Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/154/2014 z 7. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. apríla 2015, sp. zn. 2S/154/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201181.4 Krajský súd Bratislava | 2S/154/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1014201181.4 | 2015-04-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef3ed5bc-897e-47b1-b5b3-2a0273816cec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014201181.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/154/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201181
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201181.4

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu 1/: V.. V. D., nar. XX.XX.XXXX, žalobcu X/: V.. H. D., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XX, H., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Mularčík a partneri, s.r.o.,
Námestie M. Benku 15, Bratislava, JUDr. Peter Erdős, advokát a konateľ, proti žalovanému: Mestská
časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, za účasti: No Limit Solutions, s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 10, Bratislava, zastúpený: JUDr. Karin Jakubcová, advokátka, Grősslingova 45, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A.-XXXX/XX/XXX-OSV zo dňa 25.07.2011 a o
uloženie povinnosti doručiť toto rozhodnutie žalobcom, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2014 sa žalobcovia domáhali podľa § 250b ods. 2
O.s.p. uloženia povinnosti žalovanému doručiť im stavebné povolenie č. A.-XXXX/XX/XXX-OSV zo dňa
25.07.2011 pre stavbu bytového domu s 11 bytovými jednotkami na H. ulici č. XX v H. a žiadali tiež
odložiť jeho vykonateľnosť. Navrhovali zároveň po preskúmaní zákonnosti uvedené rozhodnutie zrušiť
a vrátiť vec žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

Ku skutkovým okolnostiam prípadu v žalobe uviedli, že ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
- pozemkov parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX a stavby rodinného domu súp. č.
XXXX na pozemku parc. č. XXXXX/X, nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré
bezprostredne susedia s povolenou stavbou bytového domu s 11 bytovými jednotkami na Bellovej ulici
č. XX v Bratislave na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X v k.ú.
Vinohrady, pre ktorú bolo vydané predmetné stavebné povolenie, sú týmto rozhodnutím priamo dotknutí.
Dôvodili tým, že:
1/ príjazd k stavbe, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie, je možné realizovať len za predpokladu,
že pre potreby príjazdu bude slúžiť aj pozemok vo vlastníctve žalobcov parc. č. XXXXX/XX;
2/ stavba rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc.č . XXXXX/X v spoluvlastníctve žalobcov
bude stavbou, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie, dotknutá z hľadiska svetlo-technických
parametrov; súčasne bude dotknuté právo žalobcov na nerušené užívanie svojho rodinného domu
v dôsledku nežiaducich výhľadov z bytových jednotiek umiestnených v povolenej stavbe; upozornili
zároveň, že stavebné povolenie je v časti technického riešenia severozápadnej fasády v rozpore s
rozhodnutím o umiestnení stavby č. XXX č. A.-XXXX-XXX/XXXX-RMK-KHA-XXX (právoplatným dňa
02.08.2008). Poukázali na to, že v zmysle rozhodnutia Krajského stavebného úradu v H. č. A/XXXX/
XXXX/KIZ, ktorým bolo rozhodnutie o umiestnení stavby zmenené, je navrhovateľ povinný riešiť otázku
nežiaducich priehľadov na susedné pozemky v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie a
nežiaduce priehľady zo strany navrhovateľa eliminovať tak, aby bolo zamedzené výhľadu na susedné
nehnuteľnosti. Uvedená podmienka podľa žalobcov nebola v stavebnom konaní zohľadnená, naopak



zmenou technického riešenia severozápadnej fasády, v dôsledku ktorej na tejto fasáde pribudli v rozpore
s rozhodnutím o umiestnení stavby ďalšie okenné otvory priamo v smere na pozemky a stavbu vo
vlastníctve žalobcov, bolo v rozpore s územným rozhodnutím zasiahnuté do práva žalobcov na pohodu
bývania. Žalobcovia podotkli, že predmetné rozhodnutie o umiestnení stavby nebolo nikdy doručené ani
žalobcom, ani predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti v ich vlastníctve;
3/ práva žalobcov na nerušené užívanie nehnuteľností v ich bezpodielovom spoluvlastníctve budú
výrazne dotknuté v dôsledku predpokladaných stavebno-realizačných prác na stavbe, pre ktorú bolo
vydané stavebné povolenie a aj v dôsledku jej budúcej prevádzky.

