Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/45/2012 z 23. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. februára 2012, sp. zn. 4Co/45/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3110207112.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/45/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3110207112.1 | 2012-02-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/706a2ebf-c97b-4c84-a44e-7e4e3bf7899f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3110207112.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207112
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110207112.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: J. V. a.s., so sídlom v O., V. č. XX, IČO XX XXX XXX,
zastúpeného T. č. XX proti žalovanému V. I., bytom K. P., V. X. č. XX, zastúpenému T. s.r.o., so sídlom I. -
R., V. XX/XXX, o zaplatenie 5,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 14.11.2011, č. k. 14C/320/2010-53 takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,64 eur
a náhradu trov konania 13,05 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám Mgr. I. V. D..
Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol prihlásený na platenie koncesionárskych poplatkov ako majiteľ
rádia na adrese V.., V. Z. č. XXX. Žalovaný bol hlásený k pobytu na adrese V.., V. Z. č. XXX/X od
08.09.1999 do 20.06.2003, odkiaľ sa odsťahoval vo februári 2002 k rodičom do K. P., na ulicu J.
S.. Novú adresu vyberateľovi koncesionárskych poplatkov nenahlásil a ani neohlásil zánik povinnosti
platiť poplatky. Za obdobie od 16.10.2002 do 16.06.2005 dlhuje na koncesionárskych poplatkoch
nedoplatok 260,- Sk. Predmetom žaloby je len nepremlčaný dlh v sume 170,- Sk za čas od 16.02.2005
do 16.06.2005. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalovaný bol povinný platiť koncesionárske poplatky za obdobie od 16.02.2005 do 16.06.2005 uplatnené
žalobou, lebo sa ako ich platiteľ a vlastník rádia prihlásil na Slovenský rozhlas do evidencie. Bolo
jeho povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 3 ods.8 písm. b/ zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch nahlásiť zmenu adresy, na ktorú sa presťahoval, Slovenskému rozhlasu, aby mu tento mal
kam poslať výzvu na úhradu prípadných nedoplatkov. Pokiaľ sa o celej veci žalovaný dozvedel až
z platobného rozkazu, treba poukázať na to, že si nesplnil zákonnú povinnosť nahlásiť vyberateľovi
poplatkov zmenu svojej adresy a za výzvu na úhradu dlhu sa považuje aj platobný rozkaz. Pokiaľ
mu zanikla povinnosť platiť poplatok, mal túto skutočnosť oznámiť Slovenskému rozhlasu, resp. v
tomto konaní jej zánik preukázať súdu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zánik
povinnosti platiť koncesionárske poplatky. Tvrdil, že rádio bolo zakúpené za trvania manželstva zo
spoločných prostriedkov a ešte pred rozvodom došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
dohodou v tom smere, že rádio nadobudne manželka žalovaného. Manželstvo účastníkov zaniklo
právoplatným rozvodom ich manželstva ku dňu 07.12.2003 a podľa ust. § 148 ods.1 Občianskeho
zákonníka týmto dňom zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K platnému vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode nedošlo, lebo dohoda o jeho vyporiadaní
bola uzavretá podľa tvrdenia žalovaného v čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti vo februári
2002 (za trvania ich manželstva) a takáto dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pre zjavný rozpor so zákonom. Základným predpokladom pre
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) je jeho predchádzajúci zánik.
Pokiaľ teda išlo o rádio, zakúpené za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, išlo o vec



patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podľa ust. § 145 ods.1 Občianskeho
zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý s manželov a podľa ust.
§ 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne. Nebolo preukázané, že
sa žalovaný s jeho bývalou manželkou po rozvode majetkovo právne vysporiadali v súlade s platným
právom a preto došlo k vyporiadaniu zo zákona v zmysle ust. § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka. Teda
po troch rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou, alebo sa nevedie konanie na súde o vyporiadanie BSM, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva
užíva. V danom prípade teda došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za danej
dôkaznej situácie ku dňu 07.12.2006 a len za predpokladu, že sporné rádio bolo spoločným majetkom
bývalých manželov patriacim do ich bezpodielové spoluvlastníctva a v tomto čase ho užívala bývalá
manželka žalovaného, stala by sa týmto dňom jeho výlučnou vlastníčkou. Do tejto doby vec bola
stále v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a žalovaný ju nemohol prenechať na užívanie svojej
manželke, lebo bola spoločným majetkom. Povinnosť žalovaného koncesionárske poplatky platiť teda
samotným odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti nezanikla, lebo táto sa viaže na vlastníctvo
konkrétneho prijímača a nie na platenie inkasa ani prevod a prechod vlastníctva k bytu. Z týchto dôvodov
súd návrhu vyhovel. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 1-3, 6, 8, 9, § 7 ods. 3, § 4a a § 8 ods. 12
zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a § 150 ods.2 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania tak, aby boli primerané
výške uplatnenej pohľadávky; z uplatnených 3 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci v roku
2005, výzva na úhradu dlhu dňa 20.10.2005 a podanie žaloby na súd dňa 19.10.2006) po 500,- Sk za
úkon + 2 x 150,- Sk paušál a 1 x 164,- Sk paušál, priznal 20 % z trov právneho zastúpenia v sume 393,-
Sk, spolu sumu 13,05 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/,b/, c/, § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré bude žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že popiera existenciu
právneho nároku žalobcu na zaplatenie istiny 5,64 eur s príslušenstvom, ako aj nárok na zaplatenie trov
konania. Uviedol, že vo februári 2002 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti z adresy V. Z. XXX, P. K.
k svojim rodičom, kde žil s nimi v spoločnej domácnosti a koncesionárske poplatky platili jeho rodičia.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/5/03 z 05.11.2003 bolo jeho manželstvo rozvedené a
byt na ulici V. Z. XXX/X-X v V.. prenechal bývalej manželke. Uplatnil si náhradu trov konania, pretože
súdny spor nezavinil.

Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.01.2012, žalovaný vzal svoje odvolanie
proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu späť.

Krajský súd Trenčín ako odvolací súd vzhľadom k tomu, že žalovaný vzal svoje odvolanie proti
napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa späť v čase, keď o odvolaní ešte nebolo rozhodnuté, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. odvolacie konanie zastavil podľa § 207
ods. 3 O.s.p..

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací
súd odvolacie konanie zastaví.

Späťvzatie odvolania pred tým, než o odvolaní rozhodne odvolací súd, je dispozitívnym úkonom
účastníka, ktorý odvolanie podal, preto ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd odvolacie
konanie zastaví a nezaoberá sa už vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia ani dôvodmi, ktoré
viedli odvolateľa k späťvzatiu odvolania.



Žalovaný v danej veci zobral svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa späť v
čase, keď o odvolaní ešte nebolo rozhodnuté, preto odvolací súd podľa § 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie
konanie zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu týchto trov, nakoľko odvolacie konanie bolo
zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.