{"guid": "04e6951e-cf8f-4d33-85ed-23c6b5eb6362:9435189c-0cc3-4fcf-b00a-bfd99b924a78", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7014200291.1", "spisova_znacka": "7Sp/12/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sp/12/2014 z 26. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. februára 2015, sp. zn. 7Sp/12/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014200291.1", "identifikacne_cislo": "7014200291", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2015-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9435189c-0cc3-4fcf-b00a-bfd99b924a78", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200291.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200291.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200291.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200291
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200291.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: G. E., U..
XX.XX.XXXX, R. L. X, XXX XX L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 2830-30/2014-BA
zo dňa 07.02.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporkyne č. 2830-30/2014-BA zo 07. februára 2014.

Navrhovateľovi  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. 2830-30/2014-BA zo dňa 07.02.2014 vo veci nároku
navrhovateľa na úrazovú rentu rozhodla tak, že navrhovateľ G. E., ktorý utrpel poškodenie zdravia v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.02.2006, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 461/2003 Z. z.\") nemá nárok na úrazovú rentu.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 07.02.2014 odporkyňa uviedla:

\"Poškodený dňa 5. októbra 2009 podal žiadosť o úrazovú rentu z dôvodu pracovného úrazu zo dňa
22. februára 2006. V lekárskej správe Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zo dňa 26. apríla 2010
bola miera poklesu pracovnej schopností určená v rozsahu 0 %, nakoľko sa jedná o mierne funkčné
postihnutia a poškodený môže vykonávať pôvodné pracovné zaradenie v plnom rozsahu o čom svedčí
aj skutočnosť, že nebol po pracovnom úraze preradený na iné pracovisko.

Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov G. E. (ďalej len \"poškodený\") vychádzala z
nasledovných podkladov: žiadosť o priznanie úrazovej renty zo dňa 5. októbra 2009, oznámenie poistnej
udalosti zo dňa 24. februára 2006, záznam o úraze zo dňa 23. februára 2006, pracovná anamnéza
poškodeného zo dňa 15. januára 2010, popis pracovnej náplne zo dňa 14. marca 2002, potvrdenie
o výške denného vymeriavacieho základu zo dňa 8. júna 2009, zápisnica z ústneho pojednávania zo
dňa 14. novembra 2013 s poškodeným a zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 14. novembra
2013 a 22. novembra 2013 so svedkami navrhnutými poškodeným, rozsudok Najvyššieho súdu



Slovenskej republiky č. 9So/87/2012 zo dňa 26. júna 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. júla
2013, oznámenie o predĺžení lehoty zo dňa 12. novembra 2013, rozhodnutie č. 2519-28/2013-BA zo
dňa 30. decembra 2013 o prerušení konania, lekárska správa zo dňa 20. januára 2014, potvrdenie
zamestnávateľa o ukončení pracovného pomeru dohodou zo dňa 23. marca 2010.

Dňa 28. mája 2010 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie č. BA-72821/2010, o nepriznaní
nároku na úrazovú rentu. V zákonom stanovenej lehote podal poškodený proti rozhodnutiu zo dňa 28.
mája 2010 opravný prostriedok. Dňa 1. júla 2010 Sociálna poisťovňa, ústredie požiadala oddelenie
lekárskych posudkových činností Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, o preskúmanie lekárskej správy
vyhotovenej dňa 26. apríla 2010. Dňa 9. augusta 2010, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice, vypracoval novú lekársku správu, s mierou poklesu pracovnej schopnosti 0 %. Stanovenú mieru
poklesu pracovnej schopnosti dňa 5. októbra 2010 potvrdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne,
ústredie, vysunuté pracovisko Košice.

Nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ani posudkový lekár Sociálnej
poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, nevyhoveli opravnému prostriedku poškodeného,
rozhodoval o opravnom prostriedku Krajský súd v Košiciach, ktorý svojím rozsudkom č. k.
5Sp/24/2010-37 zo dňa 13. marca 2012 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.
mája 2010. Proti rozsudku KS v Košiciach podal poškodený dňa 18. mája 2012 odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim Rozsudkom č. k.  9So/87/2012 zo dňa 26. júna 2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31. júla 2013, zmenil rozsudok KS v Košiciach, rozhodnutie zo dňa 28.
mája 2010 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Podľa uvedeného rozsudku je v
ďalšom konaní potrebné pre účely objektívneho posúdenia nároku poškodeného na úrazovú rentu,
vyhodnotiť, ktoré ochorenia poškodeného sú alebo nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, či,
alebo prečo spôsobujú pokles schopnosti poškodeného vykonávať zamestnanie skladníka. Vysporiadať
sa so skutočnosťou, aký bol zdravotný stav poškodeného v čase utrpenia pracovného úrazu, ako
sa zmenil po úraze, ktoré ochorenia poškodeného sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, s
tvrdením poškodeného, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo v dôsledku zhoršenia zdravotného
stavu a následkom pracovného úrazu a nespôsobilosti ďalej vykonávať pracovné zaradenie, doplniť
dokazovanie aj výsluchom svedkov - bývalých spolupracovníkov poškodeného.

V súvislosti s rozsudkom NS SR, dňa 30. septembra 2013 požiadala Sociálna poisťovňa, ústredie,
oddelenie lekárskych posudkových činností Sociálnej poisťovne, pobočka, Košice, o opätovné
posúdenie zdravotného stavu poškodeného a súčasne boli predvolaní poškodeným navrhnutí svedkovia
- bývalí spolupracovníci poškodeného. Svedkovia - zamestnanci firmy Raven a.s. - vedúci predaja a
nákupu (priamy nadriadený poškodeného), majster skladového hospodárstva a skladník viazač - vedúci
posunu pri vlečke, uviedli, že poškodený pracoval ako skladník a obmedzenú pracovnú činnosť zo
všeobecných zdravotných dôvodov mal už od roku 2005, t. j. v čase pred vznikom pracovného úrazu.
Pracovnú činnosť vykonával s obmedzeniami (nepracoval vo výškach, nevykonával fyzicky náročnú
prácu) a po skončení pracovnej neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom vykonával identickú prácu
ako pred vznikom pracovného úrazu.

Dňa 20. januára 2014 bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vypracovaná
nová lekárska správa, v ktorej posudkový lekár konštatuje, že uvádzané zdravotné ťažkosti
poškodeného nemajú príčinnú súvislosť s pracovným úrazom, ale sú dôsledkom zdravotných postihnutí,
ktoré vznikali niekoľko rokov pred pracovným úrazom. Poškodený nebol po pracovnom úraze preradený
na iné pracovisko, čo potvrdili aj svedkovia - bývalí spolupracovníci poškodeného.

Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vystavenej dňa 20. januára 2014, ktorá je
prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti,



ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, dňa 5. októbra 2009, v dôsledku
pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho podľa § 88
zákona v znení neskorších predpisov, nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu.

Prípadné obmedzenia pri práci, má poškodený v dôsledku zdravotných postihnutí, ktoré nemajú
súvislosť s pracovným úrazom, ale vznikli ešte pred jeho vznikom. Tieto obmedzenia trvajú a majú
stúpajúci charakter. Pracovný úraz nezanechal dôsledky, ktoré by mali vplyv na pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, čo potvrdil aj
zamestnávateľ listom zo dňa 23. marca 2010.

Na základe lekárskych vyšetrení, posudkov a výsluchu svedkov, určil posudkový lekár mieru poklesu
pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho nespĺňa nárok na úrazovú rentu.\"

II.