Žalobcovia mali za to, že v konaní o povolení stavby č. A.-XXXX/XX/XXX-OSV im ako opomenutým
účastníkom konania boli odopreté zákonné práva, ktoré patria účastníkovi v zmysle zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) a zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný
zákon). Podľa uvedených zákonov má účastník konania najmä právo byť upovedomený o začatí
konania, vyjadriť svoje požiadavky a námietky uskutočňovanému konaniu a má právo na doručenie
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že stavebné povolenie a ani oznámenie o začatí tohto konania nebolo
žalobcom nikdy doručené a to ani formou verejnej vyhlášky, boli žalobcovia toho názoru, že sa im ako
opomenutým účastníkom nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní a vyjadriť svoje oprávnené pripomienky a námietky.

Žalovaný sa napriek opakovanej výzve súdu k žalobe nevyjadril a na dve vytýčené pojednávania vo
veci sa nedostavil.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti stavebníka - spoločnosti
Istrokapitál Slovensko, a.s. a na základe pripojených podkladov začal žalovaný dňa 30.03.2011 stavebné
konanie vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom - H. ul. - Y.“ na pozemkoch parc. č.
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X v k.ú. D. a konanie o odstránení existujúcej stavby
na stavebnom pozemku, pričom za účastníkov konania označil okrem stavebníka a jeho zástupcov,
Hlavného mesta SR Bratislava a projektanta aj vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností (N.
D., G. D., V.. H. D., Z. D., D. C., Z. C.). Dňa 25.07.2011 vydal žalovaný rozhodnutie č. A.-XXXX/XX/XXX-
OSV, ktorým podľa § 66 Stavebného zákona povolil stavbu bytového domu s 11 bytovými jednotkami na
H. ulici č. XX v H., na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie č. ÚKaSP-XXXX-XX/XXXX-RMK-KHA-XXX
(potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu pod č. A/XXXX/XXXX/KIZ zo dňa 14.03.2008)
pre stavebníka Istrokapitál Slovensko, a.s., Bratislava a zároveň povolil odstránenie existujúcich stavieb
na stavebných pozemkoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011.

Z listín predložených účastníkmi konania na pojednávaní súd zistil, že na základe žiadosti stavebníka
bolo dňa 22.07.2013 začaté konanie o predĺženie platnosti stavebného povolenia, ktoré bolo
rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.01.2014 zastavené. Rozhodnutie bolo doručované aj žalobcom. V
odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že dňa 02.10.2013 bola stavebnému úradu oznámená zmena
stavebníka zo spoločnosti Istrokapitál Slovensko, a.s. na spoločnosť No Limit Solutions, s.r.o., ktorá dňa
22.11.2013 oznámila stavebnému úradu začatie stavebných prác na povolenej stavbe. S ohľadom na
začatie stavebných prác ešte počas platnosti stavebného povolenia stavebný úrad konanie o predĺžení
platnosti stavebného povolenia zastavil.

Listom doručeným stavebnému úradu dňa 11.12.2003 podala žalobkyňa 2/ návrh na obnovu konania
o vydanie predmetného stavebného povolenia, ktoré v podstate oprela o tie isté skutočnosti ako
neskoršiu žalobu na súd. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.02.2014 návrh na obnovu konania zamietol
s odôvodnením, že žalobkyňa 2/ nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na obnovu konania,
nakoľko nemala postavenie účastníčky v pôvodnom stavebnom konaní a nemala ho mať ani v konaní
o predĺžení platnosti stavebného povolenia, nakoľko pozemok a stavba v jej spoluvlastníctve priamo
nesusedí s pozemkami, na ktorých sa má povolená stavba bytového domu realizovať.

Písomným podaním doručeným stavebnému úradu dňa 10.03.2014 sa žalobkyňa 2/ domáhala
preskúmania predmetného stavebného povolenia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho
poriadku. Stavebný úrad oznámením zo dňa 21.05.2014 doručeným žalobkyni 2/ dňa 16.06.2014



konštatoval, že v konaní o vydanie predmetného stavebného povolenia nezistil také dôvody, ktoré by
odôvodňovali zrušenie alebo zmenu tohto právoplatného rozhodnutia pre porušenie zákona a preto ho
ponechal v platnosti.

