{"guid": "04ec9cef-2d3c-4747-9446-1b49f912aec7:62cab8cd-507c-42f2-805b-730df68c4209", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1417205991.1", "spisova_znacka": "11CoP/381/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/381/2017 z 22. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2017, sp. zn. 11CoP/381/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1417205991.1", "identifikacne_cislo": "1417205991", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2017-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Cdo/127/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "9058b7a6-bf9a-478d-9823-af1104bf7364:13365bf9-3065-4df1-91e4-505e27611ef1", "datum": "2018-06-20", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62cab8cd-507c-42f2-805b-730df68c4209", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1417205991.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1417205991.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1417205991.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/381/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205991
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417205991.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: U. V., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX O. a manžela: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX
O., v konaní o žalobe manžela na obnovu konania o rozvode manželstva a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom V.: t.č. plnoletý E. nar. XX.X.XXXX a U. nar.
XX.X.XXXX, na odvolanie manžela proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.07.2017,
č.k. 25P/115/2017-19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 31.07.2017, č.k. 25P/115/2017-19 odmietol žalobu na
obnovu konania. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 397 písm. a/, b/, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 410, § 411 ods. 1, 2, §
413 ods. 1 písm. e/, § 413 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), §
2 ods. 1, § 52, § 74 zákona  č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vecne
tým, že manžel v žalobe na obnovu konania neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol
použiť v pôvodnom konaní a ani sa nejednalo o dôkazy, ktoré nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní,
keďže tieto skutočnosti boli predmetom pôvodného konania. Vzhľadom k tomu, že manžel nenaplnil ani
jeden z dôvodov umožňujúcich povoliť obnovu konania, súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania
v zmysle § 413 ods. 1 písm. e/ C.s.p. ako zjavne neodôvodnenú odmietol. Súd prvej inštancie uviedol,
že manželom prednesené skutočnosti v žalobe na obnovu konania (určenie vyživovacej povinnosti,
exekúcia na byt, nepriaznivý zdravotný stav, výška jeho mesačného príjmu a výdavkov) boli už manželom
prednesené v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/205/2015 a to jednak v priebehu konania na súde prvej
inštancie, ako aj v priebehu odvolacieho konania na odvolanie manžela voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 05.04.2016,  č.k. 13P/205/2015-226 a s týmito skutočnosťami sa Krajský súd v
Bratislave vysporiadal v rozsudku zo dňa 20.09.2016, č.k. 11CoP/341/2016-244. K tvrdeniu manžela
o nesprávnom postupe odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, keď nenariadil odvolacie pojednávanie,
prvoinštančný súd uviedol, že pojednávanie na odvolacom súde je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd
pojednávanie nariaďovať nemusí. Odvolací súd nenariadením odvolacieho pojednávania v pôvodnom
konaní preto postupoval v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p., pričom  miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 14.09.2016, teda v
zákonom ustanovenej lehote.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.



Súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje ani
jeden konkrétny dôvod, prečo žaloba na obnovu konania bola odmietnutá. Namietal, že odvolací súd
v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 11CoP/341/2016 postupoval v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky a v rozpore s § 177 ods. 2 C.s.p. tým, že nenariadil odvolacie pojednávanie. V tejto súvislosti
poukázal na vyjadrenie generálneho riaditeľa sekcie legislatívy Ministerstva spravodlivosti X.. X. V.,
z ktorého vyplynulo, že právo byť prítomný na pojednávaní svojej veci a to aj v prípade, že konanie
bolo vyhlásené za neverejné, nemôže byť obmedzené, a to ani zákonom. Rozsudok Krajského súdu
v Bratislave vydaný v pôvodnom konaní zo dňa 20.09.2016, sp.zn. 11CoP/341/2016-244 označil za
nedostatočne odôvodnený, nevykonateľný, v rozpore s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Bol
toho názoru, že v texte ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine nie je uvedené, z koho životného minima
sa stanovuje výška výživného a predmetné nestanovuje ani Zákon o životnom minime. S poukazom
na uvedené mal za to, že v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine nemožno rozhodovať a preto mal
Krajský súd v Bratislave celú záležitosť predložiť Ministerstvu spravodlivosti na legislatívne spresnenie.
Poukázal na dohodu uzavretú medzi ním a manželkou, podľa ktorej nemal byť v prípade rozvodu nijako
finančne zaťažený, a ktorú dohodu mal súd prvej inštancie schváliť  v zmysle § 24 Zákona o rodine a
keďže tak neurobil, odvolací súd mal rozhodnutie súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní zrušiť.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa              § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru,
že odvolanie manžela nie je dôvodné.

