Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/583/2013 z 4. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. mája 2015, sp. zn. 8Co/583/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1211203301.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/583/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1211203301.1 | 2015-05-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 365 ObZ, § 269 ods. 2 ObZ, § 16 ObZ, § 15 ods. 2 ObZ, § 15 ods. 1 ObZ, § 7 ods. 3 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b70cb508-3b44-4e96-8eec-a4b3f0bf4761 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211203301.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/583/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203301
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211203301.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Lindström, s.r.o.,
so sídlom Orešianska ulica 3, Trnava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: LIDESTA PLUS, s.r.o., so sídlom Ružomberská
6, Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6,
Bratislava, o zaplatenie 318,04 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, zo dňa 21. júna 2013 č.k. 50C 109/2011-97, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 39,25 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 21. júna 2013 č.k. 50C 109/2011-97 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 318,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
53,60 Eur od 03.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur od 01.07.2009 do
zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur od 30.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo
sumy 53,60 Eur od 27.08.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur od 25.09.2009
do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 50,04 Eur od 23.10.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania vo výške 253,06 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej
časti (predstavujúcej navrhovateľom uplatňovaný úrok z omeškania) návrh navrhovateľa zamietol, keď
vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ (prostredníctvom obchodného zástupcu na základe
zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 01.10.2004) uzatvoril dňa 21.11.2008 s odporcom Zmluvu o
servisnom prenájme rohoží (ďalej len „zmluva o prenájme“); na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal
prenechať do užívania odporcu rohože, vrátane ich výmeny a čistenia (ktorých doručenie a výmena sa
uskutoční bez ďalších dokladov) v prevádzke Caffé Adamarc, Pomlejská 2205/2A, Šamorín a odporca
sa zaviazal zaplatiť mu dohodnutú odplatu za 4-týždňové fakturačné obdobie s lehotou splatnosti
14 dní; ktorú povinnosť si však odporca riadne a včas nesplnil, a to napriek opakovaným výzvam
zo strany navrhovateľa. Ďalej zistil, že odporca mal zriadenú prevádzku Caffé Adamarc, Pomlejská
2205/2A, Šamorín a spočiatku aj uhrádzal navrhovateľovi odplatu za výmenu a čistenie rohoží,
napr. dňa 08.12.2008, 07.01.2009 a 02.06.2009, pričom konateľ odporcu Z. M. taktiež komunikoval
s navrhovateľom ohľadne reklamácie fakturačného obdobia (07.09.2009 - 27.09.2009) za prenájom
rohoží. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 7 ods. 3, § 15 ods. 1, 2, § 16, § 269 ods. 2,
§ 365 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) a dospel k záveru, že navrhovateľ sa dôvodne
domáha zaplatenia nezaplatených faktúr za prenájom, výmenu a čistenie rohoží dôvodiac, že predmetná
zmluva o prenájme rohoží bola uzatvorená platne, keď túto uzatvoril v mene odporcu S. K. (aj keď



zamestnaný u odporcu až odo dňa 01.12.2008) v prevádzke odporcu - Caffé Adamarc, Šamorín. Mal za
to, že S. K. konal za odporcu v jeho prevádzke a s vedomím odporcu, keďže disponoval štandardnou
firemnou predtlačou zmluvy o prenájme rohoží, pečiatkou odporcu s jeho identifikačnými údajmi, a
preto neuznal argumentáciu odporcu, že predmetná zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou. V
tejto súvislosti poukázal na to, že odporca nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci platné uzatvorenie
tejto zmluvy, keď navyše konateľ odporcu preukázateľne komunikoval s navrhovateľom
ohľadne reklamácie fakturačného obdobia (07.09.2009 - 27.09.2009) za prenájom rohoží a spočiatku
aj uhrádzal navrhovateľovi odplatu za výmenu a čistenie rohoží (napr. dňa 08.12.2008, 07.01.2009 a
02.06.2009), z čoho vyplýva, že odporcovi bolo zrejmé, na aký účet má platby poukazovať. O úrokoch
z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.; keď začiatok omeškania stanovil vždy na deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých
nezaplatených faktúr; a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur
od 03.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia, vo
výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur od 30.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur
od 27.08.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 53,60 Eur od 25.09.2009 do zaplatenia, vo
výške 9% ročne zo sumy 50,04 Eur od 23.10.2009 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti; predstavujúcej úrok
z omeškania presahujúci zákonom stanovenú úrokovú sadzbu; návrh navrhovateľa zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu
spolu vo výške 253,06 Eur.

