{"guid": "04fe7c85-e5bb-42e1-a69f-69406caafd14:420da0a3-e476-4141-b66c-70c5b5d6438e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1", "spisova_znacka": "7Co/7/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/7/2014 z 25. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2014, sp. zn. 7Co/7/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1", "identifikacne_cislo": "7213203401", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2014-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/420da0a3-e476-4141-b66c-70c5b5d6438e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213203401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213203401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky O. Š.Í.B.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v D. na ul. Q. č. X proti odporcovi O. Š.Í.B. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v D.
na ul. M. č. XX zastúpenému JUDr. PhDr. Ferdinandom Kornom advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Sečovciach na ul. Širokej č. 768/3 v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.11.2013 č.k. 22C 25/2013-189 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku na 200 €
mesačne od podania návrhu 14.2.2013 do budúcnosti, ktoré zaviazal odporcu platiť navrhovateľke vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 14.2.2013 do 8.11.2013 425 € zaviazal
zaplatiť odporcu navrhovateľke do 31.3.2013. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca podal odvolanie proti výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom. Nesúhlasil so zvýšením
výživného a namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Citoval nález Ústavného súdu SR I. ÚS 51/97,
v zmysle ktorého zmena oprávnených potrieb oprávneného a možností, schopností a majetkových
pomerov povinného sú nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou, teda conditio sine qua non preto,
aby súd mohol zmeniť výšku výživného. Ak nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklad na zmenu
výživného tak, ako to predpisuje zákon, nie je možné zmeniť rozsudkom určenú výšku vyživovacej
povinnosti, pretože by sa jednalo o neprípustnú reparáciu pôvodného rozhodnutia a takto určené práva
a povinnosti by boli v rozpore s Ústavou a zákonom, pretože povinnosti v zmysle čl. 13 Ústavy možno
zakladať iba na základe zákona a v jeho medziach a nie rozhodnutím všeobecného súdu bez jeho opory
v zákone. Poukázal na to, že navrhovateľka už nie je školopovinným subjektom v zmysle zákona o
rodine a samotný prechod na iný stupeň školskej dochádzky je okolnosťou, ktorá len môže spôsobiť
zmenu pomerov, teda že sa takto zmena len objektívne predpokladá a prechod na iný stupeň školskej
dochádzky je zväčša okolnosťou na zmenu pomerov, to znamená, že sám o sebe je okolnosťou,
ktorá ipso iure nemôže spôsobiť zmenu pomerov na zvýšenie výživného. Na skutočné hmotnoprávne
naplnenie zmeny pomerov ako ju zákon pre zmenu určenia vyživovacej povinnosti zakladá, nestačí
len samotná okolnosť, že oprávnená navštevuje iný stupeň školskej dochádzky, ale že v príčinnej
súvislosti s touto okolnosťou sa zvýšili oprávnené potreby navrhovateľky. Poukázal na to, že odôvodnené
potreby navrhovateľky sú v tej istej kvantitatívnej úrovni ako to prezentovala v aktuálnom konaní ako
v roku 2010, keď sa pripravovala na maturitné skúšky. To je preukázané porovnaním a podrobným
výpočtom oprávnených potrieb v minulom rozsudku a v súčasnom návrhu, preto je nepreskúmateľné,



akým mechanizmom dospel súd k určeniu zvýšenia výživného o 50 €. Od októbra 2010 do februára 2013
na strane navrhovateľky sa neuskutočnila žiadna významná zmena, ktorá by hmotnoprávne spôsobila
zmenu jej oprávnených potrieb tak, aby v súvislosti s jej prechodom na ďalší stupeň školskej dochádzky,
resp. prípravy na povolanie bola okolnosťou na  zmenu pomerov na určenie výživného, keďže na základe
preukázaného žiadna iná relevantná okolnosť na strane oprávneného od októbra 2010 nenastala.
