{"guid": "04e1f2eb-07e5-4246-8542-fb996f05c6aa:3a465fce-5597-4577-a049-36cd9e24b698", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8514205367.1", "spisova_znacka": "5Cob/41/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/41/2016 z 16. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. októbra 2017, sp. zn. 5Cob/41/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8514205367.1", "identifikacne_cislo": "8514205367", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2017-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a465fce-5597-4577-a049-36cd9e24b698", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8514205367.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8514205367.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8514205367.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205367
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514205367.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz - Rada
Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, Miestna organizácia SRZ Orlov, Biely Dom,
Lipová alej 511, Plaveč, zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad,
Námestie sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 2.579,69 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 3.3.2016 pod č.k. 3Cb/115/2014-137, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi istinu 254,67 eur s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne od 17.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. V poslednom výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Vychádzal z podaného návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie istiny
2.579,69 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne na základe, že žalovaný prijal na svojom zasadnutí
30.4.2012 uznesenie, ktorým poveril P. Š. ako hlavného hospodára zabezpečiť realizáciu vyčistenia
mútnej časti štrkoviska Ľ. a odtokového kanála zo štrkoviska. Tieto práce boli zrealizované 1.5.2012,
pričom žalovaný opomenul skutočnosť, že časť parcely č. XXXX, ktorá je v MO SRZ Orlov vedená
pod č. X, sa podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach nachádza v
ochrannom pásme dráhy. Vzhľadom na túto skutočnosť, v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) citovaného zákona,
je zakázané bez súhlasu prevádzkovateľa dráh a záväzného stanoviska špeciálneho stavebného úradu
vykonávať činnosti, ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť
dopravy na dráhe, najmä uskutočňovať terénne úpravy, zemné práce atď. Dňa 8.5.2012 pri výkone týchto
prác dodávateľskou spoločnosťou O., F..E..D.., V. došlo na úseku trate medzi ŽST P. a ŽST Ľ. v žkm
0,8 k poškodeniu skupiny káblov, vedúcich od kontrolnej rozvodne KR1, ktoré slúžia na zabezpečenie
správnej polohy výhybiek, voľnosť vlakovej a posunovej cesty a správne návestenie na hlavných a
zriaďovacích návestidlách, čím bolo znefunkčnené staničné zabezpečovacie zariadenie ŽST P. v oblasti
pre riadenie chodových a odchodových vlakových ciest, následkom čoho došlo k ohrozeniu bezpečnosti
a plynulosti železničnej dopravy, čo vo svojom rozhodnutí č. XT/XX/XXXX zo dňa 20.12.2013 potvrdil
aj Okresný súd  Stará Ľubovňa, ktorý uznal P. Š. za vinného z prečinu poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona. Týmto nezodpovedným konaním



žalovaného vznikla žalobcovi škoda v žalovanej sume, pričom táto predstavuje materiálnu škodu 212,23
eur a 2.367.46 eur náklady tvoriace uvedenie veci do pôvodného stavu.

3. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal nárok žalobcu s odôvodnením, že
nepreukázal výšku vzniknutej škody dostatočným spôsobom. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa
31.7.2015 poukázal na skutočnosť, že ku škode malo dôjsť počas čistenia mútnej časti štrkoviska Ľ.
dňa 8.5.2015. Bezprostredne po tejto udalosti žalobca vykonal opravu poškodených káblov, a to ich
uvedením do pôvodného stavu. Dňa 23.5.2015 vyčíslil vzniknutú škodu tak, že materiálová škoda činí
254,67 eur a celková škoda tak činí 3.095,63 eur s DPH. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, sa
nárok na náhradu premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Vedomosť poškodeného o tom, kto za ňu zodpovedá, musí byť splnená kumulatívne v
čase začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený
dozvie, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovednostného subjektu v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2008, sp.zn. 25Cdo/2883/2006. Vzhľadom na miesto,
kde ku škode došlo, muselo byť žalobcovi zrejmé, kto za ňu zodpovedá, teda že je ním žalovaný. Rybník,
na kde ktorého sa nachádzali signalizačné káble, je osadený tabuľami, na ktorých je zrejmý nápis, že
rybník patrí MO SRZ Orlov. Následne v roku 2012 bolo vedené trestné stíhanie voči fyzickej osobe a v
ňom si žalobca uplatnil v adhéznom konaní iba čiastku 254,67 eur. Teda z toho je zrejmé, že žalobca mal
vedomosť o výške škody a aj o škodcovi, resp. kto je organizácia, ktorá vykonávala, resp. dala pokyn
na vyčistenie rybníka. Vzhľadom na výnimočný charakter tohto miesta muselo byť žalobcovi zrejmé, že
nikto iný než užívateľ rybníka, nemohol vykonať čistiace práce. Je irelevantné, či to vykonával žalovaný
sám, alebo prostredníctvom subdodávateľskej organizácie. S poukazom na uvedené má za to, že žaloba
podaná na súde 17.10.2014, bola podaná po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby a na základe
toho vzniesol námietku premlčania celého nároku.