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku zo dňa 03.03.2014 namietal správnosť a
zákonnosť hore uvedeného rozhodnutia z dôvodu neustále sa zhoršujúceho zdravotného stavu, ktorý
má priamu súvislosť s utrpeným pracovným úrazom dňa 22.02.2006 na pracovisku RAVEN s.r.o.. Je
toho názoru, že odporkyňa pri opätovnom posúdení jeho nárokov nezohľadnila ním predložené lekárske
správy, ktoré jednoznačne dávajú do súvislosti zhoršujúci sa zdravotný stav s utrpeným pracovným
úrazom. Jeho znížená schopnosť pohybu nadmerne zaťažuje chrbticu, pričom dochádza k nadmernému
opotrebovaniu platničiek chrbtice a dolných končatín. Táto skutočnosť je tou príčinou, prečo nemôže
od úrazu pracovať. V súčasnosti je uznaný za invalidného v rozsahu zníženia pracovnej schopnosti
o 55 %. Podľa jeho názoru tvrdenie odporkyne o miere poklesu schopnosti po úraze v rozsahu 0
% sa nezakladá na pravde. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že od pracovného úrazu nebol schopný
vykonávať pôvodnú prácu a bol preradený na prácu upratovania skladových priestorov, čiže nie na
pôvodnú prácu ako skladník žeriavnik a viazač bremien. K tomuto účelu prehodnocovania jeho nárokov
podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/87/2012 zo dňa 26.06.2013 zabezpečil svedkov
z pôvodného pracoviska, korí potvrdili, že na príkaz zamestnávateľa nevykonával pôvodnú prácu ako
pred úrazom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnuté
rozhodnutie odporkyne a stanovil opätovné pojednávanie k posúdeniu jeho nárokov na úrazovú rentu.

III.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2014 poukázala na obsah a dôvody rozhodnutia zo dňa
07.02.2014 napadnutého opravným prostriedkom, ako aj obsah posudkovej a rozhodovacej činnosti v
danej právnej veci, ktorá predchádzala vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že proti rozhodnutiu zo dňa 7. februára 2014, ktoré bolo navrhovateľovi
doručené dňa 14. februára 2014, podal navrhovateľ dňa 3. marca 2014, opravný prostriedok, v ktorom
opätovne namietol pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %.

Na základe v odvolaní uvedených skutočností bola zdravotná dokumentácia navrhovateľa zhodnotená
posudkovým lekárom pobočky, ktorý však opravnému prostriedku zo dňa 3. marca 2014 nevyhovel
v plnom rozsahu a listom č. 37178/2014-KEM zo dňa 29. apríla 2014 odstúpil posudkový spis na
druhostupňové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Košiciach (ďalej len \"ústredie\").
Posudkový lekár ústredia v podrobne medicínsky zdôvodnenej Lekárskej správe zo dňa 27. mája 2014
opätovne potvrdil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0 % s konštatovaním,
že pracovný úraz zo dňa 22. februára 2006 nezanechal dôsledky, pre ktoré by navrhovateľ mal pokles
schopnosti vykonávať prácu skladníka. Prípadné obmedzenia pri práci má navrhovateľ výlučne v
dôsledku zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s predmetným pracovným úrazom.



K námietkam navrhovateľa obsiahnutým v opravnom prostriedku zo dňa 3. marca 2014 uviedla
odporkyňa nasledovnú vecnú a právnu argumentáciu:

\"Pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľa posudkoví lekári Sociálnej poisťovne prihliadali na všetky
doložené lekárske nálezy vrátane lekárskych nálezov z roku 2013, ktoré boli predložené v konaní o
opravnom prostriedku na účely opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa. Posudkový
lekár ústredia odborne posúdil aj lekárske nálezy vystavené v období január - máj 2014 (lekárske nálezy
z nefrologického, interného, diabetologického a rehabilitačného vyšetrenia navrhovateľa).

V zmysle § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok  na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Existencia
príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom  a zdravotným stavom poškodeného po jeho vzniku je
nevyhnutnou podmienkou na stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.
Existencia priamych následkov pracovného úrazu zo dňa 22. februára 2006, s výnimkou priamych
následkov pracovného úrazu zo dňa 22. februára 2006, s výnimkou posudkovo nezávažného skrátenia
pravej dolnej končatiny o 5 mm, nebola v konaní medicínsky preukázaná.

Na zhoršenom zdravotnom stave navrhovateľa sa preukázateľne podieľajú výlučne ochorenia zo
všeobecných príčin, ktoré boli zohľadnené pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (MPSVZČ) na účely invalidity. Tieto však nemajú príčinnú súvislosť s pracovným úrazom zo
dňa 22. februára 2006, preto ich nemožno zohľadňovať na účely úrazovej renty. V tomto smere preto
považujeme odvolanie sa navrhovateľa na priznanie invalidného dôchodku s MPSVZČ v rozsahu 55%
za irelevantné.

