Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/45/2019 z 31. 7. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 31. júla 2019, sp. zn. 6CoE/45/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7609214941.1
Krajský súd Košice | 6CoE/45/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7609214941.1 | 2019-07-31 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e49d7a53-14c3-41e4-9efb-9a7e5fc38483
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7609214941.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/45/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214941
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7609214941.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a
sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. R., V..
XX.XX.XXXX, P. T. Y. Y. XXXX/XX, K., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom,
Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 1208/09R, o vymoženie
66,38 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 01.10.2018, č.k. 6Er/752/2009-42

r o z h o d o l :

Potvrdzuje  uznesenie.

Účastníkom   nepriznáva  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví
zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,79
EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného vydal dňa 29.10.2009 poverenie na výkon exekúcie,
na základe ktorého exekútor začal exekúciu proti povinnému. Súdny exekútor doručil súdu prvej
inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z
Obchodného vestníka mal súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn.
30OdK/202/2018 zo dňa 20.08.2018 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Súd prvej inštancie právne
vec posúdil podľa § 58 ods. 1 a § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
konštatoval, že z Obchodného vestníka mal preukázané, že na majetok povinného bol v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice I. sp. zn. 30OdK/202/2018 vyhlásený konkurz, čím došlo k naplneniu dôvodu
na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie
spolu vo výške 53,79 EUR podľa ust. § 14, a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
a k náhrade trov exekúcie zaviaže povinného.



5. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal preukázané, že sú splnené podmienky na zastavenie
exekúcie v zmysle § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., lebo dňa 28.06.2018 bol vyhlásený konkurz
na majetok povinného. Poukázal nato, že súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný
skúmať či tu nie je prekážka, pre ktorú je exekúcia neprípustná a ďalej by prebiehať nemala. Exekučným
titulom v danej veci je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1509430 zo dňa 16.11.2007 vydaný
Okresným dopravným inšpektorátom PZ Ružomberok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2007
a vykonateľnosť dňa 03.12.2007. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť
exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 03.12.2010. Rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom
v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená.
S účinnosťou od 01.09.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy § 88 zákona
o priestupkoch tým, že prvý odsek ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými
ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom.
Oprávnený mal za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po
uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Bol názoru, že právny účinok
neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od
01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01.09.2008. Z obsahu dôvodovej správy k
novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava
výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Oprávnený ďalej uviedol, že
zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.09.2008 zrušený ods. 1 § 88 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna
lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného, keďže novšia právna úprava, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia
prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta
nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do
31.08.2008. V danej veci začala lehota na vykonanie exekučného titulu podľa § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. od 03.12.2007
a trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, uplynula dňa 03.12.2010. Vzhľadom na
uvedené mal oprávnený za to, že sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že ak má byť predmetná
exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nemôže byť na trovy súdneho
exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný. Preto navrhol, aby odvolací súd zaviazal na náhradu trov
exekúcie povinného.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že odvolanie voči výroku o trovách
exekúcie nie je prípustné, keďže § 357 CSP, taxatívne vymedzuje voči ktorým ustanoveniam je odvolanie
prípustné, pričom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne
ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám
exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, z ktorého dôvodu by odvolací súd mal odvolanie voči výroku o
trovách exekúcie odmietnuť. K exekučnému titulu uviedol, že podkladom pre exekúciu je blok na pokutu
nezaplatenú na mieste, ktorý sa stal vykonateľný dňa 03.12.2007. Išlo teda o exekučný titul, ktorý bol
vydaný v období keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 o priestupkoch (v znení do
31.08.2008). Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom vykonateľnosti tohto
exekučného titulu, t.j. dňom 03.12.2007 a uplynula by dňa 03.12.2010. Ide teda nepochybne o lehotu,
ktorá sa v deň nadobudnutia účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008
Z. z. (dňa 01.09.2008) ešte neskončila. V § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nebola
ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 Správneho poriadku a ktoré
ustanovenie je preto potrebné na danú vec podporne použiť (uznesenie NS SR zo dňa 26.06.2013, sp.
zn. 6MCdo/12/2012). V danej veci treba pri strete právnych úprav uplatniť uvedenú všeobecnú zásadu
pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu (§71 ods. 3 Správneho
poriadku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil.

7. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený a doplnil, že v danom prípade uplynula
prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008,



ktorá uplynula dňa 03.12.2010. S účinnosťou od 01.09.2008 došlo k zmene právnej úpravy ustanovenia
§ 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo v
prechodných ustanoveniach upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty. Aplikácia novelizovaného
zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného nevýhodnejšia, pretože
umožňuje vykonať rozhodnutie v dlhšej dobe, ako staršia právna úprava. Novelizovaný zákon o
priestupkoch, preto nemožno aplikovať na prípady, kedy prekluzívna lehota začala plynúť za účinnosti
pôvodnej právnej úpravy, táto lehota musí podľa pôvodnej právnej úpravy skončiť. Exekučný titul
márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty stratil vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na
jeho základe vykonať exekúciu. V danej veci došlo k zániku práva oprávneného vymáhať predmetnú
pohľadávku a je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1509430 zo
dňa 16.11.2007, ktorý vydalo Krajské riaditeľstvo PZ Ružomberok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.11.2007 a vykonateľnosť dňa 03.12.2007. Návrh na vykonanie exekúcie bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.10.2009. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa
29.10.2009.

13. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok), účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť
exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

15. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o
zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo
sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po
odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

16. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je aj tá skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 20.08.2018, sp. zn. 30OdK/202/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 164/2018 dňa
24.08.2018 pod č. K062525, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, čo je osobitným dôvodom
pre zastavenie exekučného konania v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

17. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď aplikoval
ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a predmetnú exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak by aj do úvahy prichádzalo
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, po tom, čo bol na majetok povinného
vyhlásený konkurz, nemal už súd prvej inštancie inú možnosť, ako zastaviť konanie v zmysle § 57 ods.



2 Exekučného poriadku v spojení s § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
pre vyhlásený konkurz.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že exekúciu mal súd správne zastaviť  z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty, nakoľko mal za to, že na predmetné konanie sa vzťahuje § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, k uvedenému odvolací súd uvádza, že
zákonom č. 298/2008 Z. z. bol s účinnosťou od 01.09.2008 z § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná
prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Keďže táto novela žiadne prechodné
ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie
staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo
vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po
účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych  predpisov. Táto zásada sa
neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada,
podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia
ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa
až v tomto neskoršom čase.

19. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA
1509430, ktorý bol vydaný dňa 16.11.2007, kedy nadobudol aj právoplatnosť a vykonateľným sa stal dňa
03.12.2007. Do nadobudnutia účinnosti novely zákona 372/1990 Zb., teda do 01.09.2008, neuplynula
lehota 3 rokov stanovená pre vykonanie rozhodnutia. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za
účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (t.j. v znení do 31.08.2008) a keďže predmetná novela žiadne prechodné ustanovenia
neobsahuje, vypustením ods. 1 z ust. § 88 výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok sa stal
časovo neobmedzený. V posudzovanom prípade teda nedošlo k preklúzii pohľadávky oprávneného a
neboli tak splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z tohto dôvodu, preto táto odvolacia námietka
oprávneného je nedôvodná.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e  j e  prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).