4. Ďalej súd prvej inštancie z pripojeného trestného spisu sp.zn. XT/XX/XXXX toho istého okresného
súdu zistil, že Krajské riaditeľstvo PZ Prešov, odbor železničnej polície, oddelenie železničnej polície PZ
Prešov, listom zo dňa 5.9.2012 upovedomilo žalobcu, že bolo vznesené obvinenie na obvineného P. Š.
pre trestný čin v zmysle § 288 Trestného zákona, v ktorom sa, okrem iného, v jeho závere konštatuje,
že došlo k vzniku škody, a to materiálovej škode vo výške 254,67 eur. Toto upovedomenie bolo
doručené žalobcovi dňa 7.9.2012. Teda už z obsahu tohto upovedomenia je jednoznačne preukázané,
že žalobca v tom čase mal vedomosť, o akej výške škody sa bude pojednávať v trestnom konaní, že
to nebude celá ním uplatnená a vyčíslená škoda, resp. jeho náklady na uvedenie veci do pôvodného
stavu v sume 2.367,46 eur. Teda žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si svoj nárok uplatnil na súde
nezávisle na prebiehajúcom trestnom konaní, pretože už bol uzrozumený s tým, že predmetom trestného
konania bude iba časť škody žalobcu, a to skutočné materiálové náklady. Z označeného upovedomenia
bolo zrejmé, kto zodpovedá za zvyšok škody, teda dňom 8.9.2012, nasledujúcom po doručení tejto
písomnosti, začala plynúť žalobcovi 2-ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku, ktorá
uplynula 8.9.2014.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 106 ods. 1 a § 100 ods. 1 Obč.
zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný iba do výšky istiny 254,67 eur. Žalovaný voči nároku
na náhradu nákladov, ktoré si žalobca vyčíslil v žalovanej sume, a to v podobe nákladov za uvedenie
veci do pôvodného stavu, vzniesol námietku premlčania, ktorú dôvodil tým, že žalobca už v čase, keď
podával podnet na začatie trestného stíhania a v ňom si uplatňoval nárok voči, v tom čase, neznámemu
páchateľovi, tak už dňa 23.5.2012 mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Túto vedomosť mal
najneskôr po doručení upovedomenia zo strany Krajského riaditeľstva PZ dňa 7.9.2012. Žalobca na
súde sa mohol úspešne domáhať náhrady škody najneskôr teda do 8.9.2014. Keďže žaloba bola podaná
na súde 17.10.2014, bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

6. Pokiaľ ide o materiálové náklady v sume 254,67 eur, tieto nakoniec žalovaná strana nenamietala a bola
ochotná v tejto časti uzavrieť aj súdny zmier, s čím však žalobca nesúhlasil. V tejto časti mal súd zato, že
nárok žalobcu je dôvodný. Tak v tomto, ako aj v konaní trestnom, bolo nesporne preukázané, že ku škode
na strane žalobcu došlo tým, že musel odstrániť poruchu, ktorú spôsobil žalovaný pri čistení rybníka.
Výšku týchto nákladov nespochybnil ani žalovaný, uznal, že škoda spôsobená bola a uvedomujúc si
svoju zodpovednosť aj prejavil ochotu túto uhradiť. V danom prípade boli splnené všetky podmienky
vzniku zodpovednostného vzťahu v zmysle § 420 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka. Uznaný nárok žalobcovi
nie je premlčaný, pretože bol predmetom trestného konania a v jeho priebehu došlo k spočívaniu



premlčacej doby. Po právoplatnom rozhodnutí v trestnom konaní dňa 8.1.2014 pokračovalo plynutie
premlčacej doby, keď bol žalobca so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne
konanie, teda podanou žalobou zo dňa 17.10.2014 bol priznaný nárok uplatnený včas.

7. Okrem istiny súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený 5,05 % úrok z omeškania ročne, a
to podľa § 365 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka v nadväznosti na § 3a nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Podľa uvedených ustanovení vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri
omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie
spôsobila. Okresný súd mal v konaní za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda, s úhradou ktorej sa
dostal do omeškania žalovaný, a preto žalobca má nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Tieto
neboli medzi zmluvnými stranami osobitne dojednané a z tohto dôvodu žalobca má nárok na úroky z
omeškania v zákonom stanovenej výške. V čase, od kedy žalobca žiadal priznať mu úroky z omeškania,
t.j. 17.10.2014, bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,05 %, a teda
žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne (5,00 % + 0,05 %).

