{"guid": "04eb8c63-9b36-4336-bff3-786f0507b7a4:2b3eeb62-876a-47d8-9973-88b869fd7c7f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814200559.1", "spisova_znacka": "5Co/39/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/39/2016 z 30. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. augusta 2016, sp. zn. 5Co/39/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3814200559.1", "identifikacne_cislo": "3814200559", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b3eeb62-876a-47d8-9973-88b869fd7c7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814200559.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814200559.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814200559.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200559
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814200559.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13c, 6300 Zug, CHE-100.023.266, Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovanému M. P., nar. XX.X. XXXX, bytom G.-K.,
G. XXX, zastúpenému JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13
o zaplatenie 4.953,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 12C/65/2014-124 zo dňa 08. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
žalovaného   p o t v r d z u j e .

Žalobca   m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 1364,38 eur zastavil,
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľa
zaviazal k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, k rukám jeho právneho
zástupcu, náhradu trov konania vo výške 679,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nakoniec
rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku zo žaloby vo výške 75,30 eur žalobcovi cestou Slovenskej
pošty, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 9. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že
žalobca ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej svoju žalobu v časti poplatkov vo výške 317,90
eur a úrokov z omeškania vo výške 1.046,48 eur vzal späť a v tejto časti sporu žiadal konanie zastaviť.
Súd preto, akceptujúc dispozičné právo žalobcu s predmetom sporu, konanie v časti o zaplatenie istiny
vo výške 1364,38 eur podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a ďalej pojednával o zaplatenie sumy 3.588,74
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 5.10. 2012 do zaplatenia. V tejto časti vykonal
dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 497  Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b) a § 4 ods.
1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Podľa názoru súdu, predmetná zmluva o
splátkovom úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako zmluva o úvere
podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, je z dôvodu, že v zmluvnom vzťahu právny
predchodca vystupoval ako dodávateľ a odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ, spotrebiteľskou
zmluvou. Vzťahujú sa teda na ňu normy tzv. spotrebiteľského práva a teda jej obsah musí byť aj v
súlade  s ustanoveniami §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a takisto zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.  Z predloženej zmluvy súd zistil,
že táto neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vôbec sa v nej nenachádza údaj o konečnej splatnosti
úveru, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná ku
dňu podpisu zmluvy a ani údaj o počte, termíne a splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov, z dôvodu
ktorého sa v zmysle  § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. považuje poskytnutý úver za