Proti tomuto rozsudku; do jeho vyhovujúcej časti; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca
domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o platnosti predmetnej zmluvy o
prenájme rohoží, keď táto bola v jeho mene podpísaná osobou S. K.F., ktorý s ním v čase jej uzatvorenia
nebol v žiadnom právnom vzťahu, t.j. nebol jeho štatutárnym orgánom, splnomocnenou osobou alebo
zamestnancom, ktorý by v rámci výkonu svojej funkcie mohol v jeho mene uzatvárať zmluvy. Mal za to,
že navrhovateľ nekonal pri uzatváraní predmetnej zmluvy s riadnou starostlivosťou; keď zmluvu riadne
nevyplnil a nepreveril oprávnenie konajúcej osoby; a jeho konanie je možné považovať za agresívnu a
nekalú obchodnú praktiku, ktorá by nemala požívať právnu ochranu. Ďalej uviedol, že z listu konateľa
Z. M. nevyplýva, že by uznal záväzok voči navrhovateľovi a navyše svedeckú výpoveď I. O.; ktorý je i
naďalej v obchodnom vzťahu s navrhovateľom; nie je možné považovať za dôveryhodnú, keďže tento
si vzhľadom na časový odstup nemôže vierohodne pamätať okolnosti vzťahujúce k predmetnej veci a
nevedel ani vierohodne preukázať doručenie a odovzdanie mu rohoží. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že navrhovateľ vedome a úmyselne uzatvoril predmetnú zmluvu s osobou neoprávnenou konať v
jeho mene, ktorý postup navrhovateľ je účelový a v rozpore s dobrými mravmi. Záverom si uplatnil trovy
konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že predmetnú zmluvu o prenájme rohoží
uzatváral v dobrej viere, majúc za to, že jedná s osobou oprávnenou konať v mene odporcu, konanie
ktorej osoby zaväzuje odporcu. Celú argumentáciu odporcu uvedenú v jeho odvolaní považuje za
účelovú, pričom odporca nepredložil žiadny listinný alebo iný relevantný dôkaz preukazujúci jeho
tvrdenia. Zdôraznil, že odporca mal vedomosť o existencii predmetného záväzkového vzťahu, čo
preukazuje aj skutočnosť, že po uzatvorení zmluvy dňa 21.11.2008 uhrádzal na jeho účet platby za
výmenu a čistenie rohoží. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.



Pokiaľ odporca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka
sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, a na
základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom,
že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania
najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a
teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, či vyplynuli z prednesov
účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dostatočné dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu
(§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel
k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery; že predmetná
zmluva o prenájme rohoží bola uzatvorená platne; keď na vec aplikoval zodpovedajúce
ustanovenia § 7 ods. 3, § 15 ods. 1, 2, § 16, § 269 ods. 2, § 365 Obch. zák., ktoré aj správne
vyložil v súlade ustálenou súdnou a výkladovou praxou, keď konštatoval, že S. K. konal
za odporcu v jeho prevádzke a s jeho vedomím, keďže disponoval štandardnou firemnou predtlačou
zmluvy o prenájme rohoží, pečiatkou odporcu s jeho identifikačnými údajmi, pričom svoje dôvody vedúce
k priznaniu navrhovateľom uplatňovanej sumy s prísl. (pozostávajúcej z jednotlivých nezaplatených
faktúr); keď odporca nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci platné uzatvorenie tejto zmluvy; aj riadne
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto
jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé.

V danej veci odporca v podanom odvolaní len zopakoval svoje námietky prednesené už pred súdom
prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a v dostatočne primeranom
rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie v napadnutej časti možno považovať
v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov rozsudku súdu prvého stupňa v ním napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z
hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu,
ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

Odvolací súd poznamenáva, že v občianskom súdom konaní súd rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania
pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov
v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky
dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia
podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada.



Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov (§ 125 O.s.p.).

Z uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen
uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj
navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods.
1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné
bremeno teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení
je spojené s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného
bremena navrhovateľom má za následok zamietnutie jeho návrhu a neunesenie dôkazného bremena
odporcom ohľadne ním tvrdených skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jeho obranu.

Pri označení dôkazov, ktorých sa účastník konania dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloženú
mu príslušnými ustanoveniami O.s.p. (okrem povinnosti tvrdenia), a to o tzv. dôkaznú povinnosť; keď
účastník musí označiť a predložiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkového tvrdenia logickým spôsobom
vyplývali, pričom najmä v sporových konaniach je požiadavka na logickú bezrozpornosť vyššia ako v
konaniach nesporových; a napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými
povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať a jedinou sankciou za nesplnenie
povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti je spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného
bremena a v sporových konaniach strata sporu.

V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcovi
zaplatenia sumy 318,04 Eur s prísl., a to titulom neuhradenia splatných faktúr za dodávku a výmenu
rohoží.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľ uzatvoril dňa 21.11.2008 s odporcom zmluvu o prenájme
rohoží; na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prenechať do užívania odporcu rohože, vrátane
ich výmeny a čistenia v prevádzke Caffé Adamarc, Pomlejská 2205/2A, Šamorín a odporca sa
zaviazal zaplatiť mu dohodnutú odplatu za 4-týždňové fakturačné obdobie, s lehotou splatnosti 14
dní; ktorú povinnosť si odporca riadne a včas nesplnil. Za nesporné považuje odvolací súd aj to, že
odporca spočiatku uhrádzal navrhovateľovi odplatu za výmenu a čistenie rohoží, napr. dňa 08.12.2008,
07.01.2009 a 02.06.2009, pričom konateľ odporcu Z. M. taktiež komunikoval s navrhovateľom ohľadne
reklamácie fakturačného obdobia (07.09.2009 - 27.09.2009) za prenájom rohoží. Spornou zostala
otázka, či predmetná zmluva o prenájme rohoží bola ako právny úkon medzi účastníkmi konania
uzavretá platne.