Na základe uvedeného máme za to, že Sociálna poisťovňa postupovala v prípade navrhovateľa v súlade
s rozsudkom NS SR zo dňa 26. júna 2013 svoj postup v konaní, ako aj samotné rozhodnutie zo dňa 7.
februára 2014 náležite odôvodnila, a preto nie sú dané dôvody na opätovné posudzovanie miery poklesu
pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho konania v nadväznosti na
§ 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.\"

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporkyňa navrhla, aby Krajský súd v Košiciach na
pojednávaní vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 7. februára 2014 opravnému
prostriedku navrhovateľa nevyhovel a rozsudkom potvrdil toto rozhodnutie ako zákonné a vecne
správne.

IV.

1. Na písomné vyjadrenie odporkyne reagoval navrhovateľ písomným podaním zo dňa 04.09.2014.
Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že po úraze vykonával u zamestnávateľa rovnakú prácu ako pred
úrazom a túto skutočnosť mu potvrdili svedkovia z pracoviska pri pojednávaní na Sociálnej poisťovni v
Košiciach dňa 14.11.2013. Taktiež lekárska správa nesprávne hodnotí následky úrazu, keď konštatuje,
že v dôsledku úrazu nebola znížená jeho pracovná schopnosť a vytýkal posudkovému lekárovi, že nebral
do úvahy všetky odborné lekárske nálezy. Ďalej znovu poukázal na svoje nepriaznivý zdravotný stav,
ktorý sa po úraze radikálne zhoršil, pričom nie je pravdou, že ide o pokračovanie jeho zdravotných
problémov pred úrazom. Skrátenie pravej dolnej končatiny cca o 5 mm ako následok úrazu má za
následok nadmerné zaťažovanie ľavej dolnej končatiny a tým pádom aj bedrového kĺbu a chrbtice, čo
vedie ku degeneratívnym zmenám na týchto častiach tela. V závere svojho stanoviska uviedol, že pri
podpísaní dohody o ukončení pracovného pomeru so zamestnávateľom bol uvedený do omylu, a preto
požiadal o nové prešetrenie okolností ukončenia jeho pracovného pomeru dohodou zo dňa 11.01.2010.



2. Odporkyňa vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2014 poukázala na
svoju vyčerpávajúcu vecnú aj právnu argumentáciu obsiahnutú v písomnom vyjadrení zo dňa
10.06.2014. Požiadavku navrhovateľa o nové prešetrenie okolností ukončenia pracovného pomeru
so zamestnávateľom považuje odporkyňa vzhľadom na už vykonané dokazovanie za dokazovanie
nad rámec zákonných oprávnení v zmysle § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. a pokiaľ má navrhovateľ
záujem na došetrení ukončenia pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom, môže tak urobiť v
občianskoprávnom konaní pred príslušným súdom.

3. Pojednávanie súdu sa konalo dňa 27.02.2015 za účasti navrhovateľa, ktorý uviedol, že aj ďalšie
rozhodnutie sociálnej poisťovne vo veci jeho nároku na úrazovú rentu nie je v súlade so zákonom a
so zisteným skutkovým stavom veci. Podľa jeho názoru posudkoví lekári nedôsledne vyhodnotili môj
zdravotný stav. Toto presvedčenie nadobudol zo spôsobu akým s ním komunikoval posudkový lekár
v roku 2014, keď sa ani nepozrel poriadne do jeho zdravotnej dokumentácie. Taktiež nie sú správne
tie závery, ktoré poukazujú na iné poškodenia zdravia, ktoré nesúvisia s úrazom, pretože k zhoršeniu
zdravotného stavu u neho došlo po pracovnom úraze z roku 2006. Odvtedy sa začali stupňovať jeho
zdravotné problémy, a preto napr. nesúhlasí ani s mierou svojej invalidity 55 % v súvislosti s nárokom
na invalidný dôchodok. Invalidným je od októbra 2010, odkedy je poberateľom invalidného dôchodku
a v súčasnosti je už starobným dôchodcom. Na otázku samosudcu týkajúcu sa pracovného zaradenia
po pracovnom úraze a opätovnom nástupe do práce, navrhovateľ uviedol, že nedošlo u neho k zmene
pracovnej zmluvy a tým pracovného zaradenia, ale tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 14.11.2013 pred odporkyňou, nevykonával už tie práce v sklade, ktoré vykonával
v období pred úrazom. Bol poverený iba upratovacími prácami a činnosťami podobného druhu.

