doručenia rozsudku žalobkyni a následne
uznesením č.k. 8Co 123/2009-163 zo dňa11.1.2010 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok vo výroku o
povolení žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 1 000,-Sk a vo výroku o náhrade trov
konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa však opätovne napadnutým rozsudkom v spojení s rozsudkom dopĺňacím vo veci
rozhodol o celom predmete konania zameriavajúc sa pri odôvodňovaní iba na splnenie podmienok
uloženia povinnosti zaplatiť uznanú dlžnú sumu v splátkach.

V rozhodnom období doručovania rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 18C 89/2005-123 zo dňa 27.3.2008
žalovaná bývala v I. na ulici E. XX (čl. 83, 258-261). Preto rozsudok nie je účinne doručený žalovanej
a doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Za takejto situácie odvolací súd pristúpil k preskúmaniu
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa opätovne rozhodol o celom predmete konania, v
celom rozsahu.

V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa nenaplnil podmienky stanovené ust.
§ 153a O.s.p. na vydanie rozsudku na základe uznania dlhu.

Uznávací prejav môže žalovaná urobiť v občianskom súdnom konaní akýmkoľvek spôsobom. V prípade,
že k uznaniu dlhu dôjde na pojednávaní, súd uznanie spíše do zápisnice. Nevyhnutnou podmienkou je
však to, že zápisnica o pojednávaní musí byť žalovanou podpísaná. Z obsahu spisu, a to zo zápisnice
zo dňa 20.3.2008 (čl. 119) vyplýva, že žalovaná výšku dlhu uznala tak, ako je uvedená v zápisnici zo
dňa 8.12.2004 (čl. 3). Predmetná zápisnica žalovanou nie je podpísaná, čoho následkom je, že súd
na ňu nemôže prehliadať (§ 40 ods. 2 O.s.p.). Písomná forma úkonu by bola splnená zaznamenaním
predmetného úkonu do zápisnice, ktorú by jeho autor podpísal.

Keďže v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20.3.2008 absentuje podpis žalovanej, napriek vyjadrenému
názoru, že výšku dlhu uznáva, nemožno naň prihliadať. Majúc na zreteli uvedené neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku na základe takéhoto uznania dlhu.

Žalovaná na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, avšak iba za
obdobie od júla 2004 do odovzdania bytu podľa zápisnice, t.j. vo výške 2 000 Eur.



Vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov konania odvolací súd aj keď z iných dôvodov, rozsudok
súdu prvého stupňa čiastočne čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 2 000 Eur ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Ak má súd za to, že je namieste určiť, aby bola dlžná suma zaplatená v splátkach v súlade s uts. § 160
ods. 1 O.s.p., jeho rozhodnutie má byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by
potvrdzovali záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaného nároku a osobným pomerom
účastníkov konania je vhodné povoliť plnenie dlžnej sumy v splátkach.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná je poberateľkou vdovského a sirotského dôchodku spolu
vo výške 246,30 Eur mesačne (čl. 178). Na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že zo svojho
príjmu by nemohla vyžiť. Má 3 pôžičky od nebankových subjektov.

Vzhľadom na majetkové pomery žalovanej odvolací súd povolil zaplatiť dlžnú sumu 2 000 Eur v splátkach
vo výške 50 Eur, ktoré je povinná platiť vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám žalobkyne pod stratou výhody splátok.

Čo sa týka zvyšnej časti uplatneného nároku odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej
uvádza nasledovné:

Čo sa týka odvolacích námietok, že zmluva o podnájme bola uzavretá bez príslušného schválenia
zmluvy zo strany predstavenstva Bytového družstva odvolací súd poukazuje na listiny, ktoré sú obsahom
spisu a sú nimi žiadosť o schválenie podnájomnej zmluvy v zmysle § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka
adresovaná predstavenstvu Bytového družstva Humenné (čl. 70) a následné schválenie zmluvy o
podnájme Bytovým družstvo Humenné (čl. 71). Zmluvu o podnájme nemožno považovať za absolútne
neplatný právny úkon. Preto sú odvolanie námietky žalovanej v tomto smere neopodstatnené

Spornou však zostala otázka vo vzťahu k výške dlhu žalovanej voči žalobkyni. Rovnako neboli účastníci
konania v zhode o tom, v akom okamihu žalovaná si prestala plniť svoje povinnosti zo zmluvy o podnájme
zo dňa 20.3.2003.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd s poukazom na ust § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu
prvého stupňa vo zvyšnej časti ako nepreskúmateľný zrušil. V tomto smere opätovne poukazuje na to,
že podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania dlhu splnené neboli. Z tohto dôvodu na uznanie
dlhu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 20.3.2008 v súlade s vyššie uvedeným neprihliadol.

Úlohou súdu v novom konaní bude vyporiadať sa s tvrdením žalovanej, že v skutočnosti dlh neplatila
od júla 2004 do odovzdania bytu podľa zápisnice (čl. 3). Jej vyjadrenie je v rozpore s obsahom žaloby
v tom smere, že žalovaná plnila podmienky len do júna 2006. Za týmto účelom bude potrebné vyzvať
žalovanú, ale aj žalobkyňu na preukázanie platieb nájomného. Vo vyššie naznačených intenciách
opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby pôsobilo presvedčivo (§ 157
ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,
kto na odvolanie nie je oprávnený.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby žalovanú súd zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 4
596,23 Eur so 17,6% úrokom z omeškania. Úrok z omeškania vo výške 4,6% ročne vzala späť. Na
základe upraveného petitu súd vydal rozsudok, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.



Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že týmto rozhodnutí žalobkyni nebola spôsobná žiadna
materiálna ujma. Vydané rozhodnutie nijak nezhoršilo jej právne postavenie. Nemá možnosť sa domáhať
priaznivejšieho rozhodnutia. Podanej žalobe súd prvého stupňa vyhovel zohľadňujúc jej dispozičný
úkon, čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 4,6% zo žalovanej istiny. Preto
žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania napadnutému rozsudku. Za takejto situácie
odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa ako odvolanie, ktoré bolo
podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.