Krajský súd v Bratislave preskúmal postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
stavebného povolenia, najmä v súvislosti so spornou otázkou účastníctva žalobcov v stavebnom konaní
a dospel k záveru, že s ohľadom na čas, ktorý uplynul od vydania napadnutého stavebného povolenia
nie je podľa zákona možné uložiť žalovanému povinnosť doručiť toto rozhodnutie žalobcom, hoci zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že boli v stavebnom konaní opomenutými účastníkmi konania. Zároveň
konštatoval, že právoplatné stavebné povolenie vydané prvostupňovým stavebným úradom súdnemu
prieskumu nepodlieha. Z tohto dôvodu ani neodložil jeho vykonateľnosť.

Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak. Podľa ods. 2 účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva.

Okruh účastníkov stavebného konania vymedzuje § 59 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého majú
právo účasti v tomto konaní aj vlastníci susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva
k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Stavebným zákonom
vymedzený okruh účastníkov v stavebnom konaní nadväzuje na všeobecnú úpravu účastníctva v
správnom konaní stanovenú v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorej je účastníkom konania
nielen ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho
práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto
tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
priamo dotknutý a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom správneho konania vo všeobecnosti
má byť ten, koho právne postavenie bude po vydaní rozhodnutia z hľadiska hmotného práva iné, ako
pred jeho vydaním. Správny orgán má povinnosť, aby každému, kto sa naň obráti s tvrdením, že
rozhodnutie sa môže priamo dotýkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal
postavenie účastníka konania a umožnil mu realizovať jeho procesné práva a to až dovtedy, kým sa o
nepriznaní postavenia účastníka právoplatne nerozhodne.

S ohľadom na rozhodovaciu prax stavebných úradov i správnych súdov o otázkach účastníctva v
stavebnom konaní možno spoľahlivo konštatovať, že právo účastníka stavebného konania patrí
nielen vlastníkom bezprostredne susediacich pozemkov, ktoré majú spoločnú hranicu so stavebným
pozemkom povoľovanej stavby, ale aj vlastníci iných susediacich pozemkov a stavieb, avšak len za
predpokladu, že ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom alebo stavbám môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté.

Podľa tvrdenia žalobcov stavebný úrad v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení predmetnej stavby
uložil stavebníkovi povinnosť riešiť otázku nežiaducich priehľadov na susedné pozemky v projektovej
dokumentácii pre stavebné povolenie a nežiaduce priehľady eliminovať tak, aby bolo zamedzené
výhľadu na susedné nehnuteľnosti. Uvedená podmienka podľa žalobcov nielenže nebola v stavebnom
konaní zohľadnená, ale zmenou technického riešenia severozápadnej fasády pribudli na tejto fasáde v
rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby ďalšie okenné otvory priamo v smere na pozemky a stavbu



v ich vlastníctve, čo podľa ich názoru zasahuje do ich práva na pohodu bývania nad rámec územného
rozhodnutia.

Aj keď súd nemal k dispozícii administratívny spis z územného konania, je toho názoru, že pokiaľ mal
navrhovateľ stavby eliminovať nežiaduci výhľad z povoľovanej stavby na susedné nehnuteľnosti, mali
byť účastníkmi stavebného konania všetci tí vlastníci susedných nehnuteľností, ktorých sa táto povinnosť
stavebníka týkala. Z opísaných okolností sa súdu javí, že v naznačenom smere mohli byť na svojich
právach dotknutí aj žalobcovia.