4. Poverená zástupkyňa odporkyne zotrvala na svojom vyjadrení v celom rozsahu. Na námietku, ktorá
bola vznesená na pojednávaní navrhovateľom, že lekár posudkovej činnosti nevychádzal z lekárskych
správ a pred ním ani nenazrel do posudkového spisu, uviedla, že tak ako dávkové konanie, tak aj
posudkové konanie má svoju prípravnú fázu, kde posudkový lekár sa podrobne oboznamuje so všetkými
predloženými lekárskymi správami a urobí si z toho záver, ktorý v deň posudzovania oboznamuje
toho ktorého poškodeného. Ďalej k námietkam, že sociálna poisťovňa nevychádzala zo skutočne
zisteného stavu, uviedla nasledovné: \"Najvyšší súd zrušil rozhodnutia sociálnej poisťovne s tým, že
vyslovil určitý právny názor, ktorý je povinná akceptovať sociálna poisťovňa a ktorý aj akceptovala.
Vykonala dve ústne pojednávania s tým, že navrhovateľ navrhol dvoch svedkov, potom vykonávala
ústne pojednávanie so zamestnávateľom. Svedok E., ktorý vypovedal, že po pracovnom úraze už
navrhovateľ nevykonával tú istú činnosť, ako vykonával pred pracovným úrazom, bol podľa zistenia
z následného ústneho pojednávania so zamestnávateľom vyhodnotený ako nie vierohodný, nakoľko
zamestnávateľ uviedol, že v čase po pracovnom úraze tento svedok už v tejto spoločnosti nepracoval,
teda nemohol vedieť čo všetko navrhovateľ vykonával. Ďalej zamestnávateľ prostredníctvom svojho
zamestnanca Ing. Vozára potvrdil, že navrhovateľ už od roku 2005 mal vyňaté práce ako viazač bremien
a dvíhanie ťažkých bremien a to z toho dôvodu, že mal potvrdenie od lekára, že tieto práce nesmie
vykonávať, vzhľadom na jeho zdravotný stav.\" Ďalej poukázala na lekársku správu z posudzovania
zvýšenia sumy invalidného dôchodku zo dňa 10.09.2013, v ktorej sa uvádza, že navrhovateľ má invaliditu
z choroby všeobecnej diabetes a ďalšie pridružené ochorenia a o 5 % mu bola navýšená táto invalidita
z dôvodu pracovného úrazu. Čiže v lekárskych správach, či ide o pre posudzovanie úrazovej renty,
resp. pre poklesy zárobkovej činnosti sú podrobne vyšpecifikované jednotlivé lekárske správy, z ktorých
je jasné a zreteľné, že navrhovateľ trpí vážnymi všeobecnými ochoreniami, ktoré majú svoj podiel na
jeho zdravotnom stave. Nestotožnila sa ani s názorom navrhovateľa, že hneď po pracovnom úraze
bola posudzovaná jeho pracovná schopnosť, nakoľko dávkové konanie sa stále začína na žiadosť toho
ktorého poškodeného, ku ktorému je potom potrebné doložiť samozrejme lekárske správy, pracovnú
anamnézu a ďalšie doklady, z ktorých sa potom posudzuje pokles pracovnej schopnosti. Čiže na základe
uvedeného v súlade so zákonom sociálna poisťovňa posudzovala jednotlivé dôkazy jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a vyhodnotila skutočný stav veci tak, ako je to uvedené v rozhodnutí. Preto žiadala,
aby súd potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne ako vecne správne.