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal
o jeho zmenu tak, aby žalovaný bol zaviazaný k úhrade celej uplatnenej istiny vo výške 2.579,69 eur
s príslušenstvom. Vzhľadom na porušenie § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach,
bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona. Výška škody
bola ustálená dňa 23.5.2012, kedy na výzvu orgánov činných v trestnom konaní vypracoval celkové
vyčíslenie škody, v ktorom bolo uvedené, z čoho táto „skutočná škoda“ (v zmysle § 442 Občianskeho
zákonníka) pozostáva, t.j. z priamych materiálových nákladov, ako aj z nákladov potrebných pre
uvedenie veci do pôvodného stavu. Upovedomenie o začatí trestného stíhania žalobcovi bolo doručené
dňa 7.9.2012. Týmto dňom mu začala plynúť 2-ročná premlčacia doba, teda týmto dňom sa ako
poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Dňa 6.9.2013 ako poškodený sa na základe výzvy
orgánov činných v trestnom konaní pripojil so svojím nárokom v zmysle § 46 Trestného poriadku na
náhradu škody k trestnému stíhaniu, teda týmto úkonom si v trestnom konaní uplatnil riadne a včas celú
škodu vo výške 3.095,63 eur (aj s DPH) a zároveň v konaní ako poškodená strana riadne pokračoval
až do vynesenia rozsudku vo veci samej. Teda má za to, že dňom 6.9.2013 sa plynutie subjektívnej
premlčacej lehoty v zmysle § 112 Obč. zákonníka prerušilo, a to až do rozhodnutia Okresného súdu Stará
Ľubovňa v trestnej veci XT/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.1.2014,
kedy mu následne opäť začala plynúť premlčacia doba. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie v
časti istiny 2.367,46 eur - v trestnom konaní uplatnenej dňa 6.9.2013 - nevzal do úvahy, resp. došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu, pretože v odôvodnení uviedol, že už v čase, keď mu bolo doručené
upovedomenie o začatí trestného stíhania, v ktorom bolo uvedené, že: „došlo ku vzniku škody, a to
materiálovej škode vo výške 254,67 eur“, mu ako poškodenej strane bolo zrejmé, že súd bude v rámci
tzv. adhézneho konania pojednávať iba o tejto materiálovej škode, a zvyšok, podľa názoru okresného
súdu, si mal uplatniť cestou občianskeho súdneho konania, nezávisle od prebiehajúceho trestného
konania. S týmto názorom odvolateľ nesúhlasí, pretože, ako už vyššie uviedol, poškodená strana dňa
6.9.2013 uplatnila celý nárok na náhradu škody riadne a včas tak, ako to hovorí zákon. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR R 3/1967, R V 27/1984, R 29/1985, R 31/1974. Citoval, že
„ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody,
má poškodený možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej
dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného konania“. Žalobca tak urobil svojím podaním na
začatie tohto konania dňa 7.10.2014 (č.l. 1). Z tohto dôvodu nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že jeho nárok v zvyšnej časti istiny (2.367,46 eur - náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného
stavu) podlieha premlčaniu.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 22.4.2016 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho zamietajúcej časti, dôvodiac, že o výške škody sa žalobca dozvedel už dňa 23.5.2012,
keď došlo k celkovému vyčísleniu škody, a o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel dňa
7.9.2012, kedy mu bolo doručené upovedomenie o vznesení obvinenia. Na základe týchto informácií
žalobcovi začala plynúť premlčacia doba dňa 8.9.2012 (dňom nasledujúcim). Je teda zrejmé, že
vedomosť o výške škody aj o škodcovi už v tom čase mal. Z tohto dôvodu žalovaný trval na vznesenej
námietke premlčania zvyšného nároku žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 112



Občianskeho zákonníka, dôvodiac, že predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený
(veriteľ) riadne pokračoval v začatom konaní. Účastník v konaní riadne pokračuje, ak svojimi procesnými
úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania. Ak však veriteľ v začatom konaní na súde alebo inom
príslušnom orgáne riadne nepokračuje, premlčacia doba sa končí bez ohľadu na to, že právo už bolo
uplatnené. V konaní riadne nepokračuje ten účastník, ktorý napríklad zoberie podanú žalobu späť,
nepodá návrh na pokračovanie prerušeného konania, neopraví alebo nedoplní podanie a pod. Otázku,
v čom možno vidieť riadne pokračovanie v konaní a v čom nie, je treba vždy riešiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Preto mal za to, že žalobca v konaní riadne nepokračoval; už dňa
23.5.2012 mal vedomosť o výške škody - teda nič mu nebránilo, aby si škodu uplatnil.

11. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej dňa 3.3.2016, žalobca podal odvolanie proti rozsudku
dňa 18.3.2016, teda obidva úkony boli realizované v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval
napadnutý rozsudok v zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu podania odvolania, t.j. 18.3.2016.

12. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 v spojení s
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie
žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany
žalovaného, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto
časti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

13. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd dopĺňa:

14. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie nárok žalobcu nad priznanú istinu 254,67 eur s
5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17.10.2014 do zaplatenia zamietol, a to z dôvodu vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobca v odvolaní v podstate namieta, že zamietnutá časť
jeho návrhu premlčaniu nepodlieha, pretože dňa 6.9.2013 sa ako poškodený na základe výzvy orgánov
činných v trestnom konaní pripojil so svojím nárokom na náhradu škody k trestnému stíhaniu, a tým
si riadne a včas uplatnil celú škodu vo výške 3.095,63 eur (aj s DPH). Preto má za to, že týmto dňom
sa plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zákonníka prerušilo, a to až do
rozhodnutia Okresného súdu F. Ľ. v trestnom konaní sp.zn. XT/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 8.1.2014, kedy mu následne opäť začala plynúť premlčacia doba. S týmto jeho
záverom ohľadom začatia, prerušenia a následného pokračovania premlčacej doby nemožno súhlasiť.

15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. V súvislosti so všetkými odvolacími dôvodmi, odvolací súd dáva do pozornosti vlastné zistenie, že
trestné konanie vedené na Okresnom súde F. Ľ. XT/XX/XXXX nebolo vedené proti žalovanému, ani jeho
zamestnancovi, bolo vedené proti P. Š., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom F., L. XXX/X, zamestnanému
ako P. v F. X. P., Š..P.., D. K. M.. Teda z tohto dôvodu nemožno posudzovať začatie plynutia premlčacej
doby na uplatnenie nároku žalobcu, jej spočívanie počas označeného trestného konania, ani jej
pokračovanie po právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, a to vo vzťahu k žalovanému, Trestným
rozsudkom zo dňa 20.12.2013 pod č.k. XT/XX/XXXX-XXX (trestným rozkazom) bol žalobca (v tomto
konaní) s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

17. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd považuje za podstatné vyčíslenie škody vo vzťahu k
orgánom činným v trestnom konaní zo strany žalobcu zo dňa 23.5.2012 (č.l. 6). Týmto prípisom žalobca
vyčíslil vzniknutú škodu vo výške 2.579,69 eur (bez DPH), ktorú si proti žalovanému uplatnil v tomto
konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, už týmto dátumom najskôr mu začala plynúť 2-ročná premlčacia
doba na náhradu škody voči žalovanému (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá v tomto prípade
uplynula dňom 23.5.2014 (žaloba došlo okresnému súdu dňa 17.10.2014).



18. Ak by aj táto premlčacia doba začala plynúť najneskôr po doručení upovedomenia zo strany orgánov
činných v trestnom konaní žalobcovi dňom 7.9.2012, kedy sa mal dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá, uplynula by najneskôr dňom 8.9.2014, teda tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Teda už
aj z týchto dôvodov zvyšný nárok žalobcu (v zamietnutej jeho časti) podlieha premlčaniu.

19. Ak by aj pre začiatok plynutia, prerušenia a pokračovania subjektívnej premlčacej doby bol braný
vyššie označený rozsudok v trestnom konaní, vedenému proti P. Š., v tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2003, sp.zn. 25Cdo/871/2002, podľa ktorého: „o
osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu, sa poškodený dozvie v okamihu, kedy dostane informáciu,
na základe ktorej si môže urobiť svoj úsudok o osobe konkrétneho škodcu; deň právoplatnosti trestného
rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vine obžalovaného (škodcu), sa bez všetkého nepovažuje za deň,
kedy sa poškodený dozvedel o osobe škodcu“. Teda neobstojí argumentácia žalobcu, podľa ktorej
by až právoplatnosťou trestného rozkazu došlo k získaniu vedomosti o osobe škodcu. Vzhľadom na
výnimočný charakter miesta, kde boli káble uložené, t.j. do rybníka, muselo mu byť zrejmé, že nikto iný,
ako užívateľ rybníka, t.j. žalovaný, nemohol vykonávať čistiace práce (v tomto prípade je irelevantné, či
sám alebo prostredníctvom subdodávateľskej organizácie). Teda už aj na základe tohto konštatovania je
nepochybné, že z listín, ktoré počas konania predložil žalobca, je zrejmé, že o výške sa dozvedel najskôr
dňa 23.5.2012, keď došlo k celkovému vyčísleniu škody vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní
(č.l. 6). Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, žaloba žalobcu došla súdu až dňa 17.10.2014, správne
rozhodol súd prvej inštancie, ak v prevyšujúcej časti návrh žalobcu z dôvodu námietky premlčania
zamietol.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

21. O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd  rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cb/115/2014", "guid": "35ab1201-4081-4d1a-b516-57a93cccceb6:ff1d9c39-8698-4c83-b077-f1f3d34fb448", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}