Zo zistených okolností ďalej vyplýva, že v novembri 2010, keď žalobcovia nadobudli vlastníctvo k vyššie
označeným pozemkom a stavbe, bola predmetná stavba bytového domu v ich susedstve právoplatne
umiestnená. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu pribratého účastníka bol žalobca 1/ o tomto
projekte informovaný, mal mu byť dokonca ponúknutý na predaj. Žalobcovia tvrdia, že o umiestnení
stavby bytového domu ani o konaní o vydanie stavebného povolenia nevedeli, o existencii právoplatného
stavebného povolenia sa dozvedeli až z oznámenia o začatí konania o predĺženie jeho platnosti, ktoré
im bolo oznámené listom stavebného úradu zo dňa 22.07.2013. Následne neúspešne iniciovali obnovu
stavebného konania i preskúmanie právoplatného stavebného povolenia mimo odvolacieho konania.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť. Podľa ods. 2 ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu
nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia
a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa ods. 3 súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania
rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Citované ustanovenie umožňuje podať žalobcu o preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy aj tzv. opomenutému účastníkovi, teda tomu, kto tvrdí, že sa s ním v správnom
konaní nekonalo, hoci sa s ním podľa práva konať malo. Na základe žaloby opomenutého účastníka
môže súd uložiť správnemu orgánu povinnosť doručiť takémuto účastníkovi správne rozhodnutie a
umožniť mu tak uplatniť jeho procesné práva, ktoré ešte má k dispozícii (napr. podať odvolanie proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu), ak na podklade administratívneho spisu, listín a tvrdení
predložených opomenutým účastníkom dospeje k záveru, že žalobca mal mať podľa práva postavenie
účastníka správneho konania. O povinnosti doručiť rozhodnutie správneho orgánu opomenutému
účastníkovi však môže súd rozhodnúť len do troch rokov od vydania rozhodnutia, ktoré žalobcovi nebolo
doručené. Ide o objektívnu lehotu, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po vydaní rozhodnutia.

Žalobcovia sa na súd obrátili so správnou žalobou, žiadajúc o doručenie napadnutého prvostupňového
rozhodnutia, až dňa 15.07.2014, teda 10 dní pred uplynutím spomenutej trojročnej objektívnej lehoty.
Čas, ktorý zostával od podania žaloby do uplynutia tejto lehoty, nedával súdu prakticky žiaden priestor
na zaobstaranie administratívneho spisu od žalovaného a preverenie tvrdení žalobcov, aby mohol
rozhodnúť o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcom napadnuté rozhodnutie v stanovenej
lehote do 3 rokov od vydania stavebného povolenia.

Napriek tomu súd preveroval, či žalobcovia mali časový priestor na náležitú ochranu svojich práv
podaním žaloby na súd v dostatočnom čase pred uplynutím troch rokov od vydania napadnutého
stavebného povolenia a či zo strany stavebníka, prípadne jeho právneho predchodcu, alebo žalovaného,
nedošlo k takému konaniu, ktoré by účelovo smerovalo k znemožneniu alebo podstatnému sťaženiu
uplatnenia práv žalobcov v súvislosti s povoľovanou stavbou. Zistil, že najneskôr v júli 2013 sa
žalobcovia dozvedeli o vydanom stavebnom povolení a preto mali minimálne rok na to, aby sa dovolali
spomenutej súdnej ochrany. Keďže počas tejto doby sa sústredili na zvrátenie situácie prostredníctvom
mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania a žalobu na súd podali až tesne pred
uplynutím trojročnej lehoty, nebolo v moci súdu navrátiť žalobcom postavenie účastníkov stavebného
konania.



Z uvedených dôvodov súd nemohol pre uplynutie zákonnej trojročnej lehoty uložiť žalovanému doručiť
žalobcom napadnuté stavebné povolenie a umožniť im tak podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Podľa ods. 3 predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch
1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Jedným zo základných predpokladov pre prípustnosť súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, že ide o rozhodnutie, proti ktorému boli
v správnom konaní využité všetky dostupné riadne opravné prostriedky. Napadnuté stavebné povolenie
vydané žalovaným je rozhodnutím prvostupňovým, teda takým rozhodnutím, proti ktorému je prípustné
odvolanie. Takéto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu zásadne nepodlieha a to ani vtedy, ak by ho
iniciovali v správnom konaní opomenutí účastníci. Prakticky jediným prostriedkom súdnej ochrany práv
opomenutých účastníkov v konaní, ktoré skončilo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, je vyššie opísané uloženie povinnosti správnemu orgánu doručiť im toto
rozhodnutie, aby mohli proti nemu využiť riadny opravný prostriedok. V danom prípade však takýto
postup zo strany súdu už možný nebol. To však nemení nič na skutočnosti, že rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok, je rozhodnutím, ktoré je
zo súdneho preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vylúčené. Preto súd postupoval podľa §
250d ods. 3 O.s.p. a konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/3011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.