bezúročný a bez poplatkov a žalobca by mal v takom prípade nárok od žalovaného len na vydanie toho,
o čo sa prípadne žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil /§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka/,
teda na rozdiel navrhovateľom poskytnutej a odporcom vrátenej sumy úveru. Žalobca však aj napriek
výzve súdu, do vyhlásenia tohto rozhodnutia neposkytol súdu žiaden dôkaz o tom, že jeho právny
predchodca vôbec poskytol žalovanému z úverovej zmluvy peňažné prostriedky, resp. kedy a v akej
výške, akú časť z týchto peňazí žalovaný žalobcovi a kedy vrátil, na úhradu akých položiek /istina
úveru, úroky, úroky z omeškania a poplatky ap./ boli tieto prípadné platby odporcu započítané, dôkaz o
vypovedaní zmluvy právnym predchodcom žalobcu dňa 9.2. 2011 a o doručení oznámenia o vypovedaní
zmluvy žalovanému, a to aj napriek tomu, že po postúpení pohľadávky spoločnosti GE Money, a.s., „v
likvidácii“, všetky písomnosti súvisiace s úverom, resp. zmluvou boli na právneho nástupcu pôvodného
veriteľa postúpené. Žalobca v konaní do vyhlásenia tohto rozhodnutia ako dôkaz nepredložil ani výpis z
úverového účtu a ani formulár o zmluvných podmienkach k úveru, z písomnosti ktorých by bolo možné
zistiť základné údaje o úvere a takisto aj to, či nárok žalobcu nie je premlčaný v zmysle § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom tiež na absenciu písomnosti o oznámení postúpenia pohľadávky
na právneho nástupcu veriteľa žalovanému a jeho doručenie žalovanému, nebolo možné posúdiť ani
to, či má žalobca v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Absenciu vyššie uvádzaných písomných dôkazov
sa súdu nepodarilo eliminovať ani výpoveďou žalovaného, ktorý zmluvu preukázateľne podpísal, ktorý
si však pre odstup času a skutočnosť, že mal v minulosti dlhy aj voči iným subjektom, na okolnosti
uzatvorenia zmluvy, resp. na to, či mu peniaze z úveru boli poskytnuté a ak áno akú časť sumy a kedy
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vrátil, nepamätal. Žalovaný si takisto nepamätal, že by
mu vôbec bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca v konaní nijako predovšetkým
nepreukázal, či došlo zo strany jeho právneho predchodcu k účinnému vypovedaniu zmluvy a teda, či je
vôbec v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom a takisto dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky.
Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pričom preukázal iba vznik zmluvného vzťahu, avšak
nijakým spôsobom nepreukázal rozsah uplatňovaného nároku, z dôvodov ktorých je žaloba žalobcu
neurčitá. Z týchto dôvodov bolo potrebné nárok žalobcu v prevyšujúcej časti sporu ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietnuť. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. V konaní si náhradu
trov uplatnil žalobca, žalovaný  i vedľajší účastník na strane žalovaného. Z dôvodu, že žalobca bol
v konaní v celom rozsahu neúspešný a naopak žalovaný i vedľajší účastník na strane žalovaného
boli v celom rozsahu úspešní, v súlade s § 142 O.s.p. rozhodol súd na pojednávaní dňa 8.10. 2015
o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu
trov, ktoré účelne vynaložili na obranu práva pred súdom. Písomným podaním zo dňa 8.10. 2015 si
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov, ktoré však pozostávali len
z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby po 170,97
eur /prevzatie veci a príprava zastúpenia, vypracovanie právneho rozboru veci, porada s klientom,
zastupovanie na pojednávaní dňa 8.10. 2015/ spolu s režijným paušálom 4 x 8,39 eur, cestovným dňa
8.10. 2015 osobným motorovým vozidlom 27,68 eur a náhradou za používanie motorového vozidla
dňa 8.10. 2015. Vyššie uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 941,22 eur súd žalovanému
nemohol priznať, pretože v konaní boli vynaložené neúčelne, aj napriek tomu, že v konaní na strane
žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý bol takisto zastúpený právnym zástupcom a ktorý
poskytol žalovanému v konaní fundovanú právnu pomoc. Trovy právneho zastúpenia žalovaného tak boli
v konaní vynaložené neúčelne, duplicitne a keďže si žalovaný v konaní okrem trov právneho zastúpenia
inú náhradu trov neuplatnil, i napriek protokolácii v uznesení na pojednávaní dňa 8.10. 2015, rozhodol
súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na obranu práva
žalovaného v súdnom konaní. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa
§ 10, § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.  za tri úkony právnej služby po 170,97 eur /príprava a prevzatie
zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 17.3. 2014, účasť na pojednávaní dňa 8.10. 2015/
spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 eur /úkony z roku 2014/ a 1 x 8,39 eur /úkon z roku 2015/, náhrady
cestovného dňa 8.10. 2015 v jednej polovici /z dôvodu účasti aj na inom pojednávaní v Prievidzi dňa
8.10. 2015/ vo výške 32,42 eur /cesta z Lučenca do Prievidze a späť pri 240 km, základnej náhrade za
1 km 0,183 eur, spotrebe litrov na 100 km 7 a cene paliva za liter 1,245 eur/ a z náhrady za stratu času
v jednej polovici /z dôvodu účasti aj na inom pojednávaní v Prievidzi dňa 8.10. 2015/ vo výške 55,92
eur /8 polhodín x 13,98 eur/ + 20 % DPH za úkony v roku 2015 - 53,54 eur /20 % zo sumy 267,70 eur
(170,97 eur + 8,39 eur + 33,42 eur + 55,92 eur)/ , t. j. trovy právneho zastúpenia spolu 679,26 eur, ktoré
súd uložil žalobcovi zaplatiť. O povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka



na strane žalovaného v celkovej výške 679,26 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. O vrátení kráteného súdneho poplatku
zo žaloby žalobcovi vo výške 75,30 eur /zaplatený súdny poplatok 297 eur - poplatok z prevyšujúcej
časti sporu 3.588,74 eur vo výške 215 eur - 6,70 eur/, rozhodol súd podľa § 11 ods. 3,4 a 6 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný do výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada
trov konania. Poukázal na názor vyslovený v právnej teórii i v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 457/2014 zo dňa 15.10.2014, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka
advokátom je potrebné v zásade považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp.
bránenie práva na súde. Preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že mu prizná proti žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Zároveň
si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