Rozhodujúcim pre posúdenie, či v danej veci bola predmetná zmluva uzatvorená platne, je posúdenie
skutočnosti, či konanie osoby S. K.; ktorý predmetnú zmluvu s navrhovateľom uzatvoril v prevádzke
odporcu; zaväzuje odporcu ako podnikateľa.

Podľa § 16 Obch. zák., podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla
tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Citované zákonné ustanovenie upravuje špeciálny prípad, ak osoba koná v mene podnikateľa bez toho,
aby bola na to oprávnená ako zákonný zástupca (§ 13 ods. 5, § 15) alebo ako zástupca na základe
plnej moci (vrátene prokúry). Zákon chráni dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s neoprávnenou
osobou v prevádzkarni podnikateľa. Podnikateľa teda zaväzuje aj konanie ďalších osôb v súvislosti s ich
účastníctvom na prevádzkarni, a to za podmienky, že tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba
na to nie je oprávnená (§ 16 Obch. zák.). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník
na tomto mieste vytvára fikciu zastúpenia, de facto ide o zavedenie fikcie chrániacej postavenie tretích
osôb, že v prevádzkarni podnikateľa konajú s na to oprávnenou osobou.

Súd prvého stupňa v danom prípade správne postupoval, keď obranu odporcu posúdil ako nevierohodnú
a túto neuznal, keďže odporca nepredložil žiadny listinný, resp. iný relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil
písomný dôkaz o platnom vzniku jeho záväzku voči navrhovateľovi - písomnú Zmluvu o servisnom
prenájme rohoží zo dňa 21.11.2008; podpísanú obidvomi zmluvnými stranami, t.j. navrhovateľom
(prostredníctvom obchodného zástupcu) a odporcom - v mene, ktorého konala v zmysle § 16 Obch. zák.



tretia osoba - S. K., a to v prevádzkarni odporcu (Caffé Adamarc, Šamorín), ktorý ju opatril i firemnou
pečiatkou odporcu s jeho identifikačnými údajmi.

V tejto súvislosti správne poukázal súd prvého stupňa na širšie okolnosti prípadu i na skutočnosť,
že konateľ odporcu (Z. M.) preukázateľne komunikoval s navrhovateľom
ohľadne reklamácie fakturačného obdobia za prenájom predmetných rohoží (07.09.2009 - 27.09.2009)
a spočiatku navrhovateľovi aj uhrádzal odplatu za výmenu a čistenie rohoží (napr. dňa 08.12.2008,
07.01.2009 a 02.06.2009), z čoho je zrejmé, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy konal v dobrej viere;
majúc za to, že úkon uzatvoril s oprávnenou osobou; a na druhej strane aj odporca mal vedomosť o
existencii záväzku voči navrhovateľovi aj na aký účet má predmetné platby poukazovať, čo preukazuje (a
nie spochybňuje, tak, ako to tvrdí odporca v jeho odvolaní) aj skutočnosť, že Marek Poživinec; ktorý dňa
21.11.2008 uzatvoril predmetnú zmluvu v zmysle § 16 Obch. zák. v mene odporcu; bol zamestnancom
odporcu (bez ohľadu na to, že sa ním stal až po uzavretí zmluvy, t.j. od dňa 01.12.2008), a preto podľa
názoru odvolacieho súdu odporca mal vedomosť o jeho záväzku voči navrhovateľovi. Neobstojí preto
argument odporcu uvedený v jeho odvolaní; že konanie navrhovateľa je možné považovať za agresívnu
a nekalú obchodnú praktiku, ktorá by nemala požívať právnu ochranu; keď práve naopak konanie
odporcu; ktorý spočiatku uhrádzal faktúry za poskytnuté služby, resp. komunikoval s navrhovateľom
ohľadne zasielaných faktúr a následne namieta neplatnosť predmetnej zmluvy o prenájme rohoží; je
možné považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, resp. za nekalú obchodnú praktiku.

Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami
dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporca
nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a preto rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej - vyhovujúcej časti; stotožňujúc sa so skutkovým
stavom zisteným vykonaným dokazovaním, ako aj právnym posúdením veci súdom prvého stupňa i
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim v tejto časti všetky zákonom stanovené náležitosti
(§ 157 ods. 2 O.s.p.) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi; ktorý mal úspech v odvolacom konaní; priznal náhradu trov, ktoré
mu vznikli v odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
odporcu zo dňa 10.10.2013 v sume 24,90 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. spolu v sume
39,25 Eur, vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
a vyúčtovania navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.