5. Podľa § 74 C.m.p., žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že
sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 397 C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c/ bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné,
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

9. Podľa § 400 C.s.p.,  žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo r
ozhodnutie vydané.

10. Podľa § 403 ods. 1,2 C.s.p.,  žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

11. Podľa § 410 C.s.p., žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.



12. Podľa § 411 ods. 1,2 C.s.p., rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Súd nie
je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

13. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p.,  súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

14. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p.,  ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

15. Žaloba na obnovu konania predstavuje  mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je možné napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Právnu úpravu žaloby na obnovu
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom
prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej
istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené
sprísnenými podmienkami prípustnosti. Teda jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy
konania je zachovanie podmienok prípustnosti. Dôvody, z akých môže byť podaná žaloba na obnovu
konania, zákon určil taxatívne v ustanovení § 397 C.s.p. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť
dôvodom obnovy konania s poukazom na ustanovenie § 397 písm. a/ C.s.p. iba za podmienky, že boli
pre účastníka, ktorý navrhoval obnovu konania z tohto dôvodu „nové“ a nemohol ich v pôvodnom konaní
použiť. Pri dôvode obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. b/ C.s.p. zase dôkazy museli
nielen existovať už v pôvodnom konaní, ale účastník ich musel aj navrhnúť, resp. súd sa o ich existencii
dozvedel inak, ale z akéhokoľvek dôvodu ich v pôvodnom konaní nebolo možné technicky vykonať.

16. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom
konaní o žalobe manžela na obnovu konania preukázanú potrebu odmietnuť jeho žalobu, nakoľko
nebola splnená žiadna z podmienok predpokladaných v ustanovení § 397 C.s.p. Odvolací súd sa v tejto
časti rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý svoje
rozhodnutie dostatočne odôvodnil a využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. na vypracovanie
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

17. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami
manžela, ktorými namietal neodôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o odmietnutí jeho žaloby
na obnovu konania žiadnym konkrétnym dôvodom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí zo dňa 31.07.2017, č.k. 25P/115/2017-19 jasne a výstižne vysvetlil z akého dôvodu
manžel nenaplnil ani jeden z dôvodov umožňujúcich povoliť obnovu konania. Z obsahu spisu vyplýva,
že manžel žalobu na obnovu konania dôvodil § 397 písm. a/, písm. b/ C.s.p. a tým, že  súd v pôvodnom
konaní, ktorého obnovy sa domáhal neprihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav, na vedenie exekúcie
na jeho byt, na jeho mesačný príjem a výdavky, ako aj na dohodu uzatvorenú medzi ním a manželkou,
o tom, že po rozvode nebude z jej strany finančnom zaťažený, teda ani výživným na deti. Odvolací
súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že tieto dôkazy v pôvodnom konaní existovali,
manžel o nich vedel, v pôvodnom konaní boli manželom prednesené a súdy sa týmito skutočnosti vo
svojich rozhodnutiach zaoberali. Z toho dôvodu predmetné skutočnosti neboli spôsobilé založiť procesnú
prípustnosť žaloby o obnovu konania.

18. Neobstojí ani odvolací argument manžela, že odvolací súd v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn.
11CoP/341/2016 nenariadil pojednávanie, čím konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v
rozpore s § 177 ods. 2 C.s.p., nakoľko namietanie nesprávneho procesného postupu nepredstavuje
skutočnosť zakladajúcu prípustnosť povolenia žaloby o obnovu konania. Rovnako tak ani tvrdenia
účastníka konania o nejasnosti znenia konkrétneho ustanovenia zákona, v danom prípade manželom
tvrdená nejasnosť § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nezakladá procesnú prípustnosť žaloby o obnovu
konania v zmysle § 397 C.s.p..

19. Odvolací súd vyhodnotil  námietky manžela týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia súdmi v
pôvodnom konaní, v ktorom podľa jeho názoru v rozpore so zákonom neschválili jeho dohodu uzatvorenú



s manželkou o jeho finančnom nezaťažený, za nedôvodné. Ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o rodine
upravuje možnosť rodičov uzatvoriť medzi sebou dohodu, ktorou je možné nahradiť rozhodnutie súdu o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Za účelom vykonateľnosti je potrebné, aby súd schválil
dohodu rodičov. Súd môže schváliť rodičovskú dohodu o výške výživného, pokiaľ je v záujme dieťaťa
a neodporuje kogentným ustanovenia Zákona o rodine, akým je aj ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o
rodine. Zohľadňujúc uvedené, súd prvej inštancie a odvolací súd určením minimálnej výšky výživného
na deti v pôvodnom konaní postupovali v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda konali iba
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon, keďže v danom prípade aplikovali kogentné ustanovenia §
62 ods. 3 Zákona o rodine o povinnosti každého rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu.  Odvolací súd však opätovne zdôrazňuje, že ani uvedený dôvod nebol spôsobilým dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť žaloby na obnovu konania.

20. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/115/2017", "guid": "ec3ade34-5ba1-4bb4-b8aa-dbe796562de0:2b18fce9-9754-4f41-bfd9-3cf09dbf43be", "vztah": "potvrdene"}], "stav": {"sz": "7Cdo/127/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "9058b7a6-bf9a-478d-9823-af1104bf7364:13365bf9-3065-4df1-91e4-505e27611ef1", "datum": "2018-06-20", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "b35fd991-8cf9-412a-9ea8-76093b9255e4:2e3976b3-370c-49d8-85f4-6c6c08dbf8b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1415209952.1", "spisova_znacka": "11CoP/341/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/341/2016 z 19. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1415209952.1"}], "citovane_v": []}