V.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie
odporkyne napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom posudkového a dávkového
spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. 2830-30/2014-BA zo dňa 07.02.2014 bolo vydané vo veci
nároku navrhovateľa na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.02.2006, pričom z
obsahu výrokovej časti a odôvodnenia daného rozhodnutia odporkyne vyplýva, že jeho skutkovým a
právnym základom je stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0 %, v
dôsledku čoho navrhovateľ nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167 - násobku
sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako
podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa
suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 1 zákona o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca
v sume zníženej o sumu tohto dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 89a zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového
veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

V zmysle § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na výplatu úrazovej dávky vzniká splnením
podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na úrazovú dávku, splnením podmienok nároku na
jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie úrazovej dávky.

Ako to vyplýva z obsahu posudkového a dávkového spisu odporkyne, navrhovateľ s ukončeným
stredoškolským vzdelaním v odbore opravár poľnohospodárskych strojov bol od 04.11.1998 do
11.01.2010 zamestnaný ako skladník v spoločnosti RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská
Bystrica, divízia Košice a pracovný pomer so zamestnávateľom bol ukončený na základe Dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 11.01.2010. Dňa 22.02.2006 navrhovateľ utrpel pracovný úraz -
pertrochanterickú zlomeninu pravej stehnovej kosti bez poškodenia bedrového kĺbu, následne riešenú
operačne.  Podľa lekárskych nálezov z uvedeného obdobia bola zlomenina dobre zhojená, s následným
ľahkým funkčným obmedzením a skrátením pravej dolnej končatiny o 0,5 cm. Po ukončení dočasnej
pracovnej neschopnosti  nebol navrhovateľ preradený na inú prácu, naďalej vykonával u zamestnávateľa
pôvodné pracovné zaradenie - skladník (vyjadrenie zamestnávateľa zo dňa 23.03.2010).

Na zhoršenom zdravotnom stave navrhovateľa sa podľa lekárskych posudkov podieľajú ďalšie
ochorenia bez príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 22.02.2006, podmienené aj dlhodobou
obezitou, a to bolesti chrbtice (dorzalgia), degeneratívne ochorenie bedrových kĺbov (artróza I. a II.
stupňa), cukrovka, cukrovková polyneuropatia, artériová hypertenzia, kŕčové žily dolných končatín a na
podklade týchto ochorení bol navrhovateľovi odo dňa 27.09.2010 priznaný nárok na invalidný dôchodok.



Dňa 05.10.2009 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, doručená žiadosť navrhovateľa
o priznanie úrazovej renty, na základe ktorej Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná
organizačná zložka, vydala dňa 28. mája 2010 rozhodnutie č. BA-72821/2010, ktorým podľa § 88 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepriznala navrhovateľovi nárok na
úrazovú rentu. Podkladom pre uvedené rozhodnutie bola Lekárska správa posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice zo dňa 26. apríla 2010, v ktorej posudkový lekár pobočky určil mieru poklesu
pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 0 % s konštatovaním, že zlomenina
stehnovej kosti bola zhojená bez následkov a ostatné ochorenia navrhovateľa nie sú v príčinnej súvislosti
s pracovným úrazom a sú posudkovo nezávažné.

Na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľom bol tento opätovne posúdený posudkovým
lekárom pobočky, ktorý v Lekárskej správe zo dňa 09.08.2010 zotrval na pôvodne stanovenej miere
poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0 %, rovnako ako aj posudkový lekár Sociálnej
poisťovne, ústredia, so sídlom v Košiciach, ktorý potvrdil správnosť stanovenej miery poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0%. Z uvedeného dôvodu o podanom opravnom prostriedku
navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sp/24/2010-37 zo dňa 13.03.2012,
ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.05.2010 ako zákonné a vecne správne.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.03.2012 podal navrhovateľ v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 9So/87/2012 zo dňa 26.06.2013 a zmenil
napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie zo dňa 28.05.2010 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie
pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu
veci.

