Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/189/2014 z 18. 3. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. marca 2015, sp. zn. 26Sd/189/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200901.1
Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/189/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200901.1 | 2015-03-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 250j ods. 2 písm. a) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40c227e7-5176-442d-9d33-a6c6a26969ae
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200901.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/189/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200901
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200901.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Z. X.,
nar. XX. O. XXXX, bytom Y. XXX/XX K. D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 13.januára 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 13. januára 2014  zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku
od 16.októbra 2010  podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a  §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol  od 1.apríla 1999 priznaný § 210 a § 211 písm.
d) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru výsluhový príspevok, ktorý sa
od 1.júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.septembra 1969 do 1.septembra 1971 a doba
služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.decembra 1971 do 31.marca 1999 v I. kategórii funkcií. Z
uvedeného vyvodila, že získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňom XX.O. XXXX,. vo veku 55 rokov. V dôsledku
uvedeného nie je o ním uplatnenom nároku na starobný dôchodok príslušná rozhodnúť, pretože o
dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Z. Y. rozhoduje podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona
o sociálnom zabezpečení odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
keďže nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004 a pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. tj. pred 1.júlom 2002. Zároveň svoju príslušnosť vo veci
konať odporkyňa vylúčila aj s odôvodnením, že po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ
nebol nepretržite zamestnaný do 31.decembra 2003.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože vyslovený právny záver o jej nepríslušnosti
konať a rozhodnúť o jeho nároku na starobný dôchodok považoval za scestný a účelový. Poukázal
na to, že okrem výkonu služby v Z. Y. získal obdobie dôchodkového poistenia aj v civilnom sektore. V
písomnom vyjadrení z 8.apríla 2014 uviedol, že pre účely priznania výsluhového príspevku, ktorý je od
1.júla 2002 považovaný za výsluhový dôchodok mu boli započítané len roky služby v Z. Y.. Odporkyňa sa



pri rozhodovaní nezaoberala obdobím jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal mimo obdobia výkonu
služby v Z. Y.. Žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil jeho opravu.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Vyjadril
presvedčenie, že keďže mu Ministerstvo vnútra SR vypláca výsluhovú dávku, jediným orgánom, ktorý by
mohol rozhodnúť a vyplácať mu starobný dôchodok je odporkyňa s tým, že má nárok aspoň na pomernú
časť starobného dôchodku. Potvrdil, že do konca roka 2003 nepretržite nepracoval, pretože mu to jeho
zdravotný stav nedovoľoval.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zotrvala na stanovisku, že o
uplatnenom nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nie je vecne príslušná rozhodnúť a v tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach a to 9So 103/2011 a
9So 190/2011. V písomnom vyjadrení z 9.júla 2014 zotrvala na skutkových a právnych argumentoch,
ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na základe ktorých považovala vydané
rozhodnutie za súladné so zákonom.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v  súlade
s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami,  s
obsahom administratívneho  spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku,
s rozhodnutím Ministerstva vnútra o priznaní výsluhového dôchodku, s jeho listom z 22.októbra 2014, s
osvedčením o vyradení z vojenskej evidencie, s potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti,
o štúdiu navrhovateľa na lekárskej fakulte, s potvrdením Ministerstva vnútra SR o priznaní výsluhového
príspevku a o zhodnotení doby služby pre účely jeho priznania, o zaradení doby služby do I. kategórie
funkcií, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je
potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2  písm. a) O. s. p., pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na
dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety cit. zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť, určí podľa tohto zákona.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55
rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu do I. kategórie funkcií. Do 31. júna 2002 sa uvedené
zákonné ustanovenie vzťahovalo aj na sociálnej zabezpečenie policajtov. O dávkach dôchodkového
zabezpečenia rozhodujú orgány vymedzené v ust. § 142 ods. 4 písm. a) - c) zákona o sociálnom
zabezpečení.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (neskôr Policajného zboru) orgán príslušného ministerstva.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu  o priznanie starobného
dôchodku od 16.októbra 2010 žiadosťou zo 16.októbra 2013. Od 1.decembra 1968 do 31.júla 1969
pracoval na F. v A., od 1.decembra 1971 do 31.marca 1969 bol príslušníkom Z. Y. a od 1.apríla
1999 do 30.septembra 2002 bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V období od
septembra 1965 do 30.októbra 1968 študoval na P. L. Q. D. v A.. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR
č.p.:SPC-33.585/6-99 z 28.apríla 1999 bol navrhovateľovi od 1.apríla 1999 priznaný podľa § 210 a §
211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Z. Y. výsluhový príspevok. Od



1.júla 2002 sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov. Pre účely jeho priznania a určenia jeho výšku mu bola zhodnotená doba služobného
pomeru celkom v rozsahu 29 rokov a 129 dní a to základná vojenská služba od 1.septembra 1969
do 1.septembra 1971 v I. kategórii funkcií a doba služby v Z. Y. v I. kategórii funkcií od 1.decembra
1971 do 31.marca 1999. Po skončení služobného pomeru navrhovateľ už z dôvodu svojho zhoršeného
zdravotného stavu nepracoval.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55
rokov, pretože ako policajt bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu zaradenú do I. kategórie funkcií
vykonával najmenej 20 rokov.  Nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom dovŕšenia fyzického veku
55 rokov, t.j. XX.O. XXXX, tj. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. , tj. v čase, keď sa na
sociálne zabezpečenie policajtov vzťahovala špeciálna právna úprava, V. časť zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení. Bez ohľadu na dátum podania žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky nárok
na ňu vzniká podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňom splnenia
podmienok ustanovených  týmto zákonom a nárok na výplatu dávky je podmienený okrem splnenia
podmienok pre vznik nároku na dávku aj  podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky. Po vzniku
nároku na starobný dôchodok navrhovateľ nebol zamestnaný nepretržite k 31.decembru 2003, preto
nebolo možné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení.

Nárok na starobný dôchodok mu vznikol s poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci a cit. právnu
úpravu dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, XX.O. XXXX, preto o tejto dávke dôchodkového
zabezpečenia môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
zabezpečení rozhodnúť len orgán príslušného ministerstva

Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového
zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a
rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným
hmotnoprávnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho
rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotnoprávne následky. Riešenie vzniknutej procesnej
situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.

Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska
procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje, a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného
predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom
nároku navrhovateľa vecne hmotnoprávne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom
zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť
všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a  v súlade so zákonom
dovolenou analógiou legis ich mala  pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z.
aplikovať (napr. §20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...).

Hoci odporkyňa správne zistila skutkový stav veci i vecne príslušný orgán na rozhodnutie o starobnom
dôchodku navrhovateľa, rozhodla nesprávne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku zamietla, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom konaní  žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného
dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie tj. Ministerstvu vnútra SR,
odboru sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný je podľa cit. právnej úpravy § 142 ods. 4 písm. b) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre
možnosť priznania uplatnenej dôchodkovej dávky a určenie jeho výšky.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil rozhodujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.    Odvolanie   sa
podáva  písomne,  v    dvoch   vyhotoveniach

prostredníctvom  krajského   súdu  na   Najvyšší  súd  SR. V  odvolaní  je  potrebné    popri    všeobecných
náležitostiach   / §   42  ods.  3  O. s. p. /  uviesť,  proti ktorému  rozhodnutiu  smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo   postup  súdu  považuje   za  nesprávny   a  čoho sa
odvolateľ domáha.