Zmenou na strane navrhovateľky v jej neprospech je tá okolnosť, že dosiahla plnoletosť, v novembri 2013
dovŕšila 21 rokov a teda má možnosť brigádnickej či inej zárobkovej činnosti v Košiciach a preto napriek
tomu, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, je vzhľadom na vek 21 rokov schopná sčasti sama
sa živiť a sanovať svoje potreby a ak napriek tomu požaduje od otca plnenie si vyživovacej povinnosti,
je otázne, či jej konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. On utrpel od posledného zvýšenia výživného
pracovný úraz s následkami a jeho možnosti a schopnosti sa obmedzili, jeho životná úroveň sa zmenila
podstatne, pretože dvakrát bol dlhodobo práceneschopný, hospitalizovaný a počas toho poberal dávku
nemocenského v sume 580 €. Jeho súčasný príjem je len za cenu veľkého počtu nadčasov, teda jeho
potencionalita a fakticita možností a schopností sa ponížila na úkor jeho osobného voľna, osobného,
manželského a rodinného života, koníčkov a relaxáciou, čo je významnou zmenou na jeho strane od
roku 2010. Tvrdenia matky navrhovateľky, že je od 1.9.2012 bez pracovného pomeru a poberateľkou
dávky v nezamestnanosti, sú účelovými tvrdeniami, pretože je schopná sama sa živiť a pri určovaní
vyživovacej povinnosti platí zákonný princíp prednosti potencionality pred fakticitou predpokladov na
určenie výživného. Tento musí platiť pre všetky relevantné skutočnosti, ak súd prihliada pri určení výšky
výživného, v danom prípade na spomínané skutočnosti, inak by bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania. Preto zvýrazňuje, že matka je schopná sama sa živiť, jej dcéra je dospelá a nie je odkázaná
na každodennú starostlivosť a svoju sociálno-ekonomickú potrebnosť je schopná riešiť vlastnými silami,
nie latentnou snahou o získanie peňažných zdrojov od otca navrhovateľky formou výživného a spolu
s dcérou skrývať sa za niekoľkomesačnú sociálnu potrebnosť mať status nízkopríjmovej osoby pre
účely konania o výživnom, čo vylučuje možnosť priznania zvýšeného výživného. Poukázal na to, že
rozsudky o výžive možno zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane oprávneného, povinného alebo
ak dochádza k zmene životných nákladov. Uvedené ustanovenie Zákona o rodine je kogentné, nie
dispozitívne a kogentnosť je daná preto, pretože iba na jeho základe možno vstúpiť do základnej
vlastnosti právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým je jeho nezmeniteľnosť, čo priamo súvisí s princípom
právnej istoty ako jediným z fundamentálnych princípov fungovania materiálneho  právneho štátu pre
účastníkov konania o výživnom, teda i odporcu a pre neho to znamená, že má právnu istotu, že ostatný
rozsudok o výživnom sa nezmení iba preto, že jeho dcéra podá formálne návrh na zvýšenie výživného
bez zmien predpokladov na jednej, či druhej strane. Na strane oprávnenej nedošlo od októbra 2010 do
februára 2013 k zmene jej oprávnených potrieb, pretože navrhovateľka hoci sa sústavne pripravuje na
budúce povolanie, je vzhľadom na svoj vek 21 rokov a plnú kontraktuálnu spôsobilosť schopná sčasti
sa sama živiť a sanovať svoje potreby, najmä ak jej otec utrpel od posledného zvýšenia výživného
úraz a jeho možnosti a schopnosti sa výrazne obmedzili aj v dôsledku následného navýšenia jeho
potrieb spojených s jeho liečebným procesom. Prezentovaná nezamestnanosť matky navrhovateľky od
1.9.2012 do súčasnosti je účelovou fabuláciou, neúnosnou a nereálnou v súčasnom svete, čo vylučuje
možnosť priznania zvýšeného výživného. Preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť.

Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že odvolanie
odporcu neobsahuje žiadne vecné ani právne dôvody pre zrušenie rozsudku, pretože prvostupňový
súd správne zistil skutkový stav a z neho vyvodil správne právne závery. Uviedla, že od septembra
2012 navštevuje vysokú školu UPJŠ, čím došlo k nárastu jej potrieb a od januára 2013 je jej matka
evidovaná na úrade práce. Prvostupňovému súdu predložila presný rozpis svojich nákladov a nie je
zrejmé, z čoho vychádza tvrdenie odporcu, že bolo preukázané zhoršenie jeho majetkových pomerov,
keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že jeho pomery sa nezhoršili, nedošlo k poklesu
jeho príjmov, pretože jeho terajší čistý mesačný príjem je 981,78 € oproti roku 2008 1.078,30 € a
roku 2009 935 €. V prvostupňovom konaní bolo preukázané, že jeho majetkové pomery sa nezmenili
natoľko, aby súd jeho návrh zamietol. Je teda zrejmé, že vykonaným dokazovaním bola zistená zmena
pomerov, najmä jej majetkových, boli preukázané jej zvýšené potreby, preto nevyhnutným záverom súdu
je uloženie zvýšenej povinnosti odporcu podieľať sa na jej výžive. Poukázala na to, že jej matka je
evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 3.1.2013 ako nezamestnaná a poberá dávku
v nezamestnanosti 300 € mesačne, pravidelne sa hlási na úrade práce a tiež sa snaží hľadať prácu
aj vlastnými silami, čo je pre ňu zložité v jej veku nájsť si prácu a prispievať vo zvýšenej miere na jej



životné náklady. Tvrdenia odporcu, že jej matka je účelovo nezamestnaná, je nepreukázané, pretože
v súčasnej dobe je absurdné, aby niekto chcel mať väčší zisk z vlastnej nezamestnanosti ako  z
riadneho pracovného pomeru. Jej matka má odpracovaných 26 rokov života a je v jej vlastnom záujme
byť zamestnaná a žiť dôstojný život. Ona napriek svojmu veku 21 rokov nemá možnosť brigádnickej
či inej činnosti v dôsledku denného štúdia na Právnickej fakulte, kde navštevuje 2. ročník a príprava
na jej budúce povolanie je náročné tak po časovej stránke a je potrebné sa jej venovať vo zvýšenej
miere nielen v priestoroch školy, ale aj vo voľnom čase, keďže chce v štúdiu pokračovať a zvládať ho
úspešne aj naďalej. Pripojila potvrdenie o návšteve školy dennou formou bakalárskeho štúdia prvého
stupňa so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky a pripojila aj potvrdenie o evidencii matky ako uchádzačky
o zamestnanie a o vyplácaní jej dávok v nezamestnanosti.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý odvolaním
napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a preto nemohol byť predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení
výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov tých okolností na strane oprávneného
alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť
o trvalú zmenu, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z toho dôvodu je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa
obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5
a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného
je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň,
obuv, náklady na bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j.
všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Rovnako je potrebné
posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti
k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie. Po dôslednom porovnaní pomerov,
ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Košice II z
19.11.2009 č.k. 25P 305/2008-85 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.10.2010
č.k. 8CoP 125/2010-101) s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zvýšenie výživného dospel
odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane navrhovateľky došlo
k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. V čase
predchádzajúcej úpravy o výživnom bola navrhovateľka študentkou strednej školy a v súčasnosti je
študentkou vysokej školy, čím sa zvýšili jej odôvodnené potreby. Z toho dôvodu súd prvého stupňa
správne zvýšil výživné od podania návrhu do budúcna, keďže od tohto obdobia bola preukázaná taká
kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Súčasne sa odvolací



súd stotožňuje aj s výškou výživného v sume 200 €, ktorú určil súd prvého stupňa, nakoľko uvedená
suma je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky, jej veku a zdravotnému stavu. Výdavky
navrhovateľky, ktorými odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného pritom odvolací súd nepovažuje
v porovnaní s potrebami iných študentov za neprimerané a o ich výške nemá žiadne pochybnosti
a odvolací súd je toho presvedčenia, že je nepochybne v možnostiach odporcu plniť si vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke v rozsahu 200 € mesačne (denné výživné predstavuje 6,60 €) aj po
zohľadnení jeho mesačných životných nákladov so zreteľom na to, že jeho odôvodnené potreby sú
už stabilizované, kým odôvodnené potreby navrhovateľky v porovnaní s jeho potrebami sú podstatne
vyššie a jednoznačne je nepochybné, že matka žijúca s ňou v spoločnej domácnosti finančne participuje
na nákladoch na bývanie, na domácnosť a uhrádza všetky jej odôvodnené potreby, pretože odporcom
plnené výživné nie je výlučným zdrojom na upokojovanie všetkých jej odôvodnených potrieb, preto
ho musí jej matka dopĺňať primerane aj svojmu zárobku rešpektujúc zásadu, že životná úroveň detí
a rodičov musí byť rovnaká a rovnajúca sa úrovni, ako keby deti mali, keby ich rodičia žili spolu.
Vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom na strane odporcu nebola preukázaná výrazná zmena
ním prezentovanej zhoršenej životnej úrovne oproti predchádzajúcemu obdobiu, pretože od februára
2012 do februára 2013 dosahoval príjem 9.607,72 € a z dôvodu práceneschopnosti mu boli vyplatené
nemocenské dávky 169,30 € + 2.986,10 € Sociálnou poisťovňou v úhrnnej sume 12.763,12 € a jeho čistý
priemerný mesačný príjem je 981,78 € výrazne nezhoršený od predchádzajúceho obdobia v roku 2008,
ktoré činilo 1.078,30 € a v roku 2009 935 €. Odporca naďalej žije v spoločnej domácnosti s manželkou,
ktorá je v súčasnosti nezamestnaná a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd prvého stupňa správne zistil
zvýšené náklady, ktoré odporca odôvodňoval zhoršeným zdravotným stavom dotazom na zdravotnú
poisťovňu, keď zistil, že za obdobie od 1.1.2011 do 20.7.2013 odporca zaplatil lieky a liečebné úkony
čiastkou 229,11 €, čo mesačne činí 7,39 €, čo len v minimálnej miere ovplyvňuje jeho mesačné výdavky
a správne neprihliadal na náklady súvisiace so splácaním pôžičky na hrnce, pretože správne vyslovil
názor, že sa nejedná o nevyhnutný a trvalý náklad. Taktiež konajúci súd správne konštatoval na strane
matky navrhovateľky výraznú zmenu v súčasnej dobe na jej strane v tom, že od 1.9.2012 si nevie nájsť
vhodnú prácu a došlo k poklesu jej príjmu zo 497,51 € na 300 €, pričom naďalej poberá rodinné prídavky
24 €. Odvolací súd zastáva názor, že odporcovi jeho príjem aj po odpočítaní relevantných výdavkov
súvisiacich so zabezpečením jeho potrieb, ako aj nákladov na liečenie umožňuje plniť si vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke v sume 200 € mesačne, teda v porovnaní s predchádzajúcou úpravou o
výživnom o sumu 50 € viac. Odvolacie námietky odporcu tvorili jeho obranu už v konaní pred súdom
prvého stupňa, pričom sa s nimi konajúci súd dostatočne vysporiadal a odporca neuviedol žiadne iné
relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd preto potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/25/2013", "guid": "f23e0989-389c-4fbd-98d5-84fa8beb4aec:b01533a8-2fbb-475a-9f7d-6cdcac6916b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce844071-b991-4470-9c72-dae41da5696c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/97 z 3. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1997.1"}], "citovane_v": []}