V nadväznosti na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR odporkyňa v ďalšom konaní zabezpečila
komplexné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa s prihliadnutím na lekárske nálezy doložené
navrhovateľom v predošlom konaní, ako aj na nové lekárske nálezy z roku 2013 z rehabilitačného,
ortopedického, cievneho, neurologického, očného a diabetologické, a to v  Lekárskej správe zo dňa
20.01.2014, vyjadrila sa k otázke, aký bol zdravotný stav navrhovateľa v čase utrpenia pracovného
úrazu a ako sa tento po úraze zmenil a taktiež uviedla, ktoré ochorenia navrhovateľa sú v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 22.02.2006, pričom v tomto smere jednoznačne posudkový lekár
pobočky konštatoval, že subjektívne ťažkosti navrhovateľa (bolesť dolných končatín, zdeformovaná
chrbtica, závraty, ťažšie dýchanie, zlý stav bedrového kĺbu), sú v dôsledku zdravotných postihnutí, ktoré
u navrhovateľa vznikli niekoľko rokov pred pracovným úrazom a do dnešného dňa majú progredientný
charakter. Prípadné obmedzenia pri práci má navrhovateľ v dôsledku uvedených zdravotných postihnutí,
ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, nakoľko pracovný úraz zo dňa 22.02.2006
nezanechal dôsledky, pre ktoré by navrhovateľ mal pokles schopnosti vykonávať prácu skladníka.
Skrátenie pravej dolnej končatiny o 5 mm ako jediný následok pracovného úrazu navrhovateľa,
posudkový lekár pobočky vyhodnotil ako nezávažné zdravotné postihnutie bez vplyvu na pokles
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, a opätovne stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 0 %. Odporkyňa zároveň doplnila dokazovanie
výsluchom navrhovateľa a svedkov - bývalých spolupracovníkov navrhovateľa, ktorí sa vyjadrili k
pracovnému zaradeniu navrhovateľa u zamestnávateľa a k druhu vykonávaných prác pred utrpením
pracovného úrazu dňa 22.02.2006 a po ňom. Výsledkom doplnenia dokazovania sú zápisnice z
ústneho pojednávania zo dňa 14.11.2013 a zo dňa 22.11.2013, v ktorých sa uvádza, že navrhovateľ
vykonával prácu skladníka od roku 2005 s obmedzeniami, t. j. nepracoval vo výškach a nevykonával
fyzicky náročnú prácu, z čoho vyplýva, že navrhovateľ mal už v čase pred pracovným úrazom
obmedzenú pracovnú činnosť zo všeobecných zdravotných dôvodov. K tvrdeniu navrhovateľa, že k
ukončeniu pracovného pomeru so zamestnávateľom došlo v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu
a nespôsobilosti vykonávať pôvodné pracovné zaradenie, zaujal zamestnávateľ stanovisko zo dňa
07.02.2014, v ktorom uviedol, že Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.01.2010 bola
prejavom súhlasnej vôle obidvoch strán, avšak vzhľadom na dlhší časový odstup nie je možné
uviesť presný dôvod skončenia pracovného pomeru. Na základe vyššie citovanej Lekárskej správy
posudkového lekára pobočky Košice zo dňa 20.01.2014, ako záväzného podkladu pre vydanie
rozhodnutia o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, vydala odporkyňa dňa 07.02.2014 preskúmavané