4. 4. Po podaní odvolania žalovaného došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej
inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. CSP v § 470 ods. 1 a 2 veta prvá stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
S ohľadom na uvedené prechodné ustanovenie tunajší odvolací súd posudzoval otázku náhradu trov
konania žalovaného, ako o nej rozhodol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, podľa príslušných
ustanovení O.s.p..
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania žalovaného v zmysle § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci bolo preto potrebné
rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia
uviedol súd prvej inštancie. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie
zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.364,38 eur, v ktorej časti vzal navrhovateľ svoj návrh späť a
o zostávajúcom predmete konania, kde žalobca žiadal zaplatenie sumy 3.588,74 eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 05.10.2012 do zaplatenia, žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na tento výsledok
konania súd prvého stupňa správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov v
predmetnej právnej veci ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný, ktorý bol v konaní procesne úspešný, tak má právo
proti žalobcovi na náhradu trov konania. Keďže sa procesný úspech žalovaného v konaní vzťahuje aj na
vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval na jeho strane, patrí aj tomuto proti žalobcovi náhrada
trov konania.

7. V zmysle ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. však možno účastníkovi priznať len náhradu takých trov
konania, ktoré účastník účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva v konaní. V otázke
účelnosti žalovaným vynaložených trov konania sa potom odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku. Konanie v tomto spore začalo podaním žaloby žalobcu
na súde dňa 16.01.2014. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 10.02.2014, od počiatku zastúpený
právnym zástupcom a následne podal dňa 18.03.2014 vo veci samej vyjadrenie. Po týchto úkonoch si
žalovaný dňa 07.10.2015, teda deň pred prejednaním a rozhodnutím veci súdom prvej inštancie, zvolil
právneho zástupcu, advokáta, ktorý sa zúčastnil pojednávania dňa 08.10.2015. Na pojednávaní bol
prítomný aj právny zástupca vedľajšieho účastníka konania.
8. Z uvedeného vyplýva, že za situácie, kedy už na strane žalovaného aktívne vystupovalo na ochranu
jeho práv spotrebiteľské združenie zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, si žalovaný sám zvolil
právneho zástupcu. Podľa odvolacieho súdu si tak žalovaný zvolil právneho zástupcu za situácie, kedy
mal už kvalifikovanú právnu pomoc zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho
v konaní na jeho podporu. Trovy takto vynaložené nemožno hodnotiť inak ako neúčelné. Postup
žalovaného, ktorý si zvolí platenú právnu pomoc advokáta v situácii, kedy sa mu identická služba dostáva
bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu žalovaného ekonomicky iracionálny, a tak



sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia žalovaného poskytnutie právnej pomoci,
pretože tej sa mu už dostalo, ale iba ekonomický prospech v podobe priznanej náhrady trov konania.
V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa
a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá
skôr. V tomto spore preto žalovanému nemožno náhradu trov konania za jeho právne zastúpenie priznať,
pretože ide o trovy, ktoré neboli vynaložené účinne na bránenie jeho práv v konaní.
9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku o náhrade trov konania žalovaného podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e     j e   p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/65/2014", "guid": "6937e769-4878-4801-b4ab-b7ae5f4805d9:9094f51a-0796-4f9f-b340-a3eb7e7a740b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}], "citovane_v": [{"guid": "64f4bc7a-f1a7-4721-a00b-f037720b4ef0:49da2ba7-cae0-403c-8d7a-1cc4a3b68b9e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114211668.2", "spisova_znacka": "9Co/45/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/45/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114211668.2"}]}