rozhodnutie č. 2830-30/2014-BA, ktorým navrhovateľovi podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriznala
nárok na úrazovú rentu.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 03.03.2014 bola zdravotná dokumentácia
navrhovateľa znovu zhodnotená posudkovým lekárom pobočky, ktorý však opravnému prostriedku v
plnom rozsahu nevyhovel, a preto listom č. 37178/2014-KEM zo dňa 29.04.2014 odstúpil posudkový
spis na druhostupňové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár
ústredia v podrobne medicínsky zdôvodnenej Lekárskej správe zo dňa 27.05.2014 opätovne potvrdil
mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0 % s konštatovaním, že pracovný úraz
zo dňa 22.02.2006 nezanechal dôsledky, pre ktoré by navrhovateľ mal pokles schopnosti vykonávať
prácu skladníka. Prípadné obmedzenia pri práci má navrhovateľ výlučne v dôsledku zdravotných
postihnutí, ktoré nesúvisia s predmetným pracovným úrazom. Pri posudzovaní zdravotného stavu
navrhovateľa posudkoví lekári Sociálnej poisťovne prihliadali na všetky doložené lekárske nálezy,
vrátane lekárskych nálezov z roku 2013, ktoré boli predložené v konaní o opravnom prostriedku na účely
opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a posudkový lekár ústredia odborne posúdil aj
lekárske nálezy vystavené v období január - máj 2014 (lekárske nálezy z nefrologického, interného,
diabetologického a rehabilitačného vyšetrenia navrhovateľa) a zhodne s predchádzajúcimi lekárskymi
posudkami konštatoval 0 %-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa pre pracovný úraz
zo dňa 22.02.2006.

V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poškodený nárok  na úrazovú rentu, ak v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej
schopnosti. Existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom  a zdravotným stavom navrhovateľa
(poškodeného) po jeho vzniku je nevyhnutnou podmienkou na stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty. Existencia priamych následkov pracovného úrazu zo dňa
22.02.2006, s výnimkou posudkovo nezávažného skrátenia pravej dolnej končatiny o 5 mm, však nebola
v konaní medicínsky preukázaná.

Podľa názoru posudkových lekárov sa na zhoršenom zdravotnom stave navrhovateľa preukázateľne
podieľajú výlučne ochorenia zo všeobecných príčin, ktoré boli zohľadnené pri určení miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Tieto však nemajú príčinnú súvislosť s
pracovným úrazom zo dňa 22.02.2006, a preto ich nemožno zohľadňovať na účely úrazovej renty. V
tomto smere je preto odvolacia námietka  navrhovateľa týkajúca sa priznania invalidného dôchodku s
MPSVZČ v rozsahu 55 % irelevantná.

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nového prešetrenia okolností ukončenia pracovného pomeru so
zamestnávateľom považuje súd zhodne s názorom odporkyne za dokazovanie nad rámec zákonných
oprávnení v zmysle ustanovenia § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. a pokiaľ má navrhovateľ i naďalej
záujem na došetrení ukončenia pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom, môže tak urobiť v
rámci občianskoprávneho konania pred príslušným súdom.

Súd vo vzťahu k predmetným zisteniam posudkových lekárov konštatuje, že odborné závery
posudkových lekárov v rámci ich posudkovej činnosti pri zisťovaní skutkových a právnych podmienok
pre priznanie dávok vyplývajúcich zo zákona č. 461/2003 Z. z. sú v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR pre súd v konaniach podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.)
jedným z dôkazov odborného charakteru, obsah a závery, ktorého súd berie do úvahy v rámci svojej
rozhodovacej činnosti. Bez zistenia konkrétnych skutočností vyplývajúcich z obsahu iných lekárskych
správ a posudkov, resp. dôkazov iného druhu, súd nemôže závery posudkových lekárov nerešpektovať,
resp. znižovať ich dôkazný význam pre posúdenie veci.



Súd vychádzajúc z obsahu podaného opravného prostriedku a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v prípade navrhovateľa
v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/87/2012 zo
dňa 26.06.2013, pričom svoj postup v konaní, ako aj samotné preskúmavané rozhodnutie zo dňa
07.02.2014 náležite odôvodnila, a preto nie sú dané dôvody na zmenu miery poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty. Navrhovateľ teda ani v súdnom preskúmavacom
konaní nepredložil také lekárske správy, obsah ktorých by vyvracal alebo spochybňoval zhodné závery
posudkových lekárov o stanovení 0 %-nej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Z vyššie uvedených
záverov podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. nemá nárok na úrazovú rentu, keďže v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 -
percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.

Súd preto postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako
vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fb0c2a06-828b-4713-9291-3b64f7789e7c:ba74492d-10f4-43b7-a0f3-c9f87c29e04c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7010234361.2", "spisova_znacka": "5Sp/24/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp/24/2010 z 12. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7010234361.2"}], "citovane_v": []}